Obnova zariadení by preto mala byť súčasťou jednotnej stratégie, ktorá bude brať do úvahy reálne potreby, regionálne rozdiely a prioritizáciu podľa technického stavu a funkčného významu jednotlivých objektov. Štátna politika v oblasti sociálnych služieb by mala definovať minimálne štandardy kvality a technické parametre budov, ktoré sú vhodné pre poskytovanie krízových
a podporných služieb. Takýto rámec umožní transparentné rozhodovanie o pridelení zdrojov, ako aj efektívne plánovanie investícií.
Dôležitým predpokladom úspešnej obnovy je aj medziodborová koordinácia. Architekti, sociálni pracovníci, hygienici, energetickí audítori a správcovia zariadení musia pri príprave projektov spolupracovať tak, aby výsledné riešenia neboli len formálne „rekonštrukcie“, ale aby reálne zlepšovali kvalitu života používateľov a udržateľnosť prevádzky. Pri navrhovaní rekonštrukcií je potrebné uplatňovať princípy univerzálneho navrhovania, energetickej efektívnosti a humanizácie prostredia.
Systémová obnova ZSSKI má zároveň sekundárny sociálno-ekonomický efekt – posilňuje regionálny rozvoj, zvyšuje zamestnanosť v sektore sociálnych služieb a prispieva k sociálnej stabilite. Moderné a efektívne zariadenia dokážu ponúknuť nielen strechu nad hlavou, ale aj programy aktivizácie, odborného poradenstva a reintegrácie, ktoré sú nevyhnutné na trvalé riešenie bezdomovectva a sociálneho vylúčenia.
Z uvedených dôvodov je obnova ZSSKI strategickou investíciou do spoločenskej infraštruktúry
a do ľudskej dôstojnosti. Len komplexný a koordinovaný prístup – zahŕňajúci technické, prevádzkové aj sociálne hľadiská – môže zabezpečiť, aby tieto zariadenia plnili svoju úlohu v dlhodobom horizonte a reagovali na meniace sa potreby obyvateľstva.
Prečítajte si celú štúdiu: Potenciál obnovy a odporúčania pre efektívnu obnovu zariadení sociálnych služieb krízovej intervencie na Slovensku
