20.11.2017

Energoportál

EUfondy

Podporte-nas

Facebook CEPA

Kongo: Ťažba koltanu v atmosfére teroru

Najväčšie ložiská koltanu sú v Austrálii, Brazílii, Kanade a v Kongu, kde sa predpokladajú aj jeho najväčšie svetové zásoby. Podiel Konga na svetovom trhu sa nedá presne vyčísliť, pretože ťažba väčšinou ručná, maloplošná, neraz ilegálna a vykonáva sa v brutálnych podmienkach. Preto sa pre koltan, ale aj cín, zlato a wolfrám, ktoré sa ťažia na východe Konga, vžilo aj označenie „krvavé nerasty“.

Koltan („sivé zlato“) je modro–čierna alebo hnedo–červená ruda obsahujúca nerasty kolombit a tantalit. Získava sa z neho tantal – mimoriadne žiadaný materiál pre jeho veľkú odolnosť voči korózii kyselinami a preto, že mäkne až pri veľmi vysokých teplotách. Je všeobecne považovaný za strategický minerál a používa sa na celom svete najmä na výrobu kondenzátorov v elektronických prístrojoch, napríklad v mobiloch, počítačoch, či herných konzolách, ale aj ako zložka zliatin využívaných vo vesmírnom priemysle, v zbrojárskych systémoch a na výrobu chirurgických nástrojov. Tisíc mobilných telefónov obsahuje tantal v hodnote asi 900 eur.

Koltanové bane a obchod kontrolujú ozbrojené milície, ktoré nad obyvateľstvom na východe Demokratickej republiky Kongo už dlhé roky udržujú vládu terorom (tzv. „bane v zóne konfliktov“). Pochádzajú najmä zo susednej Rwandy a Ugandy alebo ich tvoria zbehovia, ktorí dezertovali z vládnej konžskej armády a sú podporovaní zo susedných štátov.

O územia s výskytom krvavých nerastov a o zisky z ich ťažby navzájom bojujú desiatky takýchto skupín. Od roku 1996 si konflikty vo východnom Kongu už vyžiadali milióny životov a ďalšie milióny ľudí museli utiecť zo svojich domovov.

Obchod s minerálmi predstavuje pre ozbrojené skupiny zdroj príjmov, z ktorých sa financujú konflikty, a tie generujú ďalšie zisky. Podľa správy OSN z roku 2001 koltan ilegálne vyvážajú armády Ugandy, Rwandy, Burundi a Konga a mesačné zisky ozbrojených skupín z takejto ťažby dosahujú až 20 miliónov dolárov.


Kongo-milicie
Obr.: Ozbrojenci strážiaci koltanové bane na východe Konga.


Obyvatelia regiónov kontrolovaných ozbrojenými skupinami žijú v atmosfére trvalej neistoty a bezprávia, v ktorej tieto skupiny beztrestne rabujú. Od miestnych obyvateľov si vymáhajú výpalné a identifikovali ich ako páchateľov nesmiernych násilností. Násilie a zločinnosť panuje nielen v blízkosti baní, ale aj pozdĺž ciest. Ozbrojení muži zneužívajú ženy a deti na území, ktoré ovládajú; v okolí baní bujnie prostitúcia a sexuálne zneužívanie.


Nútená a detská práca

Robotníci na povrchu alebo v šachtách dolujú minerály s pomocou veľmi jednoduchých nástrojov (vedier, kladív a sekáčov), neraz iba holými rukami, strážení predákmi alebo vojakmi. Pracujú v mizerných bezpečnostných podmienkach – svahy sú klzké a v jamách a štôlňach je často bahno a kal. Sú častou príčinou úmrtí desiatok ľudí a traumatizujú tých, ktorí sa stali svedkami smrteľných nešťastí svojich spolupracovníkov. Baníci trpia chorobami, ktorým by sa zlepšenou zdravotnou starostlivosťou a bezpečnostnými opatreniami dalo predísť. Medzi ne patrí pálenie očí, choroby dýchacích ciest a rakovina, keďže koltan je mierne rádioaktívny.


Kongo-povrchbana
Obr.: Povrchová ťažba koltanu.

Napriek ťažkostiam a bezpečnostným rizikám sú mzdy robotníkov nižšie ako dva doláre za deň. Mimovládna organizácia Justice Plus odhalila aj prípady otrockej práce. Napríklad ozbrojenci z konžskej armády nútili mladých ľudí z etnickej skupiny Walendu Bindi z dediny Bhavi, aby pre nich dolovali zlato.

Podľa konžského zákonníka práce môže legálne pracovať iba dospelý človek, ktorý už dovŕšil 18 rokov, v baniach však pracujú aj deti a mladiství; niektoré deti majú sotva 7 rokov. Ozbrojené milície umiestňujú deti do baní, pretože sa vedia lepšie vtesnať do úzkych šácht. V stovkách baní deti takto ťažia koltan holými rukami.


Zničené prostredie

Ekosystémy v regiónoch východného Konga sú súčasťou svetového prírodného dedičstva vďaka jedinečnej pestrosti ich rastlinných a živočíšnych druhov. Ťažba koltanu – ktorá okrem iného umožňuje obyvateľstvu bohatého Severu každý rok kupovať a vyhadzovať desiatky miliónov mobilných telefónov – má na tieto ekosystémy devastačné vplyvy.

Pozemky zabrané kvôli chaotickej ťažbe koltanu sa po ukončení ťažby už viac nedajú ďalej využiť pre poľnohospodárstvo ani chov dobytka. Sprístupneniu baní alebo na zabezpečenie palivového dreva pre baníkov padajú za obeť obrovské rozlohy holorubov zdravých lesov. Odhaduje sa, že v rokoch 2000 a 2001 bolo vyhubených 3700 slonov a väčšina z 8000 goríl, väčšina voľne žijúcich živočíchov sa vystrieľala kvôli potrave pre baníkov a ich rodiny, ktoré sa vo veľkých počtoch presídlili do národných parkov, aby ťažili koltan. Na odstránenie nežiaduceho materiálu sa vyťažená ruda ponára do vody a nechá sa v kanáloch z dreva alebo vlnitého plechu preplachovať, aby sa dalo zistiť, či obsahuje koltan. Tento proces značne znečisťuje povrchové aj podzemné vody.


Kongo-kanal
Obr.: Kanál na preplachovanie rudy.

I

Odpar vody vegetačnou pokrývkou v povodí rieky Kongo pôsobí ako obrovské čerpadlo, ktoré ovplyvňuje cirkuláciu vzduchu v Strednej a Západnej Afrike až k Sahelu. Po odstránení vegetácie sa na čoraz väčších územiach mení vodný režim: keďže zmenšujúci sa tropický dažďový prales je schopný zadržať menej vody a vypariť ju do atmosféry, klesajú celkové zrážky, zvyšuje sa pôdna erózia a klesá schopnosť pralesa pohlcovať atmosférický uhlík.

 

Z podkladov z výstavy „Naša zodpovednosť za prírodné zdroje vo svete“ spracovala Michaela Farkašovská. Foto: prevzaté z výstavy. Článok bol pripravený v rámci projektu Od nadspotreby k solidarite: posilňovanie pôsobnosti občanov v prospech zodpovednosti Európy za globálnu udržateľnosť, ktorý finančne podporila Európska Únia prostredníctvom programu EuropeAid.

 

 

 

 

Najväčšie ložiská koltanu sú v Austrálii, Brazílii, Kanade a v Demokratickej republike Kongo, kde sa predpokladajú aj jeho najväčšie svetové zásoby. Podiel Konga na svetovom trhu nie je možné presne vyčísliť, pretože tamojšia ťažba je vo väčšine prípadov ručná, maloplošná, neraz ilegálna a vykonáva sa v brutálnych podmienkach. Preto sa pre koltan, ale aj cín, zlato a wolfrám, ktoré sa ťažia na východe Konga, vžilo aj označenie „konfliktné minerály“ alebo „krvavé nerasty“.

 

Koltan („sivé zlato“) je modro–čierna alebo hnedo–červená ruda obsahujúca nerasty kolombit a tantalit. Získava sa z neho tantal – mimoriadne žiadaný materiál pre jeho veľkú odolnosť voči korózii kyselinami a preto, že mäkne až pri veľmi vysokých teplotách. Je všeobecne považovaný za strategický minerál a používa sa na celom svete najmä na výrobu kondenzátorov v elektronických prístrojoch, napríklad v mobiloch, počítačoch, či herných konzolách, ale aj ako zložka zliatin využívaných vo vesmírnom priemysle, v zbrojárskych systémoch a na výrobu chirurgických nástrojov. Tisíc mobilných telefónov obsahuje tantal v hodnote asi 900 eur.

 

Koltanové bane a obchod kontrolujú ozbrojené milície, ktoré nad obyvateľstvom na východe Demokratickej republiky Kongo už dlhé roky udržujú vládu terorom (tzv. „bane v zóne konfliktov“). Pochádzajú najmä zo susednej Rwandy a Ugandy alebo ich tvoria zbehovia, ktorí dezertovali z vládnej konžskej armády a sú podporovaní zo susedných štátov.

 

O územia s výskytom krvavých nerastov a o zisky z ich ťažby navzájom bojujú desiatky takýchto skupín. Od roku 1996 si konflikty vo východnom Kongu už vyžiadali milióny životov a ďalšie milióny ľudí museli utiecť zo svojich domovov.

 

Obchod s minerálmi predstavuje pre ozbrojené skupiny zdroj príjmov, z ktorých sa financujú konflikty, a tie generujú ďalšie zisky. Podľa správy OSN z roku 2001 koltan ilegálne vyvážajú armády Ugandy, Rwandy, Burundi a Konga a mesačné zisky ozbrojených skupín z takejto ťažby dosahujú až 20 miliónov dolárov.

 

 

Obr.: Ozbrojenci strážiaci koltanové bane na východe Konga.

 

Obyvatelia regiónov kontrolovaných ozbrojenými skupinami žijú v atmosfére trvalej neistoty a bezprávia, v ktorej tieto skupiny beztrestne rabujú. Od miestnych obyvateľov si vymáhajú výpalné a identifikovali ich ako páchateľov nesmiernych násilností. Násilie a zločinnosť panuje nielen v blízkosti baní, ale aj pozdĺž ciest. Ozbrojení muži zneužívajú ženy a deti na území, ktoré ovládajú; v okolí baní bujnie prostitúcia a sexuálne zneužívanie.

 

 

Nútená a detská práca

 

Robotníci na povrchu alebo v šachtách dolujú minerály s pomocou veľmi jednoduchých nástrojov (vedier, kladív a sekáčov), neraz iba holými rukami, strážení predákmi alebo vojakmi. Pracujú v mizerných bezpečnostných podmienkach – svahy sú klzké a v jamách a štôlňach je často bahno a kal. Sú častou príčinou úmrtí desiatok ľudí a traumatizujú tých, ktorí sa stali svedkami smrteľných nešťastí svojich spolupracovníkov. Baníci trpia chorobami, ktorým by sa zlepšenou zdravotnou starostlivosťou a bezpečnostnými opatreniami dalo predísť. Medzi ne patrí pálenie očí, choroby dýchacích ciest a rakovina, keďže koltan je mierne rádioaktívny.

 

 

Obr.: Povrchová ťažba koltanu.

 

Napriek ťažkostiam a bezpečnostným rizikám sú mzdy robotníkov nižšie ako dva doláre za deň. Mimovládna organizácia Justice Plus odhalila aj prípady otrockej práce. Napríklad ozbrojenci z konžskej armády nútili mladých ľudí z etnickej skupiny Walendu Bindi z dediny Bhavi, aby pre nich dolovali zlato.

 

Podľa konžského zákonníka práce môže legálne pracovať iba dospelý človek, ktorý už dovŕšil 18 rokov, v baniach však pracujú aj deti a mladiství; niektoré deti majú sotva 7 rokov. Ozbrojené milície umiestňujú deti do baní, pretože sa vedia lepšie vtesnať do úzkych šácht. V stovkách baní deti takto ťažia koltan holými rukami.

 

 

Zničené prostredie

 

Ekosystémy v regiónoch východného Konga sú súčasťou svetového prírodného dedičstva vďaka jedinečnej pestrosti ich rastlinných a živočíšnych druhov. Ťažba koltanu – ktorá okrem iného umožňuje obyvateľstvu bohatého Severu každý rok kupovať a vyhadzovať desiatky miliónov mobilných telefónov – má na tieto ekosystémy devastačné vplyvy.

 

Pozemky zabrané kvôli chaotickej ťažbe koltanu sa po ukončení ťažby už viac nedajú ďalej využiť pre poľnohospodárstvo ani chov dobytka. Sprístupneniu baní alebo na zabezpečenie palivového dreva pre baníkov padajú za obeť obrovské rozlohy holorubov zdravých lesov. Odhaduje sa, že v rokoch 2000 a 2001 bolo vyhubených 3700 slonov a väčšina z 8000 goríl, väčšina voľne žijúcich živočíchov sa vystrieľala kvôli potrave pre baníkov a ich rodiny, ktoré sa vo veľkých počtoch presídlili do národných parkov, aby ťažili koltan. Na odstránenie nežiaduceho materiálu sa vyťažená ruda ponára do vody a nechá sa v kanáloch z dreva alebo vlnitého plechu preplachovať, aby sa dalo zistiť, či obsahuje koltan. Tento proces značne znečisťuje povrchové aj podzemné vody.

 

 

Obr.: Kanál na preplachovanie rudy.

 

Odpar vody vegetačnou pokrývkou v povodí rieky Kongo pôsobí ako obrovské čerpadlo, ktoré ovplyvňuje cirkuláciu vzduchu v Strednej a Západnej Afrike až k Sahelu. Po odstránení vegetácie sa na čoraz väčších územiach mení vodný režim: keďže zmenšujúci sa tropický dažďový prales je schopný zadržať menej vody a vypariť ju do atmosféry, klesajú celkové zrážky, zvyšuje sa pôdna erózia a klesá schopnosť pralesa pohlcovať atmosférický uhlík.

 

 

Z podkladov z výstavy Naša zodpovednosť za prírodné zdroje vo svete“ spracovala Michaela Farkašovská. Článok bol pripravený v rámci projektu Od nadspotreby k solidarite: posilňovanie pôsobnosti občanov v prospech zodpovednosti Európy za globálnu udržateľnosť, ktorý finančne podporila Európska Únia prostredníctvom programu EuropeAid.

 

Search