20. januára 2023 sa v štvrti Capitol Hill – neďaleko Bieleho domu a Kongresu USA vo Washingtone – uskutočnil prelomový Belmaršský tribunál na obranu zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea. Assangeovi hrozí doživotný žalár za zverejnenie dôkazov o vojnových zločinoch USA páchaných počas vojny v Iraku. Tribunál poskytol priestor pre svedectvá novinárov, informátorov, právnikov, vydavateľov a poslancov o útokoch vlády USA na slobodu tlače a prvý dodatok ústavy USA. Ten zaručuje ústavnú ochranu úplnej slobody slova.
Od Ankary cez Manilu po Budapešť štátne aparáty zasahujú proti novinárom, ich zdrojom a vydavateľom v globálne koordinovanej kampani, aby narušili prístup verejnosti k informáciám a paralyzovali tak zdroje občianskeho odporu voči politike vlád. Prelomovým prípadom v tejto kampani je prípad Juliana Assangea, austrálskeho vydavateľa a zakladateľa WikiLeaks, ktorý odhalil zločiny zo strany vlády Spojených štátov, za čo mu teraz v USA hrozí súhrnný trest odňatia slobody 175 rokov v najprísnejšom väzenskom režime. Assangea už štvrtý rok väznia v britskej väznici Belmarsh a v najbližších dňoch a týždňoch hrozí, že Británia vyhovie požiadavke USA na jeho vydanie na trestné stíhanie.
Prípad Assange je prvým v histórii, čo bol vydavateľ (cudzí štátny príslušník) obvinený v USA podľa zákona o špionáži z roku 1917. Tento viac ako sto rokov starý legislatívny produkt dávno minulej doby, prijatý ešte počas prvej svetovej vojny, podľa odborníkov odporuje demokratickým princípom. Vláda USA ho však stále používa ako účinný bič proti odporcom svojej politiky.
Belmaršský tribunál, inšpirovaný tzv. Russelovým tribunálom počas vietnamskej vojny, predstavuje dlhý rad odborných svedkov – od ústavných právnikov až po uznávaných novinárov a obhajcov ľudských práv – aby v prípade Assangea predložili dôkazy o bezprecedentnom útoku USA na vydavateľov, vystavili za neho účet a hľadali spravodlivosť za zločiny, ktoré boli dôvodom k zverejneniu otrasnej pravdy.
Russellov tribunál – známy ako Medzinárodný súd pre vojnové zločiny – bol občiansky ľudový tribunál organizovaný v roku 1966 britským filozofom a nositeľom Nobelovej ceny Bertrandom Russellom, a ktorého hostiteľom bol francúzsky filozof a spisovateľ Jean-Paul Sartre spolu s Leliom Bassom, Simone de Beauvoir, Vladimirom Dedijerom, Ralphom Schoenmanom, Isaacom Deutscherom a niekoľkými ďalšími. Tribunál vyšetroval a hodnotil americkú zahraničnú politiku a vojenskú intervenciu vo Vietname.
Od prvého pojednávania v októbri 2020 Belmaršský tribunál zasadal v Londýne aj v New Yorku. Zúčastnili sa ho okrem iných osobností aj brazílsky prezident Lula da Silva, informátor v exile Edward Snowden a Mohamedou Ould Slahi, ktorý bol väznený v americkom väzení v Guantáname. Medzitým päť veľkých medzinárodných médií – The New York Times, Guardian, Le Monde, El Pais a Der Spiegel – ktoré v roku 2010 spolupracovali s Wikileaks na zverejnení uniknutých dokumentov, sa nedávno obrátili na Bidenovu administratívu, aby stiahla obvinenia proti Julianovi Assangeovi. Spoločne uverejnili otvorený list prezidentovi s názvom „Vydávanie nie je zločin“.
Posledné pojednávanie Belmaršského tribunálu vo Washingtone sa konalo v Národnom tlačovom klube, kde Assange prvýkrát zverejnil uniknuté tajné video s názvom Collateral Murder, dokumentujúce vojnové zločiny spáchané armádou Spojených štátov vo východobagdadskej štvrti Al-Amin al-Thaniyah v roku 2007 počas irackého povstania po invázii do Iraku.
Belmaršskému tribunálu vo Washingtone predsedali americká novinárka Amy Goodman a chorvátsky filozof Srećko Horvat. Členmi tribunálu boli súčasný šéfredaktor Wikileaks Kristinn Hrafnsson, právny poradca informátora Edwarda Snowdena Steven Donziger, bývalý predstaviteľ CIA, odsúdený tiež podľa zákona o špionáži Jeffery Sterling, poslanec parlamentu Spojeného kráľovstva a zakladateľ projektu Peace and Justice Project Jeremy Corbyn, Daniel Ellsberg – informátor, ktorý pred 50 rokmi zverejnil tajné dokumenty o vojne USA vo Vietname (tzv. Pentagon Papers), talianska investigatívna novinárka Stefania Maurizi, riaditeľka redakcie a vydavateľka The Nation Katrina vanden Heuvel, profesor lingvistiky Noam Chomsky, otec Juliana Assangea John Shipton a ďalšie významné osobnosti, ktoré sa dlhodobo angažujú za dodržiavanie ľudských a občianských práv. Inštitucionálnymi partnermi tribunálu sú Democracy Now, Defending Rights & Dissent, Courage Foundation, DiEM25, The Intercept, The Nation a PEN International.
Pred otvorením pojednávania Srećko Horvat zdôraznil: „V stávke je prvý dodatok ústavy Spojených štátov, sloboda tlače, aj život Juliana Assangea. To je dôvod, prečo Belmaršský tribunál v januári 2023 organizujeme doslova len dva bloky od Bieleho domu. Bidenova administratíva pokračuje v používaní opatrení, ako je zákon o špionáži, aby vo väzení umlčala tých, ktorí sa odvážili odhalovať vojnové zločiny. Ak bude úspešná, žiadny vydavateľ ani novinár na Zemi nebudú v bezpečí. Náš tribunál zhromažďuje odvážne hlasy nesúhlasu, požaduje vyvodenie spravodlivosti za tieto zločiny a žiada prezidenta Bidena, aby okamžite stiahol obvinenie proti Assangeovi.“
Podľa právničky v oblasti ľudských práv a bývalej členky Assangeovho právneho tímu Renaty Ávila „zákon o špionáži je jedným z najnebezpečnejších právnych predpisov na svete. Predstavuje existenčnú hrozbu pre medzinárodnú investigatívnu žurnalistiku. Ak sa uplatní, pripraví nás o jeden z našich nevyhnutných a najsilnejších nástrojov na deeskaláciu konfliktov, diplomaciu a mier. Belmaršský tribunál sa zišiel vo Washingtone, aby predložil dôkazy o tejto mrazivej hrozbe a aby zjednotil do jedného šíku zákonodarcov – aby demontovali právny systém, ktorý podkopáva základné právo všetkých národov vedieť, čo ich vlády robia v ich mene.“.
Stručné, výstižné, faktické, ale aj silné emotívne a podmaňujúce obhajoby Juliana Assangea a výzvy k jeho aktívnej podpore sú k dispozícii online. Celý priebeh Belmaršského tribunálu nájdete TU.
