Spôsob riadenia vodného hospodárstva na Slovensku v minulosti (najmä centrálne plánovaná výstavba veľkých vodných diel) zanechal nenapraviteľné ekonomické, sociálne a environmentálne škody. Mocenské praktiky, ktoré sa uplatňovali pri plánovaní a rozhodovaní vo vodnom hospodárstve v bývalom režime, však pretrvali aj po roku 1989.
Naša pozornosť sa sústredila najmä na sociálne, ekonomické a environmentálne dôsledky výstavby veľkých priehrad. Po druhej svetovej vojne boli kvôli takýmto projektom zlikvidované desiatky obcí. Tisíce rodín režim nedobrovoľne a často násilím vysťahoval z ich domovov bez spravodlivého odškodnenia. Na tento účel používali štátne orgány dômyselnú kombináciu tvrdých administratívnych opatrení, manipulácií s faktami aj verejnou mienkou, represie, hrozieb a falošných sľubov.
Pritom mnohé postavené priehrady neplnili svoje pôvodné ciele vôbec alebo sa využívali iba čiastočne. Ich výstavbe nepredchádzali hodnoverné analýzy dokazujúce ich ekonomickú logiku ani opodstatnenosť množstva rozsiahlych sprievodných a predvídateľných sociálnych a environmentálnych škôd. Rozhodovanie o tomto type projektov ignorovalo negatívne skúseností z predchádzajúcich neúspešných projektov a ich základom boli väčšinou účelovo nadhodnotené prognózy potreby vody a energie.
Po zmene režimu štátne orgány a investori pokračovali v používaní rovnakých metód voči obyvateľom, ktorí žili v lokalitách, kde sa plánovala výstavba vodných diel. Na presadenie starých plánov nový režim zneužíval netransparentné rozhodovacie procesy a neraz prekračoval platné zákony.
To boli pre nás dostatočné dôvody, prečo sme tejto téme dlhé roky od vzniku CEPA venovali sústredenú pozornosť.
Výsledky
V rokoch 1993 až 2005 podarilo vytvoriť pomerne účinnú podpornú infraštruktúru pre komunity ohrozené plánovanou výstavbou vodných diel. Na ich podporu sme zmobilizovali mnohých umelcov, sociológov, vodohospodárov, právnikov, študentov, žurnalistov aj aktivistov. Vyprovokovali sme užitočnú verejnú diskusiu o dôsledkoch veľkých priehrad a odhaľovali sme symbiózu štátu a priemyslu a ich bezohľadné praktiky.
Otvorili sme dôležitú otázku, ako v prípade vodohospodárskych projektov vymedziť verejný záujem. CEPA dosiahla prvé poprevratové víťazstvo obce nad štátom, keď Ústavný súd v roku 1997 zrušil dlhodobú stavebnú uzáveru v obci Ďubákovo, uvalenú na obec v roku 1982 kvôli plánovanej (a dodnes nerealizovanej) prečerpávacej elektrárni. V súvislosti s touto kauzou sudca Ústavného súdu skonštatoval, že išlo o teror štátu voči malým obciam.
Zdokumentovali sme mnohé autentické svedectvá o krutej nespravodlivosti a porušovaní ľudských práv a tiež o ekonomickej nezmyselnosti viacerých veľkých infraštruktúrnych projektov. Iniciovali sme prípravu niekoľkých dokumentárnych filmov a viacerých televíznych relácií o násilnom vysídľovaní v minulosti aj súčasnosti. Zabezpečovali sme veľmi dôležitú výmenu skúseností medzi ohrozenými komunitami vo vzájomne izolovaných lokalitách, ktorá ľuďom pomáhala čeliť koordinovanej manipulácii zo strany štátu a investorov.
V roku 1998 sme zverejnili výzvu vláde Slovenska na vyhlásenie moratória na prípravu a výstavbu nových priehrad na Slovensku. K výzve sa pridalo 60 občianskych organizácií. Jednou z jej požiadaviek bolo nezávislé komplexné posúdenie všetkých plánovaných vodných diel. O dva roky neskôr minister životného prostredia László Miklós zriadil požadovanú Radu pre integrovaný menežment využívania povodí ako svoj poradný orgán. Prostredníctvom tejto rady sme v spolupráci so zástupcami akademickej a vedeckej obce podávali návrhy a podnety k vodohospodárskym koncepčným dokumentom a zámerom.
V roku 2000 sme v Bratislave zorganizovali jeden z piatich kontinentálnych híringov pod záštitou Svetovej komisie pre priehrady. Mandátom tejto komisie bolo prehodnotiť účelnosť priehrad vo svete, ich ekonomickú opodstatnenosť, spoločenské a environmentálne vplyvy a vypracovať odporúčania pre plánovanie a verejné financovanie vodných diel v budúcnosti. Štúdiami a podnetmi sme prispeli k tomu, že komisia v záverečnej správe charakterizovala dotované projekty veľkých priehrad vo svete ako projekty, ktoré vo všeobecnosti nenaplnili predpokladané ekonomické, vodohospodárske, energetické, sociálne ani ekologické očakávania a okrem iných požiadaviek odporučila vládam a investorom každý nový projekt podmieniť predchádzajúcim informovaným a dobrovoľným súhlasom všetkých dotknutých ľudí a plnohodnotným verejným posúdením potrieb a alternatív. Naši zástupcovia v Rade pre integrovaný menežment využívania povodí presadzovali uplatňovanie záverov Svetovej komisie pre priehrady na Slovensku.
Iniciatívu v oblasti vodného hospodárstva na Slovensku postupne prevzalo združenie Slatinka. Náš záujem sa v ďalšom období sústredil najmä na energetické aspekty vodohospodárskej politiky a projektov.
Výber z našej činnosti
Túto časť pripravujeme.