Plánovanie je pre mnohých ľudí, čo neznášajú byrokraciu a formalizmus, nočnou morou. Staršie narodení si ešte pamätajú éru päťročníc, ktoré síce nikto nepoznal, ale plány vždy sa údajne plnili na viac ako sto percent. Tí, ktorí už minulý režim nezažili, sa zase desia čoraz komplikovanejších plánovacích mustier a novodobého „plánovacieho newspeaku“, pred ktorými niet úniku pri žiadnom pokuse o grant alebo verejnú podporu. Povinné plánovanie sa stalo strašiakom starostov, miestnych akčných skupín aj mikroregiónov. Vyzerá to tak, že jediní, komu vyhovuje nová éra prekomplikovaného plánovania, sú konzultačné firmy.

Plánovanie regionálneho rozvoja však nie je iba zákonná požiadavka, ktorú si vynútil Brusel a donori. Nie je treba v ňom vidieť iba nepríjemnú bariéru, ktorú nejako treba prekonať v úsilí o dotáciu.

Ak sa plánuje otvorene, bez časového stresu, dôsledne, nestranne, jednoducho, systematicky a všeobecne zrozumiteľným spôsobom, obyčajne prináša prekvapujúce výsledky. Kvalitné plánovanie v dobrom zmení smerovanie komunity, predíde zbytočnému plytvaniu peniazmi, časom aj schopnosťami ľudí a stane sa impulzom k spolupráci medzi často izolovanými aktérmi miestneho rozvoja.

Práve takýto druh plánovania sme sa približne od roku 2004 snažili presadzovať a uplatňovať.

Výsledky

V roku 2004 sme vydali metodickú príručku o príprave programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. Tento dokument museli obce zo zákona povinne vypracúvať a keďže v tom čase neexistovala jednotná metodika a samosprávy na tento účel nemali vlastné kapacity, príprava programov sa stala veľmi výhodným biznisom pre armádu komerčných konzultantov.

Tomu zodpovedala aj úbohá kvalita vypracovaných rozvojových programov. Stretli sme sa s prípadmi, keď konzultanti, ktorí do obce, pre ktorú písali rozvojový program ani nikdy neprišli, ponechali pôvodné názvy obcí, pre ktoré ten istý dokument spracovali prv. Tento bežný spôsob „plánovania“ sme v našej príručke konfrontovali s otvoreným prístupom, ktorý síce trvá dlhšie a vyžaduje si podstatne viac úsilia, ale rozdiel vo výsledkoch je očividný.

V roku 2007 sme na požiadanie starostov obcí mikroregiónu Nad Holeškou v bezprostrednom okolí Jaslovských Bohuníc podľa toho vypracovali programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja pre 8 obcí. Tento región bol pre nás zaujímavý preto, že bol dotknutý prevádzkou atómovej elektrárne, ktorej sme v minulosti venovali veľkú pozornosť. Druhým dôvodom bolo to, že sme od roku 2001 sledovali a pripomienkovali prípravy fondu na odstavenie elektrárne V1 financovaného Európskou bankou pre obnovu a rozvoj. Podnikali sme kroky proti zneužitiu tohto fondu na financovanie projektov, ktoré by boli v rozpore s jeho účelom.

V roku 2016 sme vypracovali rozvojovú stratégiu pre región MAS Malý Gemer v okrese Rimavská Sobota, ktorý pokrýva územie 23 obcí. Počas prípravy dokumentu sme si vybudovali výborný partnerský vzťah s predstaviteľmi všetkých obcí. Okrem toho sme v okrese Rimavská Sobota spolupracovali na príprave konceptu okresného centra udržateľnej energetiky, ktorý našiel veľmi pozitívnu odozvu. V niektorých obciach sme pomáhali navrhnúť pilotné zámery svojpomocnej výstavby komunálnych koreňových čistiarní odpadových vôd s minimálnymi energetickými nárokmi počas prevádzky.

Plánovaniu rozvoja miestnej energetiky sme sa intenzívne zaoberali od roku 2009 (viac informácií je v časti o inteligentnej energetike).

Výber z našej činnosti

Túto časť pripravujeme.