Štúdia skúma technicko-ekonomické možnosti výstavby mestskej fotovoltickej elektrárne v Partizánskom s dvoma hlavnými projektovými zámermi: veľká pozemná fotovoltická elektráreň na bývalej skládke odpadu a menšie fotovoltické zariadenia na strechách mestských budov. Pri pozemnej elektrárni sa hodnotili dva varianty – predaj elektriny na trhu (variant 1) a priame fyzické vyvedenie výkonu na konkrétne miesta spotreby (variant 2). Variant 1 čelí ekonomickým výzvam spojeným s volatilnými cenami elektriny a vysokými nákladmi na batériové úložisko, pričom návratnosť je možná len s výraznou finančnou podporou. Variant 2, ktorý zahŕňa dodávku elektriny do priemyselného areálu a kotolne D, je atraktívnejší, s návratnosťou 15,7 roka, no jeho realizácia je neistá pre zmeny v odbernom profile a nejasnosti pri využití geotermálnej vody.
Menšie fotovoltické elektrárne na strechách mestských budov (variant 3) sú zamerané na zdieľanie vyrobenej elektriny medzi budovami. Ekonomická výhodnosť závisí od miery vlastnej spotreby elektriny a dostupnosti finančnej podpory. Pri dotácii 40 % môžu byť projekty návratné aj pri nižšej vlastnej spotrebe (10 %). Úspešnosť variantu závisí od zapojenia dostatočného počtu budov, vrátane škôl a mestských podnikov, a ponúka perspektívu pre rozvoj elektromobility. Celkovo štúdia zdôrazňuje potrebu optimalizácie financovania a prispôsobenia projektov miestnym podmienkam.
