27.09.2020

Energoportál

EUfondy

2-percenta

Podporte-nas

Facebook CEPA

Ropák roka oslavuje dvadsiate výročie

Deník Referendum sa stal mediálnym partnerem osláv dvadsiateho výročia ankety Ropák roka. Jej autor Miroslav Patrik z organizácie Děti Země k výročiu povedal: „Kdo miluje lidstvo, ať drží palce lidem, kdo ropáky, tak jim, ale všechny nás svorně spojuje anketa Ropák roku!“

 
K názvu ankety inšpiroval Miroslava Patrika fiktivny dokument Jana Svěráka o ropákoch, ktorí postupne nahradzujú v severočeskej industrializáciou znetvorenej krajine človeka.

Deník Referendum bude postupne uverejňovať glosy, ktoré pripomenú dvadsiatich laureátov doterajších devätnástich ročníkov ankety. Prvým z nich sa stal legendárny slovenský technokrat a bývalý riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Július Binder. Juraj Zamkovský o ňom v prvej glose seriálu napísal:


Ropák roka 1992, dnes osemdesiatnik Július Binder, je svojím spôsobom úspešný muž. Do vitríny viac či menej zaslúžených metálov si tesne pred rozpadom federácie mohol pridať ďalšie – azda najpoctivejšie vydreté – ocenenie. Tentokrát ocenenie spravodlivo odrážalo zásluhy jeho nositeľa.

Silácky Binderov povel na bezprecedentné prehradenie pôvodného koryta Dunaja v októbri 1992 nielen zásadne zmenil charakter vnútrozemskej lužnej delty. Priklincoval aj hrozivé smerovanie Slovenska po schválení deklarácie o zvrchovanosti Národnou radou v júli toho istého roka, a tým na dlhé roky predznamenal antiekologickú, korupčnú a účelovú povahu budúceho samostatného štátu.

S odstupom času už neprekvapí snáď ani úplnych ignorantov spoločenského vývoja, s akou istotou sa v politike skôr alebo neskôr „nájdu“ osoby z binderovho pólu civilizačného spektra. Nejde pritom iba o ich vzťah k hodnotám, ktoré sú univerzálne a presahujú človeka, ale aj tendenciu k akémusi prototypu ich správania v situáciách, v ktorých sa zrelosť meria skôr zdržanlivosťou než pažravosťou a samoľúbosťou.

Július Binder sa nestal žiadanou ikonou pochybných partají žiadnou slepou náhodou. Keď v júni 1998 Slotova SNS pred dôležitými parlamentnými voľbami oznámila, že ho chce postaviť do čela svojej kandidátky, zdalo sa, že nacionalisti pred voľbami vytreli kocúra svojmu predátorskému koaličnému vládnemu partnerovi. Už o pár dní na to sa však Mečiarove HZDS nechalo počuť, že s Binderom počíta nielen ako so svojím topkandidátom v parlamentných voľbách, ale aj v boji o post primátora Bratislavy. Július Binder nemohol ani nebyť v hre o prezidentských kandidátov vtedajšieho bizarného vládneho zoskupenia.

A stalo sa. Prvý - a zároveň posledný – federálny ropák sa na jeseň 1998 z piateho miesta na kandidátke HZDS poľahky vyšplhal na čtyri roky do parlamentu. Vladimír Mečiar mal pádny dôvod, prečo po ňom siahol: zásluhy Bindera na znacionalizovaní slovenskej spoločnosti žiarili silnejšie než kumulovaná žiara Slotovcov, Móricov a Andelov dohromady. Jeho pôsobenie v riadiacich orgánoch a dozorných radách ho tiež zjavne nediskvalifikovalo z týchto spoločenských kruhov. Mečiar to pred voľbami, v ktorých v hral vabank o svoje politické prežitie, nemohol ignorovať.

Binder a Mečiar patrili k sebe už dávno, mentálne aj výberom „pracovných metód“, ktoré roky s úspechom využívali. Na sklonku milénia svoj vzťah iba inštitucionalizovali. Ibaže – paradoxne - dosiahli presný opak toho, čo zamýšľali. Zviditeľnenie ich spojenectva, ktoré symbolizovalo militantný nacionalizmus a rýdzi oportunizmus, postupne rozptýlilo gabčíkovský mýtus, ktorý už dlho rozdeľoval aj demokraticky zmýšľajúcu verejnosť na Slovensku a podmylo perspektívy smutnej mečiarovsko-binderovskej éry v slovenskej politike.

Ale aj keď voliči v ostatných parlamentných voľbách v marci 2012 nekompromisne vyhodili HZDS a SNS z parlamentu, plody ropáckej éry žneme a ešte dlho žať budeme. Ći staronový víťaz volieb, ktorý stranám zosobňujúcim ropácku kultúru ešte nedávno dláždil cestu k výnosným korytám, nájde odvahu túto éru definitívne uzavrieť alebo ropákov vo svojich radoch iba opticky skultivuje, uvidíme onedlho.

 

Search