28.03.2024

Energoportál

udrzatelne.sk

2-percenta

Podporte-nas

Facebook CEPA

Účasť slovenskej EXIM banky a Istroenergo Group, a.s. Levice vyvoláva znepokojenie

Environmentálne mimovládne organizácie (E-MVO) sú znepokojené správou o vydaní dekrétu prezidenta Gruzínska zo dňa 16. 9. 1999, ktorý vyzýva k výstavbe uhoľnej elektrárne s dvoma blokmi v meste Tkibuli Gruzínskou energetickou skupinou a slovenskou firmou Istroenergo Group, a.s. Levice. Projekt, o ktorom sa slovenské MVO dozvedeli len nedávno, a ktorý bude pravdepodobne financovaný bankou Chase Manhattan Bank a slovenskou EXIM bankou, môže spôsobiť Gruzínsku vážne environmentálne a ekonomické problémy.

Vzhľadom na skutočnosť, že uhlie z Tkibuli má veľmi nízku kvalitu a nie je jednoduché obchodovať s ním na medzinárodných trhoch, gruzínska vláda podporuje výstavbu tejto uhoľnej elektrárne, aby podporila uhoľné bane v Tkibuli. Štúdia o realizovateľnosti tohto projektu však preukázala, že projekt si vyžiada vyšší investičný kapitál a jeho prevádzkové náklady budú vyššie ako v prípade výstavby porovnateľnej plynovej elektrárni. Ceny elektriny pre gruzínskych spotrebiteľov by preto museli vzrásť, čo by sa odrazilo na celej ekonomike, pretože by vzrástli aj výrobné náklady gruzínskych firiem a zároveň by poklesla kúpyschopnosť obyvateľstva. Závažná je i iná skutočnosť. Gruzínsko je krajina bohatá na zemný plyn. Je preto jasné, že gruzínska vláda buď nemá k dispozícii žiadnu štandardnú ekonomickú analýzu alebo ju totálne ignorovala.

Obnovenie ťažby nekvalitného uhlia v starých uhoľných baníiach a prevádzka uhoľnej elektrárne by boli zdrojom nových emisií, ktoré by prispeli k ďalšej degradácii lesov a poľnohospodárskej pôdy v regióne, a zároveň by si vyžadovali výstavbu veľkých skládok na ukladanie rádioaktívnych popolčekov.

Samotný prezidentský dekrét budí viacero pochybností o jeho zmysle a účele. Projekt výstavby elektrárne žiadny dekrét vôbec nevyžaduje, keďže gruzínska legislatíva dostatočne pokrýva túto oblasť. Okrem toho, gruzínske ministerstvo životného prostredia i ministerstvo energetiky, ktoré majú pri takomto projekte svoje legitímne úlohy a postavenie, boli dekrétom ignorované.

O projekte nebola žiadna verejná diskusia. Celý doterajší rozhodovací proces bol netransparentný a neposkytol občanom dokonca ani informáciu o druhu technológie, s ktorou sa v projekte uvažuje.

Juraj Zamkovský, koordinátor asociácie Priatelia Zeme-Slovensko a členskej skupiny CEE Bankwatch Network, k prípadu poznamenal: ”Je poľutovaniahodné, že Istroenergo Group a slovenská EXIM banka sa zúčastňujú na projekte, ktorý je pre Gruzínsko na prvý pohľad nevýhodný a nezmyselný. V minulosti sme viackrát protestovali proti podobným škodlivým projektom na Slovensku, ktoré u nás financovali zahraničné banky. Považujeme preto za svoju povinnosť konať rovnako, aj keď ide o slovenskú EXIM banku v Gruzínsku a apelujeme na jej vedenie, aby projekt nefinancovala.”

Search