28.03.2024

Energoportál

udrzatelne.sk

2-percenta

Podporte-nas

Facebook CEPA

Transatlantická dohoda o voľnom obchode

Rokovania o Transatlantickej dohode medzi USA a EÚ začali v júli 2013. Ide o najdôležitejšiu pripravovanú medzinárodnú zmluvu súčasnosti. Jej uzavretie a jej konkrétna podoba bude mať vplyv na stovky miliónov ľudí v najrôznejších oblastiach života. Napriek tomu politici o tejto dohode na verejnosti mlčia. Neprebieha verejná diskusia a celkovo na Slovensku veľmi málo ľudí vôbec vie, že sa niečo takéto chystá a aký to má dosah. Záujmy obrovských korporácií sa presadzujú o to jednoduchšie, že štáty čelia kríze a politici vidia v korporáciach a rastúcom voľnom obchode východisko z nezamestnanosti a iných ekonomických problémov.

Desaťtisíce aktivistov a organizácií požadujú zastavenie rokovaní alebo vypustenie sporných pasáží z textu. Musíme však uznať, že vďaka pôsobeniu globalizácie sa takéto dohody uzatvárať budú. Dôležité je, v akej podobe budú uzavreté a čo konkrétne budú obsahovať.

Jednou z najkontroverznejších oblastí je napríklad mechanizmus, ktorý sa nazýva Urovnávanie sporov medzi štátmi a investormi, známy pod skratkou ISDS (investor – state dispute settlement).

Tento mechanizmus dáva právo medzinárodným investorom dať národné inštitúcie na medzinárodný súd v snahe získať finančnú kompenzáciu, ak budú pociťovať, že ich investorský potenciál a z toho vyplývajúce zisky, sú brzdené legislatívnymi alebo politickými zmenami , ktoré sa môžu uskutočniť na národnej úrovni.

Táto klauzula napríklad umožní medzinárodným firmám poraziť na súdoch štáty snažiace sa ochrániť svojich občanov pred praktikami biznisu, ktoré ich poškodzujú. Mohli by napríklad zažalovať vlády, ktoré by sa usilovali zabrániť ťažbe nerastných surovín v chránených územiach. Banky by sa mohli brániť proti pokusom o finančnú reguláciu. Vlády by nedokázali ochrániť nefajčiarov proti tabakovým spoločnostiam.

ISDS by poskytol nadnárodným korporáciám bezprecedentné privilégiá a práva pri formulovaní a pripomienkovaní európskej legislatívy, týkajúcej sa napríklad potravinovej bezpečnosti, environmentálnych štandardov, práv spotrebiteľov a podobne. Mohli by zažalovať prakticky všetko, o čom by usúdili, že ohrozuje "voľný obchod".

Ak napríklad nejaká členská krajina EÚ zakáže z dôvodu ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľa nejaký výrobok, ktorý je povolený v USA, sprísni ochranu zamestnancov alebo environmentálne predpisy, firma bude mať právo štát zažalovať a žiadať vysoké odškodné. 

Priatelia Zeme veria, že mechanizmus ISDS nemá byť zahrnutý do transatlantickej dohody aj z týchto dôvodov:

  • Špecifické časti ISDS mechanizmu povyšujú investorov na status suverénnych štátov, zatiaľ čo limitujú silu štátov v prospech medzinárodných korporácií pôsobiacich v ich štáte. Toto môže mať veľmi negatívny efekt na štáty hlavne v oblasti ich environmentálnych a klimatických ambícií.
  • ISDS mechanizmus porušuje exkluzívnu jurisdikciu Európskeho súdneho dvora, takže by sa dalo tvrdiť, že nie je v súlade so zmluvami o EÚ.
  • ISDS je jednosmerný mechanizmus, ktorý nie je spravodlivý voči štátom, keďže iba investor môže iniciovať sťažnosť podľa svojich podmienok. Systém navyše pokrýva iba komerčné aktivity. Sťažnosti týkajúce sa životného prostredia a ľudských práv sú vyňaté.
  • Mechanizmus dáva exkluzívne práva investorom bez pridelenia zodpovedajúcich práv občanom alebo komunitám, ktorých nejakým spôsobom poškodil investorský projekt alebo produkt, obrátiť sa na medzinárodný súd.

Veľmi znepokojúci je fakt, že ISDS sa môže využívať na zabránenie opatrení obmedzujúcich ťažbu ropy alebo zákaz ťažby bridlicového plynu.

Najmä transnacionálne korporácie pôsobiace v ťažobnom priemysle sú entuziastickí používatelia podobného systému v rámci Svetovej banky /SB/. Až 37,5 % týchto prípadov v rámci SB sa týka ropy, ťažby alebo zemného plynu. Zavedenie špeciálnych práv pre investorov v rámci Transatlantickej dohody je obzvlášť kritické vo vzťahu k energii a životnému prostrediu. Rozvoj nekonvenčných palív, obzvlášť bridlicového plynu je v súčasnosti veľmi kontroverzný v rámci Európy. Ťažobný priemysel však intenzívne lobuje za záruky vzhľadom na svoje investície do rizikových technológií ako je hydraulické štiepenie /z ang. fracking/. Je evidentné, že existuje silný záujem na strane USA zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre svojich investorov, skúmajúcich potenciál nekonvenčných palív v Európe, v rátane bridlicového plynu a ropných pieskov.

Avšak nekonvenčné palivá sú v súčasnosti jednou z najakútnejších hrozieb vzhľadom na životné prostredie a klímu. Rozhodnutia, prijaté na národnej a federálnej úrovni, neumožniť projekty na ťažbu bridlicového plynu pre ich negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie, môžu byť priamo ohrozené a napadnuté zo strany transnacionálnych ťažobných korporácií.

Po zverejnení sporného textu sa v Európe zdvihla obrovská vlna nevôle, ktorá neustále rastie. Vyše 200 občianskych združení, medzi ktorými sú ľudskoprávne, environmentálne, odborárske a charitatívne organizácie požiadali v spoločnom liste európskych a amerických vyjednávačov, aby bol ISDS z konečného textu zmluvy odstránený. Niektoré občianske a politické zoskupenia (medzi nimi napríklad európski zelení a britskí labouristi) však požadujú úplne zrušenie celého projektu Transatlantickej dohody. Známa česká ekonómka Ilona Švihlíková označila Transatlantickú dohodu za "najväčšie nebezpečenstvo", o ktorom nikto nevie a ktoré povedie k "ovládnutiu celej Európy americkými korporáciami".

 

Zo zahraničných podkladov spracovala Lucia Mojžišová. Článok bol pripravený v rámci projektu Od nadspotreby k solidarite, ktorý spolufinancuje Európska Komisia prostredníctvom programu EuropeAid a partnerské organizácie.

Ďalšie informácie: http://dolezite.sk/Transatlanticka-dohoda-ako-utok-na-demokraciu-9cqWSd.html#ixzz31UXjjk5y
www.jetotak.sk

 

 

Search