28.03.2024

Energoportál

udrzatelne.sk

2-percenta

Podporte-nas

Facebook CEPA

Perverzné dotácie

Politike subvencovania a zvýhodňovania veľkých firiem, prostredníctvom ktorej vlády súťažia o to, ktorá z nich pritiahne viac zahraničných investorov, prischlo priliehavé označenie: preteky ku dnu. Aby vlády v tejto súťaži obstáli, musia cudzím firmám ponúkať čoraz väčšie výhody na úkor vlastných obyvateľov, drobných podnikateľov a zaostávajúcich regiónov. Krajiny, ktoré samé potrebujú pomoc, tak paradoxne dotujú rozvoj tých, ktorí na verejné dotácie vôbec nie sú odkázaní.

Investičné stimuly – moderný eufemizmus pre perverzné dotácie – väčšinou podporujú spoločensky nežiaducu, nevýhodnú a environmentálne neudržateľnú činnosť korporácií, ktorých cieľom je súkromný profit, pričom ich deštruktívne účinky znáša spoločnosť. Ide teda súčasne o privatizáciu ziskov a socializáciu škôd.

Ukážkovým príkladom sú rôznorodé perverzné dotácie pre automobilky a ich dodávateľov na Slovensku. Štát si nimi predplatil zhubnú závislosť od priemyslu, ktorý má obrovské negatívne účinky na spoločenské aj prírodné prostredie, klímu a zdravie ľudí.

Perverzným dotáciám sme sa intenzívnejšie začali venovať od roku 1999.

Výsledky

Prostredníctvom médií sme upozorňovali na nezmyselnosť perverzných dotácií a zákonov, ktoré mali dláždiť cestu k masívnym výhodám nadnárodných súkromných korporácií. Vypracovali sme niekoľko rozsiahlych prípadových štúdií (napríklad kauza hlinikárne v Žiari nad Hronom, kauza Volkswagen a komplexná politika podpory automobilového priemyslu, kauza BMW, kauza privatizácie verejných služieb). Zverejňovali sme nevýhodné záväzky štátu voči súkromným firmám a opakovane sme sa úspešne súdili s vládnymi inštitúciami o dôležité informácie. Vynútené zverejnenie nami požadovaných utajovaných zmlúv medzi verejnými inštitúciami a veľkým biznisom vždy dokázalo, že netransparentnosť poškodzuje spoločnosť.

Pozornosť sme zaostrili aj na problém globálnej liberalizácie obchodu, ktorá vytvára prostredie umožňujúce nadnárodným korporáciám kumulovať a zneužívať svoju ekonomickú a politickú moc. Jej prirodzeným výsledkom je okrem iných problémov aj inštitucionalizácia perverzných dotácií. Vypracovali sme niekoľko materiálov o hlavných globálnych hráčoch, ktorý túto zhubnú politiku vo svete presadzujú a garantujú (najmä Svetová obchodná organizácia). Objasnili sme ich nedemokratickú povahu. Podporovali sme medzinárodné úsilie občianskej verejnosti zablokovať ďalší proces vedúci k rozširovaniu kompetencií tejto inštitúcie.

V roku 2001 sme sa neúspešne pokúsili zabrániť schváleniu vládnych návrhov zákonov o investičných stimuloch, priemyselných parkoch a dani z príjmov. Odhaľovali sme aktívnu úlohu medzinárodných finančných inštitúcií pri vťahovaní Slovenska do globálnych pretekov ku dnu. Pripravili a spropagovali sme niekoľko alternatív k perverzným dotáciám na Slovensku (napríklad program podpory podnikania formou mikrofinancovania).

V tom období sme viedli aj kampaň proti zneužívaniu štátnej pomoci a porušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže v prospech veľkých korporácií na Slovensku (najmä Volkswagen a US Steel) a proti politickému rozhodnutiu Európskej Komisie zamiesť nezákonné vládne postupy pod stôl a umožniť tak po dlhom čase uzatvoriť so Slovenskom najdôležitejšiu predvstupovú kapitolu o hospodárskej súťaži, ktorá podmieňovala vstup krajiny do EÚ. Európskej Komisii aj prokuratúre sme v roku 2002 odovzdali sťažnosti. Kauzu sme podrobne zdokumentovali a zverejnili.

Vypracovali sme aj rozsiahlu štúdiu o systémových chybách, ktorých sa slovenská vláda dopúšťala pri budovaní Úradu pre štátnu pomoc – inštitúcie, ktorá mala predchádzať zneužívaniu verejných prostriedkov. V štúdii sme načrtli riešenia s cieľom zabrániť opakovaniu problémov v budúcnosti. Zverejnením zistení sme chceli predísť pokusom vlády eliminovať vyvodenie dôsledkov a odpútavať pozornosť médií a verejnosti od podstaty problémov na banálne drobnosti.

Spolu so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinovou komorou sme v roku 2002 viedli kampaň za reguláciu obchodných reťazcov a elimináciu rozsiahleho zneužívania ich obchodnej sily. Skoordinovali sme postup mimovládnych organizácií, vypracovali sme podrobnú analýzu problému, jeho vývoja, aktérov a očakávaných dôsledkov na slovenských poľnohospodárov, potravinárov, zamestnanosť v regióne a drobných obchodníkov. Naše články a stanoviská našli síce veľkú odozvu v médiách, ale to nestačilo a návrh prísnej regulácie obchodných reťazcov nakoniec parlament odmietol schváliť. Obmedzenia obchodných reťazcov – ale už oveľa miernejšie – boli prijaté až neskôr, keď sa spoločenské škody spôsobené neregulovanými obchodnými reťazcami znásobili.

V roku 2004 sme pokračovali v snahe vynútiť si prístup k neférovým zmluvám medzi štátom a automobilkami PSA Peugeot Citroen a KIA-Hyundai. Obe kauzy boli intenzívne medializované a obe sme vyhrali. Ministerstvo hospodárstva muselo napokon zverejniť aj všetky podobné zmluvy z minulosti. Vláda prijala uznesenie, na základe ktorého všetky štátne inštitúcie budú musieť podobné záväzky zverejňovať. To bol výrazný úspech, ktorý pozitívne ovplyvnil aj verejnú diskusiu o prístupe verejnosti k informáciám.

V roku 2005 sme pripravovali metodiku na posudzovanie ekonomických a spoločenských efektov pôsobenia zvýhodňovaných nadnárodných korporácií na Slovensku a pracovali sme aj na porovnávacej štúdii o zvýhodňovaní zahraničných korporácií a štátnej podpore pre domácich malých a stredných podnikateľov. V spolupráci s medzinárodnými partnermi sme v tomto roku podali úspešný podnet na Európsku komisiu proti skrytej štátnej pomoci pri likvidácii jadrových zariadení, podložený rozsiahlou analytickou prácou.

V zápase proti politike privatizácie ziskov a socializácie škôd sme sa ale na Slovensku od začiatku cítili osamotení a bez širšej podpory. To platí dokonca aj o občianskych organizáciách, z ktorých vplyvná časť v tom čase s naivným optimizmom podporovala neoliberálnu ekonomickú politiku Dzurindových vlád po páde autoritárskeho režimu Vladimíra Mečiara.

Výber z našej činnosti

Túto časť pripravujeme.

 

Search