V rámci Centra pre podporu miestneho aktivizmu (CEPA), z ktorej sa v roku 2004 vyvinuli Priatelia Zeme-CEPA, sme v rokoch 1993 až 1999 realizovali rozsiahly podporný program pre mimovládne organizácie, ktoré mali ambíciu hájiť verejný záujem v konfrontácii s mocou a meniť verejnú politiku.

Naším cieľom bolo pripraviť si zdatných spojencov v zápase o smerovanie spoločnosti v historicky vzácnom okamihu – bezprostredne po páde totalitného režimu, z ktorého sa rodil nový režim, o ktorom sme verili, že môže byť spravodlivý a udržateľný. Chceli sme vznikajúcim iniciatívam občanov pomáhať budovať vlastné demokratické organizácie, tvoriť účinné stratégie založené na konfrontácii s mocou, vychovávať zručných lídrov a zorientovaných členov, posilňovať ich legitimitu aktívnou podporou verejnosti, pomáhať im navzájom spolupracovať a otvárať im prístup k informáciám o úplne nových témach, ktoré boli pre ich poslanie v tom čase dôležité.

Tento program po roku 1999 postupne zanikol, pretože už nebol natoľko potrebný. Skupiny, na ktoré sme sa zamerali, už stáli na vlastných nohách a na Slovensku začali pôsobiť viaceré servisné organizácie pre mimovládny sektor. Sporadicky – v prípade potreby a voľných kapacít – sme ale podporovali iné organizácie aj v neskoršom období, najmä vtedy, ak ich aktivity priamo súviseli s témami, ktoré sme považovali za podstatné.

Výsledky

V rokoch 1993 až 1999 sme zorganizovali veľký počet školení pre aktivistov a lídrov desiatok organizácií aj neformálnych občianskych iniciatív zameraných na organizačný rozvoj, tvorbu kapacít, prípravu plánov kampaní, organizačných, prezentačných a komunikačných zručností, získavanie podpory, vedenie stretnutí, ochranu pred mediálnymi a manipuláciou. V týchto oblastiach sme pre organizácie pripravili manuály a príručky, ktoré mohli ďalej využívať aj bez našej asistencie. Ale vždy keď to potrebovali, sme im radili, pomáhali sme plánovať ich aktivity a zvládať účasť na náročných stretnutiach a snažili sme sa im byť nablízku vždy, keď išlo o vážnu konfrontáciu s tými, čo mali moc.

Na tieto podujatia sa nám často podarilo zabezpečiť účasť skúsených lídrov občianskych hnutí z iných krajín, vďaka ktorým sa naši aktivisti mohli oboznámiť so zaujímavým a iným kontextom. Niektorým aktivistom sme sprostredkovali stáže a pracovné pobyty v partnerských organizáciách, aby sa vrátili so skúsenosťami, ktoré nemohli získať doma.

V rokoch 1995 až 1998 sme dokumentovali silnejúce vládne útoky voči mimovládnym organizáciám (napríklad štátne médiá spustili intenzívnu štvavú kampaň voči neziskovému sektoru, minister financií nariadil plošnú daňovú kontrolu nadácií a za týmto účelom vydal pokyny, ktoré presiahli zákonný rámec, minister životného prostredia zakázal pracovníkom ministerstva zúčastňovať sa podujatí organizovaných neziskovými organizáciami, vláda začala pripravovať reštrikčný nadačný zákon atď.). Naše materiály, stanoviská, rozhovory a konfrontácie s vládnymi predstaviteľmi v tomto čase našli výraznú odozvu v súkromných médiách, ktoré boli tiež pod veľkým tlakom vládnej moci.

V roku 1996 sme aktívne podporili celoslovenskú mobilizačnú kampaň proti príprave nadačného zákona SOS tretí sektor a stali sme sa jednými z jej lídrov. Pripravili a presadzovali sme alternatívu voči vládnemu návrhu, viedli sme desiatky protestných podujatí, rokovali sme s viacerými zahraničnými organizáciami o možnej systémovej podpore tretieho sektora na Slovensku v čase jeho vážneho ohrozenia.

Po prijatí nadačného zákona v roku 1997 sme zriadili tím poradcov pre postihnuté organizácie, ktorý sa zameral najmä na právny a účtovný servis. Tieto služby sme poskytovali aj v roku 1998.

Verejne sme podporovali aj ďalšie inštitúcie, ktoré sa vláda snažila diskreditovať a eliminovať. V bratislavskom divadle Stoka sme napríklad zorganizovali a moderovali podujatie v rámci série diskusných večerov Zasurmili surmity o nezávislosti súdnictva. Zúčastnili sa ho sudcovia a reprezentanti Združenia sudcov Slovenska a pozvaní vládni predstavitelia ho ignorovali. Podujatie malo značný ohlas.

Od roku 1995 sme sa snažili vytvoriť podmienky pre vznik koalície organizácií zameraných na presadzovanie radikálnych systémových zmien. V roku 1997 sme s Lesoochranárskym zoskupením Vlk a Združením Slatinka vytvorili združenie právnických osôb s názvom Priatelia Zeme Slovensko. V tom istom roku sme naše združenie predstavili na výročnom stretnutí medzinárodných Priateľov Zeme v Uruguaji a vďaka podpore silných členských organizácií sme získali pridružené členstvo v tejto sieti. Po dvoch rokoch sme v Rio de Janeiro obhájili kandidatúru za plného člena Friends of the Earth International a vzápätí sme sa stali aj členmi v európskej vetvy tejto federácie.

Po niekoľkých rokoch sa k nám pridala Spoločnosť priateľov Zeme, ktorá sa zaoberá minimalizáciou a recykláciou odpadov (dnes Priatelia Zeme-SPZ). Naopak, Združenie Slatinka z organizácie vystúpila a Lesoochranárske zoskupenie Vlk sa preradilo za pridruženého člena. V takejto zostave fungujeme aj v súčasnosti.

V roku 2006 sme organizačne a mediálne podporovali iniciatívu občanov Kremnice, ktorí sa postavili proti zámeru kanadskej ťažobnej firmy Tournigan Gold Corporation otvoriť povrchový lom a závod na spracovanie zlatej rudy pri Kremnici. S ťažbou a spracovaním zlatej rudy s použitím kyanidov mali bohaté skúsenosti viacerí naši partneri v sieti Friends of the Earth International. Okrem odovzdania skúseností s manipuláciou verejnej mienky a rozhodovacích procesov investormi v takýchto prípadoch sme Kremničanom sprostredkovali spoluprácu s Priateľmi Zeme v Maďarsku, ktorí sa angažovali proti podobnej prevádzke zlatých baní v Rumunsku s katastrofálnymi vplyvmi na celé povodie rieky Tisa.

V rokoch 2013 a 2014 sme podobne podporili aj občiansky odpor proti pripravovanej povrchovej ťažbe zlata v Detve. Na naše pozvanie prišiel kremnickú aj detviansku iniciatívu podporiť dr. David Velazco, riaditeľ Ekumenickej nadácie pre rozvoj a mier a advokát zastupujúci záujmy komunít poškodených alebo ohrozených ťažbou minerálov v Peru. Informoval o kombinácii fyzickej brutality, zastrašovania, mediálnej manipulácie, korupcie a podplácania občianskej opozície aj vládnej moci ako permanentne sa opakujúcej stratégii ťažobných firiem pri presadzovaní svojich záujmov v krajinách tzv. tretieho sveta.

Výber z našej činnosti

Tejto problematike sme sa začali venovať na podnet niektorých našich členov v roku 2005, teda až po spustení dôchodkovej reformy v roku 2004 druhou Dzurindovou vládou. Reforma bola odôvodňovaná finančnou neudržateľnosťou a nespravodlivosťou dovtedajšieho (priebežného) systému dôchodkového zabezpečenia. Napriek snahe reformu prezentovať ako jediné riešenie, ktoré dokonca zabezpečí vyššie dôchodky, sme mali dostatočné dôvody domnievať sa, že privatizácia dôchodkového systému žiadne problémy nevyrieši. Práve naopak - mnohé spôsobí.

Sprivatizovaný dôchodkový systém je podľa nášho názoru drahší, chýbala v ňom záruka minimálneho dôchodku, dôchodky nie sú valorizované a aj na základe zahraničných skúseností v ňom reálne hrozí riziko dôchodcovskej chudoby u značnej časti obyvateľstva.

To boli dôvody, prečo sme sa spolu so Združením sociálnej sebaobrany v rokoch 2005 - 2009 snažili informovať verejnosť o nedostatkoch, rizikách a sociálnych dôsledkoch dôchodkovej reformy, a týmto spôsobom vyvrátiť mýtus o jej opodstatnenosti.

Prax potvrdila viaceré z našich výhrad, keďže celkové aktíva dôchodkových fondov ani zďaleka nenapĺňajú reklamné tvrdenia o "švajčiarskych dôchodkoch". Skôr naznačujú, že obavy z dôchodcovskej chudoby neboli zbytočné. Napriek rôznym parametrickým zmenám, ktoré majú aspoň znížiť rizikovosť pre sporiacich (či skôr investujúcich) sa však zatiaľ ešte žiadna vláda neodhodlala k rozhodnému riešeniu.

Slovensko tak ostáva poslednou krajinou visegrádskej štvorky, kde ešte stále existuje druhý pilier. Na udržateľný a sociálne prijateľný model dôchodkového systému, ktorý by zohľadňoval kritériá verejného záujmu, teda ešte stále čakáme.

Výber z našej činnosti

Túto časť pripravujeme.

Chudobu považujeme za nevyhnutný sprievodný účinok nespravodlivého ekonomického systému, ktorý vo svete dominuje. Tento systém stimuluje k presadzovaniu súkromných záujmov na úkor verejných, podkopáva demokraciu, je bezprostrednou príčinou obrovských nerovností v životnej úrovni a potenciáli ľudí ovplyvňovať osobný život aj spoločenské prostredie a podporuje honbu za rýchlym profitom bez ohľadu na jeho dlhodobé sociálne a environmentálne náklady.

Sme presvedčení o tom, že o kurze a prosperite spoločnosti presvedčivo vypovedá situácia jej znevýhodnených skupín a väčšiny, a nie materiálny blahobyt jej privilegovanej elity a ani štatisticky spriemerovaný blahobyt. Keďže splodiny súčasného ekonomického systému zasahujú ľudí nepriamo úmerne k ich ekonomickému statusu, chceli sme sa problematikou chudoby cieľavedome zaoberať. Nepodarilo sa nám však vytvoriť trvalé vlastné kapacity v tejto oblasti.

Výsledky

V auguste 2006 sme sa stali jednou zo zakladateľských organizácií Slovenskej siete proti chudobe, ktorej poslaním je združovať organizácie zamerané na ľudí postihnutých chudobou a sociálnym vylúčeným, zlepšovať postavenie chudobných, posilňovať ich samostatnosť a obhajovať ich práva. Náš člen bol v rokoch 2006 a 2007 prvým predsedom tejto siete.

V roku 2007 sa nám podarilo vydať publikáciu Kniha o chudobe s cieľom oživiť nepredpojatú odbornú a verejnú diskusiu o chudobe na Slovensku. V publikácii sme zhrnuli poznatky a analýzy v tejto oblasti a poskytli sme v nej priestor názorom ľudí s priamou skúsenosťou s chudobou a sociálnym vylúčením.

V budúcnosti sa obmedzíme na znižovanie dôsledkov energetickej krízy na chudobných ľudí a regióny, možnosti znižovania ich energetických potrieb a vytváranie predpokladov pre energetickú autonómiu regiónov s nadpriemerným podielom chudobnej populácie.

Výber z našej činnosti

Túto časť pripravujeme.