20.11.2017

Energoportál

EUfondy

Podporte-nas

Facebook CEPA

Rómovia

Systematickou podporou Rómov – najmä mládeži – sme sa začali zaoberať od roku 2004. Presvedčili nás o tom životné podmienky ľudí v segregovanej osade Lešť, ktorá sa nachádza na pomedzí obcí Poniky a Dúbravica asi 500 metrov od nášho sídla na Ponickej Hute.

Vychádzali sme z presvedčenia, že naše snahy o zmenu „veľkého“ systému by boli falošné, keby sme ignorovali najzraniteľnejšie obete tohto systému a jeho hrozné dôsledky, s ktorými sme sa v koncentrovanej podobe neustále konfrontovali v bezprostrednom okolí. Rómskemu programu sme niekoľko rokov venovali nemalé kapacity. Okrem toho, že sa nám podarilo dosiahnuť niekoľko presvedčivých úspechov, sme vďaka tomuto programu získali nezaplatiteľné skúsenosti, ktoré využívame dodnes.

Napríklad, od roku 2005 sme na požiadanie regionálnej kancelárie Úradu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity koordinovali prípravu pilotnej koncepcie sociálnej a ekonomickej integrácie Rómov v Banskobystrickom kraji na roky 2007 – 2013. Cieľom tejto iniciatívy bolo zefektívniť koordináciu činností zameraných na zlepšenie životných podmienok Rómov v kraji.

Výsledky

Do roku 2008 sa nám podarilo naučiť približne tretinu detí z osady a niekoľko ich dospelých matiek mnohým užitočným životným zručnostiam. Absolvovali sme s nimi veľa výletov k úspešným rómskym remeselníkom, podnikateľom a muzikantom po celom Slovensku. Deti sa tak za niekoľko rokov dostali na miesta, kam sa mnohí ich izolovaní rovesníci nedostanú za celý život. Naučili sme ich rozumieť reáliám aj príčinám a súvislostiam ich chudoby a ďalším hendikepom, ktoré ich rodiny udržujú v problémoch. Zvýšili sme ich odolnosť voči rasistickým prejavom okolia a pripravili sme ich na neľahký vstup do spoločenského života v dospelosti.

V osade sme objavili veľký podiel mimoriadne hudobne talentovaných, ale zanedbaných detí. Rozhodli sme sa preto zamestnať skvelého hudobníka s pedagogickým vzdelaním a otvorili sme program rozvoja muzikality talentovaných rómskych detí. Spontánnosť a talent detí sme obohatili o  teoretické vedomosti a interpretačné zručnosti. Deti sa naučili komponovať vlastné predstavenia a samy ich aj organizačne zabezpečovať. Začali žať úspechy na amatérskych hudobných a divadelných festivaloch.

V roku 2007 sme v našom sídle vytvorili Otvorené centrum neformálneho vzdelávania. Zameralo sa na zvyšovanie vzdelanosti rómskych detí a spoluprácu so základnou školou v Ponikách. Pomerne rýchlo sme dosiahli výrazné zlepšenie prospechu „našich“ detí z osady. V spolupráci s Ústavom romologických štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre sme organizovali stáže pre študentov. Študenti nám nielen výrazne pomáhali, ale robili aj vlastné výskumné práce a prieskumy v regióne Poľana.

V skupine detí, ktoré sa dlhodobo zúčastňovali našich aktivít, sa našlo šesť aktívnych mladých dievčat vo veku 12 až 16 rokov s vytrvalým záujmom o vlastný rozvoj a vzdelávanie. Už nebolo potrebné ich viac školiť ani pripravovať pre ne zaujímavú činnosť. Tieto dievčatá našli v sebe chuť a potrebu odovzdávať získané vedomosti ďalej a využívať svoje zručnosti a schopnosti. Preto sme sa od októbra 2009 zamerali na podporu ich dobrovoľníckej činnosti v našich partnerských organizáciách a zvyšovanie ich sebadôvery vo verejnom vystupovaní. Pomáhali sme im vytvoriť si sieť kontaktov, ktoré budú môcť v budúcnosti využiť a najmä zvládnuť prijímacie pohovory a nástup na stredné školy.

Od roku 2008 sme začali cítiť, že napriek úspechom v niektorých oblastiach (dobrovoľníctvo, rozvoj komunikačných zručností detí, zlepšenie vzťahov rómskych a nerómskych detí v miestnej škole) sú naše aktivity pre kolísavý záujem detí nestabilné, a napriek vynaloženému úsiliu sa míňajú účinkom. Keďže sociálna práca nebola a nie je naším hlavným poslaním a chceli sme posilniť kapacity v iných oblastiach, rozhodli sme sa zúžiť našu cieľovú skupinu a zmenili sme náš prístup od „pomáhajúceho“ k „partnerskému“.

Zámer sa podaril – tri z absolventiek nášho programu začali študovať na stredných školách, kde sa zapojili aj do náročnejších programov. Všetky získali ambíciu dostať sa z pasce chudoby, ktorú ich rovesníci dedia z generácie na generáciu, integrovať sa do spoločnosti a pomôcť aj ostatným prelomiť rodinné, komunitné a spoločenské prekážky, ktoré im stoja v ceste k dôstojnému životu. Dve z nich boli neskôr prijaté aj na štúdium na vysokých školách, ktoré napokon výborne zvládli.

Výber z našej činnosti

Túto časť pripravujeme.

 

 

Search