Tejto problematike sme sa začali venovať na podnet niektorých našich členov v roku 2005, teda až po spustení dôchodkovej reformy v roku 2004 druhou Dzurindovou vládou. Reforma bola odôvodňovaná finančnou neudržateľnosťou a nespravodlivosťou dovtedajšieho (priebežného) systému dôchodkového zabezpečenia. Napriek snahe reformu prezentovať ako jediné riešenie, ktoré dokonca zabezpečí vyššie dôchodky, sme mali dostatočné dôvody domnievať sa, že privatizácia dôchodkového systému žiadne problémy nevyrieši. Práve naopak - mnohé spôsobí.

Sprivatizovaný dôchodkový systém je podľa nášho názoru drahší, chýbala v ňom záruka minimálneho dôchodku, dôchodky nie sú valorizované a aj na základe zahraničných skúseností v ňom reálne hrozí riziko dôchodcovskej chudoby u značnej časti obyvateľstva.

To boli dôvody, prečo sme sa spolu so Združením sociálnej sebaobrany v rokoch 2005 - 2009 snažili informovať verejnosť o nedostatkoch, rizikách a sociálnych dôsledkoch dôchodkovej reformy, a týmto spôsobom vyvrátiť mýtus o jej opodstatnenosti.

Prax potvrdila viaceré z našich výhrad, keďže celkové aktíva dôchodkových fondov ani zďaleka nenapĺňajú reklamné tvrdenia o "švajčiarskych dôchodkoch". Skôr naznačujú, že obavy z dôchodcovskej chudoby neboli zbytočné. Napriek rôznym parametrickým zmenám, ktoré majú aspoň znížiť rizikovosť pre sporiacich (či skôr investujúcich) sa však zatiaľ ešte žiadna vláda neodhodlala k rozhodnému riešeniu.

Slovensko tak ostáva poslednou krajinou visegrádskej štvorky, kde ešte stále existuje druhý pilier. Na udržateľný a sociálne prijateľný model dôchodkového systému, ktorý by zohľadňoval kritériá verejného záujmu, teda ešte stále čakáme.

Výber z našej činnosti

Túto časť pripravujeme.