DVAKRÁT MERAJ, RAZ REŽ!
Tento článok je zhrnutím prejavu Adriana Whitea, vlastníka a šéfa spoločnosti Biwater. Biwater vlastní firmy Bournemouth a West Hampshire Water Company vo Veľkej Británii a aktívne pôsobí aj na zahraničných trhoch s vodou. White svoj prejav predniesol na konferencii Inštitúcie predstaviteľov vodného hospodárstva vo Veľkej Británii a sústredil sa v ňom na to, ako získať medzinárodné koncesie na nakladanie s vodami. „...Zatiaľ čo profit je hlavným cieľom kontraktora, povedal White, bezpečná návratnosť investícií, garantovaná nezávislou inštitúciou, je hlavným záujmom investora. Poplatky platené vopred, poplatky za úspešnosť a poplatky za výkony sú hlavnými cieľmi investora. A stabilný dlhodobý obrat sprevádzaný výnosmi je hlavným cieľom prevádzkovateľa.“ Podľa týchto kritérií existuje šesť typov zmlúv o nakladaní s vodami. Sú to: Výstavba, vlastníctvo, prevádzka, prevod (Build, Own, Operate, Transfer, tzv. BOOT). Len paušálne platby za vodu. Len distribúcia a fakturácia. Korporatizácia s externým managementom. Prevádzková zmluva o koncesii/prenájme. Plná privatizácia. Kontrakty typu BOOT nie sú dobré pre klienta, tvrdí White, sú však vynikajúce pre dodávateľa. Dodávateľ získa štyri zdroje zisku: výstavba, finančné inžinierstvo, dividendy z vlastného kapitálu a dohoda o správe (manažmente). Na rozdiel od toho, pri zmluve typu „len paušálne platby za vodu“ dodávateľ obdrží 100-percentnú platbu za 100 percent vody, ktorú vyprodukuje, ale obci sa vráti naspäť len 50% cez systém účtovania vzhľadom na netesnosti, nedobytné pohľadávky a neefektívnosť. Zmluvy typu „len distribúcia a fakturácia“ zabazpečujú príjmy pre obce a podporujú efektívnosť distribútorov. Korporatizácia nastáva vtedy, keď obec zmení svoj vodárenský podnik na komerčnú spoločnosť a vloží doň skúsenosti, pričom financovanie a zodpovednosť ponecháva obci. Koncesia na prevádzku môže byť zmluvou o správe, ktorá zabezpečí financovanie a vlastný kapitál, zmluvné vzťahy, zásobovanie a prevádzku. Vzhľadom na politické problémy je plná privatizácia na svetových trhoch s vodou relatívne zriedkavou vecou. Napriek tomu však White verí, že privatizácia je pre klienta najlepším riešením. White je toho názoru, že nedávna kríza na Ďalekom východe donúti vlády, ktoré sa predtým orientovali na iné možnosti, privatizovať vodárenskú infraštruktúru. To predstavuje vynikajúcu príležitosť, povedal. Napriek pochybnej povesti britského vodárenstva White stále verí, že práve ono má šance 'čoskoro dobyť svet'. Zároveň však varuje: „I keď sa snažia veľa rozmýšľať a málo investovať, príliš mnohí z nich sa zameriavajú na hlavné mestá krajín, ako sú Indonézia a Filipíny... Tie sú však nestabilné – pre nich je lepšia situácia na stabilných trhoch, aké má Austrália... A nevyužívajú financie Svetovej banky, EBOR [Európskej banky pre obnovu a rozvoj] ani Európskej investičnej banky tam, kde by mali.“ Nasleduje niekoľko bodov o tom, na čo sa orientovať a na čo si treba dávať pozor. Predaj britských skúseností v oblasti vodárenstva v zahraničí by mal zahŕňať aj nasledovné: Financovanie investícií a úverov. Kontrola manažmentu so súhlasom akcionárov. Cieľavedomé akcionárstvo. Zmluvy o výstavbe. Zmluvy na dodávky zariadení. Zmluvy typu BOOT. Zmluvy o plnej koncesii. Vlastníctvo a kontrola privatizácie. Trhy, na ktoré sa treba orientovať, sú vo východnej Európe, južnej Amerike a južnej Afrike. Než niečo podniknete, presvedčte sa, či je splnené nasledovné: Existuje vládna záruka platby. Existuje ochrana proti inflácii, devalvácii a nestabilite (výkyvom) kurzu. Je garantovaná návratnosť investície. Automatický vzorec zvýšenia taríf. Nie je reálna konkurencia. Nehrozí vytvorenie spoločného podniku, v ktorom by ste nemali kontrolu. Neposkytovať žiadne platby vopred. Treba sa vyhnúť trhom v severnej Amerike a na Strednom východe.
(Prevzaté z článku v Utility Week, 15 máj 1998.)