...Priatelia Zeme (Friends of the Earth International, FoEI) žiadajú od vlád vyhodnotenie vplyvu dnešných pravidiel obchodu na udržateľný rozvoj, zásadnú revíziu pravidiel regulujúcich svetový obchod v záujme trvalo udržateľného rozvoja a prerušenie rokovaní o všetkých návrhoch na rozšírenie vplyvu a právomocí Svetovej obchodnej organizácie (World Trade Organization, WTO).
Andersenova rozprávka je príbehom o vládcovi, ktorý sa stal obeťou prehnanej sebadôvery a povrchnosti. Kráľ, ktorý neustále bažil po nových a krajších šatách, prijal do svojich služieb pár krajčírov, aby mu ušili tie najkrajšie šaty na verejnú oslavu. Krajčíri boli šikovní podvodníci a rozhodli sa lacno zarobiť. Od začiatku až do konca tvrdili, že nikto, kto je hlúpy, nebude môcť vidieť krásne šaty, ktoré kráľovi ušijú. A tak ani kráľ ani jeho dvorní radcovia, keď nevideli neexistujúce šaty, ktoré im podvodníci predvádzali, nemali odvahu priznať, že nič nevidia a predstierali, že obdivujú majstrovské dielo. V obave z prezradenia vlastnej hlúposti všade rozširovali, aké nádherné šaty na kráľa čakajú. V deň slávnosti, zástupy ľudí na uliciach čakali kráľa v nových šatách v netrpezlivom očakávaní. Prekvapilo ich, keď ho zbadali nahého, ale v presvedčení vlastného zlyhania ostali radšej ticho. Až na jedného. Malý chlapček k ohúrenému sprievodu vykríkol: ”Pozrite! Ved kráľ je nahý! Celkom nahý!” Súčasný systém medzinárodného obchodu podporuje vyčerpávanie zdrojov, ich nerovnomernú distribúciu a často je v priamom rozpore so zákonmi na ochranu prostredia a zdravia. Je najvyšší čas priznať a vyhodnotiť jeho principiálne chyby a navrhnúť nový systém založený na princípoch demokracie, rovnosti, redukcie spotreby, na spolupráci a prevencii. V tomto dokumente Priatelia Zeme (Friends of the Earth International, FoEI) k takémuto odvážnemu kroku vyzývajú vlády. ZHRNUTIE Priatelia Zeme (Friends of the Earth International, FoEI) žiadajú od vlád vyhodnotenie vplyvu dnešných pravidiel obchodu na udržateľný rozvoj, zásadnú revíziu pravidiel regulujúcich svetový obchod v záujme trvalo udržateľného rozvoja a prerušenie rokovaní o všetkých návrhoch na rozšírenie vplyvu a právomocí Svetovej obchodnej organizácie (World Trade Organization, WTO). Súčasný systém obchodu podporuje voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu ako cieľ sám osebe, namiesto toho, aby zaručoval, že medzinárodný obchod bude zabezpečovať spravodlivé podmienky rozvoja a jeho udržateľnosť. Následkom toho dnešné pravidlá medzinárodného obchodu podporujú vyčerpávanie zdrojov a ich nerovnomernú distribúciu a môžu byť v priamom rozpore s miestnymi, národnymi a medzinárodnými environmentálnymi zákonmi. Pravidlá obchodu a obchodné toky sa týkajú veľkého okruhu problémov, ktorými sa FoEI zaoberajú, a to hlavne poľnohospodárstva, výživy, lesov a financií. Je najvyšší čas priznať a vyhodnotiť chyby súčasného obchodného systému. Nový a udržateľný systém obchodovania pre dvadsiate prvé storočie musí byť založený na princípoch demokracie, rovnosti, redukcie spotreby, na spolupráci a prevencii. Nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia takého systému je zásadná reforma globálnej ekonomiky. FoEI preto odporúčajú vládam, ktoré sa stretnú v novembri 1999 v Seattle na Tretej ministerskej konferencii krajín združených vo WTO, aby: · zrušili započaté rokovania, cieľom ktorých je iniciovať nové kolo rokovaní, ktoré by na rokovacie stoly WTO priniesli nové témy; · súhlasili s vypracovaním analýzy následkov činnosti WTO na rozvoj, demokraciu, environmentálnu udržateľnosť, zdravie, ľudské práva a životy marginalizovaných sociálnych skupín. Analýza by mala vyhodnotiť následky odmietania preventívneho prístupu v politike WTO a prehodnotiť vplyv WTO na miestny a domáci obchod; · sa dohodli na takých pravidlách medzinárodného obchodu, ktoré sa nezneužijú na likvidáciu platných zákonov na ochranu lokálneho rozvoja, životného prostredia a zdravia. Pokiaľ vlády nezačnú uplatňovať prevenčný princíp, nezabezpečia transparentnosť rozhodovacích procesov a neuplatnia účinné systémy prísnej ochrany životného prostredia a zdravia na národnej a medzinárodnej úrovni, mali by vyhlásiť moratórium na využívanie tribunálu WTO na riešenie sporov. Až dovtedy by sa všetky spory mali riešiť na Medzinárodnom súdnom dvore; · chránili lokálne, národné a medzinárodné environmentálne a sociálne zákony, ktoré sú ohrozované a okliešťované tlakom nových obchodných pravidiel a zabezpečili, že všetky relevantné fóra, na ktorých sa riešia vzájomné spory, budú zásadne uznávať legitímnosť národných a miestnych zákonov a politiky. Za porušenie obchodných pravidiel by sa malo klasifikovať iba to, ak príslušný zákon jednoznačne nemá žiaden iný legitímny účel, ako diskriminovať importovaný produkt; · uznali prioritu multilaterálnych dohôd o životnom prostredí, rozvoji, zdraví, práci a ľudských právach pred pravidlami WTO a novelizovali globálne pravidlá obchodu v tomto zmysle. Predovšetkým je potrebné uznať Konvenciu o biologickej diverzite ako jedinú multilaterálnu dohodu regulujúcu obchod s produktami biodiverzity; · nesúhlasili s dohodami o investíciách v rámci WTO; · odmietli proexportné rozvojové stratégie, bezodkladne odpustili bilaterálne dlhy a dohodli sa na podstatnej redukcii multilaterálnych dlhov ešte pred rokom 2000; · zvýšili úroveň demokracie a transparentnosti medzinárodného obchodu. ÚVOD V novembri 1999 sa vlády celého sveta zídu v Seattle v USA na Tretej ministerskej konferencii WTO. FoEI, federácia nezávislých environmentálnych organizácií zo 61 krajín, vyzýva vlády, aby využili túto príležitosť na prediskutovanie a riešenie problémov terajšieho obchodného systému a nezačínali nové kolo rokovaní o liberalizácii obchodu. Pravidlá obchodu a obchodné toky sa týkajú veľkého okruhu problémov, ktorými sa členské skupiny FoEI zaoberajú, a to hlavne poľnohospodárstva, výživy, lesov a financií. Súčasný svetový obchodný systém má veľmi často mimoriadne negatívne environmentálne a sociálne dopady. FoEI sú presvedčení, že je tomu tak preto, lebo ekonomické princípy, na ktorých sú založené súčasné pravidlá obchodu, majú zásadné nedostatky. Súčasný systém medzinárodného obchodu podporuje voľný pohyb tovarov, služieb a kapitálu ako cieľ sám osebe, namiesto toho, aby zabezpečil spravodlivé podmienky rozvoja a jeho udržateľnosť z hľadiska budúcnosti. Následkom toho súčasné pravidlá obchodu podporujú vyčerpávanie zdrojov a ich nerovnomernú distribúciu a môžu byť v priamom rozpore s lokálnymi, národnymi a medzinárodnými environmentálnymi zákonmi. Z týchto dôvodov FoEI požadujú vyhodnotenie vplyvu súčasných pravidiel obchodu na udržateľný rozvoj, zásadnú revíziu pravidiel regulujúcich svetový obchod v záujme trvalo udržateľného rozvoja a prerušenie rokovaní o všetkých návrhoch na rozšírenie vplyvu a právomocí WTO. FoEI veria, že skutočnými cieľmi produktívneho systému medzinárodného obchodu by mali byť udržateľné využívanie a spravodlivá výmena obmedzených prírodných zdrojov. Takýto systém by mal vychádzať z nasledovných princípov: Princíp demokracie Každý má mať právo prostredníctvom svojich demokraticky zvolených vlád chrániť svoje životné prostredie na lokálnej i národnej úrovni, podporovať trvalo udržateľné ekonomické aktivity miestneho a regionálneho dosahu a ovplyvňovať kontrolu miestnych a spoločných prírodných zdrojov. Pravidlá WTO ohrozujú tieto práva. Okrem toho, systém riešenia sporov na pôde WTO býva veľmi úspešne zneužívaný na spochybňovanie domácej environmentálnej a rozvojovej politiky. Rozhodovací proces WTO uprednostňuje vplyvných pred marginalizovanými. Tejto inštitúcii chýba transparentnosť a takmer neumožňuje prístup zástupcov parlamentov a občianskej spoločnosti k rozhodovacím procesom. Princíp medzinárodnej spolupráce podporujúcej environmentálnu udržateľnosť Vlády by mali mať možnosť a mali by byť stimulované k medzinárodnej spolupráci pri riešení spoločných environmentálnych problémov a pri riešení rozvojových otázok. WTO predstavuje prekážku takejto spolupráce v prípadoch, že je potrebné použiť obchodné opatrenia pri presadzovaní environmentálnych a rozvojových cieľov. Ďalším aktuálnym problémom je, že platné pravidlá WTO by mohli byť v rozpore alebo by mohli zabrániť prijatiu multilaterálnych environmentálnych dohôd, ktoré využívajú obchodné opatrenia. Napríklad, nedávne zlyhanie rokovaní o prijatí Protokolu o biologickej bezpečnosti (Biosafety Protocol), ktorý by mal upravovať medzinárodný obchod s geneticky modifikovanými produktami, možno čiastočne pripísať na vrub niekoľkých vlád, ktoré trvali na tom, že obchod s takýmito produktami má upravovať WTO a nie Konvencia o biodiverzite. Princíp zníženia spotreby a spravodlivého rozdelenia zdrojov FoEI veria, že zodpovedná výroba a spotreba sú základnými prvkami environmentálne a sociálne udržateľnej spoločnosti. Ľudia musia mať možnosť obmedziť využívanie a predaj vlastných zdrojov (ak si to budú želať), znížiť nadbytočnú spotrebu a zabezpečiť, aby ľudia kdekoľvek na svete mali rovnaký prístup k týmto zdrojom. Pravidlá WTO a brettonwoodských inštitúcií presadzujúcich globalizáciu svetovej ekonomiky (t.j. Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu) spoločne umožňujú a podnecujú nekontrolované drancovanie prírodných zdrojov na exportné účely a podporujú vyčerpávanie biologicky významných prírodných zdrojov, čo je zdrojom problémov z nadbytočnej spotreby na Severe a environmentálnej degradácie rovnako na Juhu ako aj na Severe. WTO úplne zlyháva pri riešení zásadných problémov distribúcie zdrojov a prístupu k nim. Princíp prevencie Ťarcha dôkazu o bezpečnosti a udržateľnosti má zostať na tých, ktorí zodpovedajú za vývoj nového produktu a technológií, a zodpovednosť v konečnom dôsledku má niesť výrobca. Väčšina dohôd WTO je založená na premise “primeraného vedeckého dôkazu”, čo vlády chápu ako dôvod k zanedbávaniu prevenčného princípu. [Podľa tejto zásady je legitímne iba také obmedzenie obchodu, ktoré je podložené jednoznačným vedeckým dôkazom. Keďže však firmy produkujúce zdraviu škodlivé výrobky (napr. pesticídy, cigarety, geneticky manipulované potraviny, atď.) disponujú vlastnými výskumnými ústavmi programovo spochybňujúcimi výsledky nezávislých vedeckých inštitúcií, v praxi možno iba veľmi ťažko získať jednoznačný vedecký dôkaz. Pozn. prekl.] Princíp zásadnej reformy globálnej ekonomiky Zmeny spôsobov fungovania obchodných systémov treba chápať ako súčasť zásadnej reformy globalizovaného ekonomického systému. Domáce a medzinárodné ekonomické pravidlá a inštitúcie v súčasnosti uprednostňujú krátkodobé zisky a nerovnomernú akumuláciu bohatstva pred udržateľným rozvojom. Medzinárodné pravidlá, vrátane regulácie obchodu, musia smerovať k zvyšovaniu kvality života a nie k rastu spotreby, k spravodlivejšiemu a demokratickejšiemu rozhodovaniu a nie k centralizácii, fúziám a koncentrácii kapitálu, a konečne k ochrane prírody a nie k jej drancovaniu. WTO je jedným z pilierov globalizujúcej sa ekonomiky. Orientácia WTO na “voľný obchod” je podporovaná programami štrukturálnych reforiem Medzinárodného menového fondu a multilaterálnych rozvojových bánk, ktoré žiadajú od rozvojových krajín, aby otvorili svoje trhy. Tieto obchodné a finančné inštitúcie spolupracujú pri ochrane záujmov nadnárodného kapitálu bez ohľadu na záujmy ľudí a životného prostredia. Potraviny, lesy a financie Terajší systém obchodu má bezpochyby zásadný vplyv na kvalitu života ľudí, ich životného prostredia a na potenciál krajín rozvíjať sa spôsobom, ktorý bude perspektívny z dlhodobého hľadiska. Navrhované dohody v rámci WTO by mohli situáciu ešte zhoršiť. Negatívne dopady sú zrejmé najmä v oblastiach produkcie potravín, ochrany lesov a v oblasti financií. Názornými príkladmi môžu byť nežiadúce geneticky modifikované potraviny a nízke ceny komodít stláčané vysokou ponukou. Menej známy je azda fakt, že obchodný režim ohrozuje označovanie a certifikáciu importovaných potravín a prírodných produktov, a tiež možnosti vlád regulovať vnútorné investície (čo len umocňuje obavy zo správania sa korporácií a vplyvu súkromného sektoru). Potraviny FoEI sa snažia presadzovať princíp práva ľudí na dostatok potravy a prístupu k bezpečným a zdravým potravinám dopestovaným a vyrobeným na miestnej úrovni spôsobom šetrným k prostrediu a rešpektujúcim práva pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít. FoEI sa obávajú, že súčasný ekonomický systém ohrozuje potravinovú bezpečnosť, pretože podporuje využívanie ornej pôdy na pestovanie produktov na export, a nie na zabezpečenie miestnych potrieb. Súčasný ekonomický systém umožňuje zaplavenie svetových trhov výrazne subvencovanými poľnohospodárskymi produktami. Dôsledkom tejto politiky je skutočnosť, že čoraz viac rodín na celom svete trpí nedostatkom potravín. Medzinárodné pravidlá obchodu čoraz intenzívnejšie ohrozujú aj zákony upravujúce potravinovú bezpečnosť ako aj opatrenia zamerané na podporu miestneho environmentálne šetrného poľnohospodárstva. Svedčia o tom aj silnejúce spory o export hovädzieho mäsa a banánov a hroziace obchodné kontroverzie týkajúce sa geneticky modifikovaných potravín. Lesy Lesy na celom svete sú vystavené silnému tlaku. Vo väčších, relatívne neporušených ekosystémoch sa nachádza už iba čosi viac ako jedna pätina pôvodných lesov. Veľké severské a tropické pralesy spolu so zvyškami starých lesov v ostatných krajinách predstavujú miesta s najvyššou biologickou rozmanitosťou a tiež jediný zdroj obživy pre mnohé domorodé národy. Hlavnou hrozbou pre tieto lesy sú činnosti spojené s obchodom, ako sú ťažba dreva, baníctvo a veľké projekty v oblasti energetiky a infraštruktúry. Po liberalizácii obchodu a investícií v sektore lesníctva by deforestácia pokračovala rýchlejšie. Napríklad, ak USA presadia na pôde WTO návrhy na zrušenie colných poplatkov za produkty z dreva a papiera, zvýši sa podľa odhadov priemyslu ich spotreba o 3-4%. Medzinárodné pravidlá liberalizujúce obchod s lesnými komoditami zároveň ohrozia opatrenia podporujúce miestne vlastníctvo, označovanie šetrne vyťaženého dreva a ochranu lesov pred introdukciou invazívnych a nepôvodných druhov. Financie Finančná kríza posledných dvoch rokov je jasným dôkazom o tom, že udržateľný rozvoj nie je možný v atmosfére ekonomickej nestability. Ekonomická liberalizácia a špekulatívne toky investícií spôsobili krízy, ktoré zapríčinili nárast chudoby a ďalšie škrty vo výdavkoch vlád na sociálne programy a ochranu životného prostredia. Snaha priemyselne rozvinutých krajín otvoriť otázku liberalizácie investícií na pôde WTO vyvoláva obavy. Prípadná dohoda by vážne ohrozila regionálne ekonomiky, znížila zodpovednosť investorov na miestnej úrovni a ďalej by oslabila rokovacie pozície krajín Juhu. Čo ďalej? Je nevyhnutné zmeniť pravidlá regulujúce medzinárodný obchod a investície tak, aby primerane rešpektovali základné požiadavky, potreby a hodnoty jednotlivých krajín. Obchod a zahraničné investície nie sú a nemôžu byť cieľom sami o sebe. Sú skôr súčasťou väčšieho systému, ktorý – ak má byť efektívny - musí byť súčasne demokratický, bezpečný, udržateľný a transparentný. V praxi to znamená, že ciele, štruktúra a pravidlá obchodu musia byť bezodkladne prehodnotené a novelizované. Vlády, ktoré sa stretnú v Seattle, by sa mali za to zasadiť a nepokračovať v doterajšej politike posilňovania moci inštitúcie, ktorej činnosť vážne ohrozuje potreby jednotlivých krajín. FoEI so svojimi členskými organizáciami v 61 krajinách protestujú proti ďalšiemu kolu rokovaní WTO o liberalizácii obchodu a investícií. Ministerské stretnutie WTO v tomto roku predstavuje príležitosť, aby vlády zaujali nový prístup k obchodu. FoEI preto požaduje od vlád: 1. Prerušiť vyjednávania, ktorých cieľom je iniciovať nové kolo rokovaní WTO otvárajúce tzv. nové témy. Nadišiel čas vyhodnotiť a zmeniť pravidlá obchodu a vytvoriť taký systém, ktorý by prinášal úžitok ľuďom, ich životnému prostrediu a zdrojom, od ktorých bytostne závisia. Mnoho rozvojových krajín sa stále usiluje implementovať výsledky posledného Uruguajského kola a niektoré z nich už oficiálne vyhlásili, že “nové kolo rokovaní by znamenalo neúnosnú záťaž a nemalo by obsahovať nové témy” (citát zo stanoviska Druhej juhoafrickej a východoafrickej iniciatívy pre informácie a rokovania v oblasti obchodu v ugandskej Kampale 4-9. marca 1999). Hodnotenie by malo zahŕňať aj vplyv WTO na rozvoj, demokraciu, životné prostredie, zdravie, ľudské práva, pracovné práva a situáciu marginalizovaných sociálnych skupín, najmä žien a detí. Malo by tiež posúdiť následky rozhodnutia WTO nebrať do úvahy prevenčný princíp a znovu zvážiť vplyv systému, ktorý preferovaním medzinárodného obchodu pred miestnym a domácim obchodom ohrozuje ekonomické sebaurčenie jednotlivých krajín. 2. Súhlasiť s moratóriom na rozširovanie kompetencií WTO, ktoré by umožňovali spochybňovať zákony na ochranu rozvoja, životného prostredia a zdravia. Vlády stále viac využívajú WTO (alebo hrozia použitím prostriedkov, ktoré im WTO poskytuje) na to, aby spochybňovali legitímne (platné alebo navrhované) národné a medzinárodné zákony ako “bariéry pre obchod”, ktoré sú v rozpore s pravidlami WTO. Umožňuje im to fakt, že WTO stavia obchod nad všetky ostatné spoločenské hodnoty a silné právomoci pri riešení sporných otázok pomocou ktorých môže presadiť svoje priority. Túto prax treba ukončiť. FoEI vyzývajú vlády, aby nepoužívali súčasné pravidlá obchodu na oslabovanie a spochybňovanie legislatívy týkajúcej sa rozvoja, životného prostredia a zdravia. Táto prax by mala podliehať účinnému moratóriu až dovtedy, kým bude jasne uznaná legitimita a platnosť princípu prevencie, ochrany životného prostredia, prísnych národných a medzinárodných environmentálnych zákonov a noriem na ochranu zdravia a pokiaľ nebude všeobecne akceptovaná potreba transparentnosti a demokracie pri rozhodovaní. Dovtedy by mal obchodné spory riešiť Medzinárodný súdny dvor. 3. Ochraňovať miestne, národné a medzinárodné environmentálne a sociálne zákony pred spochybňovaním a oslabovaním obchodnými pravidlami. Pravidlá obchodu by nemali byť preferované pred zákonmi prijatými na ochranu miestnych komunít, životného prostredia a zdravia. Vlády jednotlivých krajín musia mať možnosť ochraňovať farmárov a komunity pôvodných obyvateľov, chrániť a zabezpečiť potravinové zdroje, kontrolovať investície prichádzajúce zo zahraničia a požadovať, aby importovaný tovar bol vhodne označený. Rozhodnutia tribunálu WTO sú často ovplyvnené predstavou, že sociálne a environmentálne zákony, ktoré sú predmetom sporu, boli prijaté z “protekcionistických” dôvodov. Aby sa tento zmätočný trend zvrátil, tribunály musia vychádzať z predpokladu legitimity a platnosti národných a miestnych zákonov a politiky. Mechanizmy riešenia sporov v rámci WTO by mali byť novelizované tak, aby bolo jasné, že sťažnosti týkajúce sa zákonov na ochranu životného prostredia, zdravia, práce a spotrebiteľov sú oprávnené iba vtedy, ak spochybňovaný zákon jasne neslúži inému účelu ako diskriminovať importované produkty. Vlády by sa mali v rámci navrhovaného procesu hodnotenia dohodnúť na tom, že medzinárodné dohody o životnom prostredí, rozvoji, zdraví, práci a ľudských právach majú prednosť pred pravidlami WTO. Globálne pravidlá obchodu treba upraviť v tomto zmysle. Predovšetkým musí byť uznaná Konvencia o biodiverzite ako jediná multilaterálna dohoda upravujúca obchod s produktami biodiverzity. Patentovanie foriem života musí byť zrušené. 4. Odmietnuť rokovania o investíciách na pôde WTO Udržateľný rozvoj ekonomík vyžaduje citlivé smerovanie a menežment domácich a zahraničných investícií. WTO preto nie je tým miestom, na ktorom by sa mali riešiť témy medzinárodných investícií, pretože sa v prvom rade venuje otázkam deregulácie a je nepravdepodobné, aby na jeho pôde vznikla všestranne prijateľná a vybalansovaná dohoda. WTO je zároveň nevhodným fórom aj na zvažovanie súvisiacich háklivých tém, akými sú zodpovednosť výrobcu a povinnosti investorov. Bolo by oveľa vhodnejšie, aby na pôde OSN bol prerokovaný a schválený záväzný a právne vynútiteľný kódex pôsobenia obchodných spoločností, upravujúci spôsob ich činnosti v záujme životného prostredia a ľudských práv. 5. Vytvoriť demokratický a transparentný systém medzinárodného obchodu. WTO je dávno prekonaná inštitúcia, ktorá vznikla netransparentne a nedemokraticky. Ak majú mať z medzinárodného obchodu naozaj úžitok všetci jeho účastníci, je nevyhnutné, aby všetci zúčastnení - vrátane vlád, parlamentov a občianskej verejnosti - mali prístup k informáciám o obchodných rokovaniach a možnosť zúčastniť sa na rozhodovacích procesoch v záujme vytvorenia stratégie a politiky udržateľného obchodu. Je nevyhnutné, aby boli všetky rokovania plne a presne zaznamenávané (zapisované) a aby tieto zápisnice a ďalšie pracovné materiály vrátane stanovísk jednotlivých vlád k prerokúvanýým otázkam a rokovacích návrhov boli okamžite odtajnené a sprístupnené verejnosti. Ďalej je nevyhnutná účasť verejnosti a verejná kontrola obchodných mechanizmov v záujme kontrolovateľnosti účastníkov rokovaní. Rokovania a obchodné spory by mali byť vedené v súlade s operačnými mechanizmami OSN. Predstavitelia občianskej verejnosti by mali mať prístup k informáciám i pojednávaniam v rámci riešenia sporov na pôde WTO. Mali by mať tiež možnosť nezávisle podať pripomienky tretej strany. 6. Odpustiť dlhy a odmietnúť rozvoj orientovaný na export. Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji v roku 1992 formulovala potrebu transferu finančných zdrojov z rozvinutých do rozvojových krajín v záujme financovania udržateľného rozvoja. Rozvinuté krajiny Severu sa však neriadili podľa tohto návrhu. Naopak, splácanie dlhov vyústilo do transferu bohatstva z chudobných krajín bohatým kreditorom na Severe. Ťažké zadĺženie rozvojových krajín núti vlády týchto krajín, aby podporovali zvýšenú ťažbu prírodných zdrojov určenú na export a vytvárali tak podmienky pre zahraničný obchod. Programy proexportného vývoja vytvorené brettonwoodskými inštitúciami ešte viac urýchlili tento krátkozraký prístup a tak vznikol začarovaný kruh, následkom ktorého sú svetové trhy presýtené, ceny komodít prudko klesajú a chudobné krajiny sú nútené neustále zvyšovať export. Bohaté importujúce krajiny tak získali ľahký prístup k lacným zásobám prírodných zdrojov, v skutočnosti si však voči krajinám Juhu vytvorili veľký ekologický dlh, ktorý je ďaleko vyšší v porovnaní s oficiálnym finančným dlhom krajín Juhu. Okrem toho, najviac zadĺžené rozvojové krajiny sú väčšinou donútené rušiť environmentálne a sociálne výdaje, čo veľmi komplikuje akékoľvek približovanie sa cieľom udržateľného rozvoja. FoEI žiadajú, aby vlády odmietli filozofiu proexportného rozvoja, aby okamžite odpustili bilaterálne dlhy a podnikli kroky k rušeniu multilaterálnych dlhov. Záver Svet v 21. storočí potrebuje také pravidlá obchodu, ktoré budú reflektovať aktuálne hodnoty a potreby spoločnosti. Terajšie pravidlá obchodu, súčasné inštitúcie a celý globálny ekonomický systém sú prekonané a nielenže nespĺňajú tieto podmienky, ale naopak, ničia biologickú a kultúrnu diverzitu. Zotrvávajú v snahách o zvyšovanie zisku bez ohľadu na sociálne a environmentálne náklady, na nespravodlivom využívaní a nadmernej ťažbe limitovaných prírodných zdrojov. Terajšie pravidlá sú tiež prekážkou rozvoja udržateľných a lokálne vhodných komerčných systémov. Z týchto dôvodov je nevyhnutné, aby vlády odmietli návrhy na rozšírenie mandátu WTO. Namiesto toho by sa mali dohodnúť na prehodnotení a náprave terajšieho systému medzinárodného obchodu, ako aj ekonomického kontextu, v rámci ktorého funguje. Nový obchodný systém musí stimulovať k sebaurčeniu, ochrane životného prostredia, budovaniu udržateľných komunít, rovnoprávnosti, spravodlivosti a kultúrnej diverzite, a to medzi všetkými ľuďmi a národmi.
Prevzaté z materiálov FoEI.
Preklad: Helena Zamkovská, november 1999