V regióne hornej Nitry a okolí, aj vzhľadom na relatívne menší počet obyvateľov bude predstavovať zabezpečenie prísunu dostatočného množstva komunálnych odpadov (80 000 -100 000 t ročne) veľký problém pre zamýšľanú spaľovňu komunálnych odpadov ZEZO. Z lokalít, u ktorých je možné uvažovať o využití právnych a iných vzťahov pre zabezpečenie dodávok nebude mať zamýšľaná spaľovňa dostatočné množstvo komunálnych odpadov pre energetické zhodnocovanie. V prípade variantu A (Prievidza, Nováky, Zemianske Kostoľany) by ostávalo po r. 2035 pri súlade triedeného zberu pre recykláciu s celoštátnym recyklačným cieľom 9 917,6 ton – 11 107,8 ton komunálnych odpadov pre spaľovňu. V prípade variantu B (okres Prievidza) by ostávalo po r.2035 pri súlade triedeného zberu pre recykláciu s celoštátnym recyklačným cieľom približne 21 875 ton – 24 500 ton TKO. Z tohto množstva komunálnych odpadov naviac bude istá časť pri nedostatočnom predtriedení nehorľavá.
O ďalšie komunálne odpady resp. TAP bude musieť súťažiť vo vysoko konkurenčnom prostredí s recyklačnými technológiami a inými zariadeniami pre energetické zhodnocovanie odpadov. Z hľadiska dát o technických kapacitách pre energetické zhodnocovanie TKO v SR možno konštatovať, že už v súčasnosti má SR dostatok kapacít pre energetické zhodnocovanie a technicky neexistuje potreba výstavby ďalších kapacít. Samozrejme, predmetné údaje je potrebné analyzovať ďalej aj vo vzťahu k predpokladaným ekonomickým podmienkam, ktoré napr. budú ovplyvňovať záujem cementární v SR o domáce TAP. Pri plnom využití všetkých existujúcich dostupných kapacít pre spaľovanie komunálneho odpadu v SR by sme už dnes mohli energeticky zhodnocovať 12 % a s cementárňami až 27 % TKO. To je už dnes viac ako na Slovensku potrebujeme, pretože po roku 2035 podľa európskej legislatívy má byť minimálna miera recyklácie 65%, cca 10% je skládkovanie. Spaľovne komunálnych odpadov, či cementárne nie sú jediné zariadenia ktoré dokážu energeticky zhodnocovať odpady, zaujímavou technológiou napríklad pre biologicky rozložiteľné odpady je anaeróbna digescia.
Zamýšľaná spaľovňa komunálnych odpadov s využitím energie by musela buď pôsobiť proti snahám o potrebný rozvoj opätovného používania a recyklácie v nielen v regióne Prievidze, ale v rámci veľkej oblasti s dlhými zvozovými vzdialenosťami. Výsledkom by bol buď neúspech a ekonomické straty spaľovne TKO, ktoré by mohli byť následne prenášané na miestnych obyvateľov, alebo potláčanie žiadúceho rozvoja recyklácie a opätovného používania. Na tento problém upozornil aj Jaspers.
Vzhľadom na meniacu sa legislatívu EÚ a SR, ktoré v rastúcej miere podporujú recykláciu a na prichádzajúce investície do cirkulárnej ekonomiky je odôvodnené predpokladať ďalšie zlepšenie dostupnosti zariadení na recykláciu relevantných prúdov komunálnych odpadov.
Recyklácia predstavuje nižšiu environmentálnu záťaž oproti spaľovaniu odpadov s využitím energie. Tento záver platí pre rôzne vplyvy na životné prostredie vrátane globálneho otepľovania, acidifikácie, eutrofizácie, znečisťovania ovzdušia, toxicity atď. Recyklácia šetrí viac energie než získavame energetickým zhodnocovaním odpadov.
Vo veci nakladania so zbytkovým, zmesovým komunálnym odpadom je pre klímu najmenej zaťažujúcou technológiou podľa štúdií anaeróbna mechanicko-biologická úprava s vytriedením kovov, plastov k recyklácii a skládkovaním stabilizovaných odpadov.
Spaľovne komunálnych odpadov produkujúce teplo a elektrickú energiu uvoľňujú emisie skleníkových plynov fosílneho pôvodu spravidla len o málo nižšie oproti zemnému plynu a v závislosti od podielu zdrojov fosílneho pôvodu môžu mať aj rovnaké i mierne vyššie emisie než využívanie zemného plynu. Ak využívanie zemného plynu je potrebné vzhľadom na uhlíkový rozpočet súvisiaci s cieľmi Parížskej dohody postupne utlmovať, nie je zrejmé, aký prínos z hľadiska ochrany klímy má budovanie zariadenie s porovnateľnými emisiami CO2 fosílneho pôvodu.
Zároveň by bolo potrebné dôsledne riešiť nakladanie s nebezpečnými odpadmi po spaľovaní v prísnejšej podobe oproti súčasnej praxi spaľovní TKO, osobitne toxickým popolčekom, obsahujúcim perzistentné organické polutanty, vzhľadom na viaceré kauzy znečisťovania prostredia a prieniku toxických látok do potravinového reťazca. Nakladanie s toxickým popolčekom predstavuje jedno z hlavných rizík z hľadiska znečisťovania životného prostredia toxickými látkami, osobitne POP.
Prečítajte si celý: Posudok k zámeru vybudovania spaľovne komunálneho odpadu v regióne horná Nitra zo strany Slovenských elektrární a.s. [pdf, 1.5 MB]
Ilustračné foto: Zariadenie na energetické zhodnotenie odpadu v českom Chotíkove pri Plzni. [ZEVO Plzeň]
