Ako návrh nových pravidiel EÚ v oblasti poľnohospodárstva postupne zapadá prachom, zástupca kampane pre potraviny a poľnohospodárstvo európskych Priateľov Zeme Adrian Bebb predpovedá jeho pravdepodobný budúci dôsledok.
Reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ – mnohomiliardový projekt, ktorý pohlcuje asi tretinu celkového rozpočtu EÚ - sa považujú za bežnú súčasť života EÚ. Prakticky všetci sa zhodujú v názore, že SPP potrebuje reformu, ktorá by ju „prispôsobila potrebám budúcnosti“ a podobne. Ale vo všeobecnosti existuje len nepatrná vôľa politikov na národnej aj bruselskej úrovni robiť skutočné zmeny. A tak to skončí tak, že sa budeme ďalej iba vŕtať v prežitom systéme namiesto toho, aby sme ho ako celok preklopili z hlavy na nohy.
Požiadavky na rozsiahlu rekonštrukciu poľnohospodárstva v EÚ začalo byť nedávno opäť viac počuť. Priemyselnému poľnohospodárstvu v réžii korporácií ustupujú celé bloky prírody, poľnohospodári hromadne opúšťajú podnikanie a klimatická destabilizácia sa prehlbuje. Zásadná zmena v našom poľnohospodárskom systéme sa začína stávať existenčnou potrebou nielen miliónov ohrozených farmárov, ale aj celého ľudstva.
Zverejnenie návrhu legislatívy pre ďalšiu SPP začiatkom júna tohto roku neprinieslo žiadne prekvapenie: návrh očividne nejde dosť ďaleko na to, aby sa dali riešiť naliehavé problémy, ktorým poľnohospodárstvo čelí. Tentokrát sa točí okolo decentralizácie rozhodovania smerom k členským štátom EÚ. Aby národné vlády dostali dotácie, budú musieť vypracovať vlastné stratégie SPP, ktoré bude schvaľovať a monitorovať Európska komisia.
To znamená, že environmentálnym normám hrozí reálne nebezpečenstvo ďalších pretekov ku dnu. Mnohé národné vlády a silné poľnohospodárske zväzy sa viac starajú o to, aby bolo poľnohospodárstvo "globálne konkurencieschopné", než aby bolo udržateľné.
Pravidlá platné v celej EÚ, ktoré vytvárajú čiastočne rovnaké podmienky pre poľnohospodárov v rôznych krajinách vrátane pravidiel na predchádzanie dramatickému úbytku divej prírody, sa príliš nemenia, aj keď opakovane obsahujú slová ako „udržateľnosť“ a „životné prostredie“. Neponúkajú toho veľa tým poľnohospodárom, ktorí chcú urobiť viac pre životné prostredie a ponechávajú na nich, aby si sami našli spôsob. Bude to boj každého s každým, lebo poľnohospodárska politika podporuje konkurenčný boj medzi poľnohospodármi v rámci EÚ. Tí, ktorí si najviac znížia náklady, majú väčšiu šancu prežiť. Európsku komisiu čaká sizyfovské monitorovanie, ak chce zabezpečiť dodržiavanie pravidiel ochrany životného prostredia a klímy. Aj naďalej pochybujeme, že bude návrh účinný.
To, čo sme potrebovali, bola zásadná reforma podporujúca prechod k udržateľným potravinovým systémom, ktorá by zvýšila legitimitu míňania toľkých peňazí daňových poplatníkov v poľnohospodárskom sektore. Namiesto znižovania výdavkov na rozvoj vidieka by sa mal klásť väčší dôraz na budovanie miestnych trhov s potravinami a zvyšovať tlak na ukončenie používania pesticídov a priemyselnej poľnohospodárskej veľkovýroby. Potrebujeme jasný plán na zníženie počtu hospodárskych zvierat v EÚ s postupným ukončením veľkofariem. Napriek nazeleno prifarbeným prejavom eurokomisára pre poľnohospodárstvo Phila Hogana, rozhodovanie o financovaní ekologických schém ostáva v rukách členských štátov a chýbajú jasné environmentálne normy pre regeneratívnejšie poľnohospodárstvo.
Návrhy nebudú riešiť problémy v tomto sektore. Naliehavo potrebujeme zastaviť proces miznutia biologickej diverzity a malých fariem. Potrebujeme SPP na obrat poľnohospodárstva k agroekológii – budovania miestnych a nie nadnárodných podnikov, ukončenie podporovania priemyselných chovov hospodárskych zvierat, regenerácie namiesto vyčerpávania pôdy. Existencia modernej civilizácie na Zemi závisí od našej schopnosti transformovať poľnohospodárstvo na trvalo udržateľný systém. Čas a príležitosti na to sa nám zmenšujú. História ukáže, aké hlboké bude zlyhanie tejto reformy SPP.
Zdroj: Friends of the Earth Europe