Toto stanovisko pripravili medzinárodné občianske organizácie, ktoré sa zaoberajú problematikou bankového sektora. Je prvou väčšou výzvou adresovanou súkromným finančným inštitúciám (veľkým bankám, investičným fondom, atď.), aby uprednostnili ľudí pred ziskom; poukazuje na zodpovednosť bankového sektoru za krízu dlhov v rozvojovom svete, za financovanie kontraverzných projektov a za presadzovanie neoliberálnej ekonomickej politiky. Stanovisko bolo zverejnené na Svetovom ekonomickom fóre v Davose 27. januára 2003.

DEKLARÁCIA Z COLLEVECCHIO O FINANČNÝCH INŠTITÚCIÁCH A UDRŽATEĽNOSTI
Finančné inštitúcie (FI), ku ktorým patria napríklad banky či investičné fondy, môžu a musia zohrať pozitívnu úlohu pri približovaní sa k environmentálnej a sociálnej udržateľnosti. Táto deklarácia vyzýva FI, aby sa zaviazali k šiestim bodom, ktoré vyjadrujú očakávania občianskej spoločnosti vo vzťahu k úlohe a zodpovednosti finančného sektora pri podpore udržateľného rozvoja. Občianske organizácie zároveň vyzývajú FI, aby podnikli aj bezprostredné kroky k implementácii všetkých šiestich bodov – ak si chcú udržať svoje pôvodné spoločenské opodstatnenie. Úloha a zodpovednosť finančných inštitúcií Úloha finančného sektora pri sprostredkúvaní a riadení kapitálových tokov je dôležitá; a finančníctvo - podobne ako komunikačný sektor alebo technológie - nie sú nevyhnutne v rozpore s princípmi udržateľnosti. Avšak v súčasnom kontexte ekonomickej globalizácie zohrávajú FI kľúčovú úlohu pri usmerňovaní finančných tokov, tvorbe finančných trhov a ovplyvňovaní medzinárodnej politiky, a to spôsobom, ktorý až príliš často postráda zodpovednosť voči občanom a poškodzuje životné prostredie, ľudské práva a sociálnu rovnosť. Aj keď najznámejšie prípady chybného usmerňovania zdrojov vo finančnom sektore sú všeobecne spájané najmä s „bublinami“ v oblasti telekomunikácií a vyspelých technológií, FI sa spolupodielajú aj na nezodpovednom smerovaní finančných tokov v prospech firiem, ktoré porušujú základné etické princípy, skorumpovaných vlád, a smutne známych projektov. Neustále rastúci vplyv FI na financovaní rozvoja v krajinách Juhu znamená, že FI nesú významný podiel zodpovednosti za medzinárodné finančné krízy a za neúnosné bremeno zahraničného dlhu rozvojových krajín. Väčšina FI si však nepripúšťa akúkoľvek zodpovednosť za environmentálne a sociálne škody, ku ktorým prispeli niektoré ich finančné transakcie, hoci na druhej strane sa radi hlásia k svojej účasti na ekonomickom rozvoji a prospechu dosiahnutého vďaka ich službám. Iba relatívne malý počet FI využilo pri plnení úlohy veriteľov, analytikov, poisťovateľov, poradcov a investorov svoj vplyv tak, aby prispeli k rozvážnemu usmerňovaniu financií do takých podnikov, ktoré rešpektujú princípy udržateľnosti, alebo aby stimulovali svojich klientov k rešpektovaniu týchto princípov. Možno tiež konštatovať, že veľká väčšina FI nepôsobí aktívne pri vytváraní takých finančných trhov, ktoré si vážia hodnoty ľudského spoločenstva a životného prostredia. Keďže FI ako typ obchodných spoločností sa snažia predovšetkým maximalizovať hodnoty svojich akcií, a ako finančníci zároveň hľadajú možnosti maximálneho zisku, mali vďaka tejto dvojroli rozhodujúci vplyv pri vytváraní finančných trhov, ktoré oceňujú predovšetkým krátkodobú návratnosť. Tieto krátkodobé časové horizonty vytvárajú intenzívny tlak aj na ostatné obchodné spoločnosti, aby nadradili krátkodobé zisky nad dlhodobú udržateľnosť, ktorej súčasťou je napríklad sociálna stabilita alebo zdravé životné prostredie. V neposlednom rade sa vplyv FI neustále zvyšoval aj vďaka činnosti medzinárodných verejných inštitúcií - napríklad brettonwoodských inštitúcií (Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a Svetovej obchodnej organizácie) - keďže krajiny pod ich tlakom deregulovali, liberalizovali a sprivatizovali svoje ekonomiky a finančné trhy. FI takúto politiku a procesy nielen aktívne podporovali, ale vďaka nim aj finančne a mocensky profitovali. FI príliš často dosahovali vlastný prospech nečestne a na úkor miestnych komunít a životného prostredia. Počas finančných kríz napríklad účtovali zadĺženým krajinám príplatky za zvýšené riziko, pričom súčasne s tým profitovali z ich verejných fondov vytvorených na riešenie kríz. Niektoré FI sa postavili proti inovatívnym riešeniam kríz zadĺžených krajín, napríklad v prípade nezávislého reštrukturalizačného procesu, ktorý navrhli občianske organizácie a ktorý je teraz predmetom diskusie Medzinárodného menového fondu. Podpora FI chýbala aj pri snahách o riešenie problematiky daňových rajov – problému, ktorý bráni pokroku smerom k rovnosti a udržateľnosti. Výsledkom je čoraz intenzívnejšie spochybňovanie zodpovednosti a dôveryhodnosti finančného sektora zo strany občianskej verejnosti, a rastúce výhrady voči spoločenskej opodstatnenosti FI. Finančné inštitúcie, ako hlavní aktéri globálnej ekonomiky, by mali prijať také záväzky k udržateľnosti, ktoré predstavujú najlepšie praktiky zo strany hnutia presadzujúceho sociálnu zodpovednosť korporácií, zároveň však uznávajúc nedostatky dobrovoľných opatrení a nevyhnutnosť záväznej regulácie pri nasmerovaní bankového sektoru smerom k udržateľnosti. Šesť záväzkov k dodržiavaniu kľúčových princípov Ak uznáme, že FI - podobne ako všetky korporácie - existujú na objednávku občianskej spoločnosti a v prospech verejných záujmov, potom by mali podporovať obnovu a ochranu životného prostredia, presadzovať základné ľudské práva a sociálnu spravodlivosť. Tieto princípy by sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou finančných produktov, služieb a podnikania FI. Financie a obchod sa stali príčinou historického odlúčenia medzi svetovou nerastno-surovinovou základňou, výrobou a spotrebou. S približovaním sa k hraniciam ekologických limitov, na ktorých obchod stojí a padá, finančný sektor by mal vziať na seba svoj podiel zodpovednosti za odvrátenie následkov, ktoré toto odlúčenie spôsobilo. Namiesto maximalizácie finančnej návratnosti by sa teda vhodným cieľom FI mal stať pokrok v ochrane životného prostredia a sociálnej spravodlivosti.

Na jeho dosiahnutie musia FI prijať nasledujúcich šesť záväzkov:

1. Záväzok k podpore princípov udržateľnosti FI musia rozšíriť svoje poslanie smerom k vízii spoločenskej a environmentálnej udržateľnosti. Záväzok k podpore princípov udržateľnosti by od FI vyžadoval, aby vo svojich stratégiách a podnikateľských aktivitách (vrátane úverovej politiky, investovania, poisťovania a poradenstva) plne zohľadňovali ekologické limity, sociálnu rovnosť a ekonomickú spravodlivosť, zrovnoprávnili vo svojich cieľoch presadzovanie princípov udržateľnosti s maximalizáciou hodnoty vlastných akcií a spokojnosti klientov, a aby sa aktívne snažili financovať také transakcie, ktoré prispievajú k udržateľnosti.

2. Záväzok neškodiť FI by sa mali zaviazať, že nebudú spôsobovať škody. Môžu to dosiahnuť prevenciou a minimalizovaním negatívnych environmentálnych a sociálnych dopadov svojich portfólií a operácií. FI by mali prijať politiku, postupy a normy založené na princípoch predbežnej opatrnosti, mali by zlepšovať sociálne a environmentálne podmienky prostredia, v ktorom sami aj ich klienti pracujú, a mali by sa vyhýbať účasti na takých transakciách, ktoré ohrozujú udržateľnosť.

3. Záväzok k zodpovednosti FI by mali niesť plnú zodpovednosť za environmentálne a sociálne dopady ich transakcií. FI taktiež musia v plnej miere a spravodlivo znášať riziko, ktoré akceptujú a vytvárajú. Toto riziko zahŕňa nielen finančné aspekty, ale aj sociálne a environmentálne škody vo vzťahu k dotknutým komunitám.

4. Záväzok k zodpovedaniu sa FI sa musia zodpovedať všetkým, ktorých ovplyvňuje ich činnosť, osobitne tým, ktorí sú dotknutí činnosťami a firmami, ktoré FI financujú. Zodpovednosť v tomto zmysle znamená, že dotknuté strany musia mať možnosť ovplyvniť rozhodovanie o finančných transakciách, ktoré ovplyvnia kvalitu ich života a životného prostredia – jednak prostredníctvom právnej ochrany práv dotknutých subjektov a tiež prostredníctvom záväznej politiky a predpisov, ktoré príjmú FI.

5. Záväzok k transparentnosti FI musia byť transparentné voči všetkým, ktorých sa týka ich činnosť, a to nie iba skrz širokospektrálneho, pravidelného a štandardizovaného zverejňovania informácií, ale aj vďaka citlivému prístupu a včasnému reagovaniu na potreby dotknutých subjektov vo vzťahu k informáciám o politikách FI, o ich postupoch a transakciách. Obchodné tajomstvo sa nesmie zneužívať ako dôvod na odopretie informovania dotknutých subjektov.

6. Záväzok k podpore udržateľných trhov a riadenia FI musia zabezpečiť, že trhy budú schopnejšie zabezpečovať udržateľnosť pomocou aktívnej podpory dobrej správy vecí verejných. Musia tiež podporovať také regulačné prípadne trhové mechanizmy, ktoré prispievajú k udržateľnosti a presadzovať plnú internalizáciu sociálnych a environmentálnych externalít.


Bližšie informácie:
www.foe.org/camps/intl/declaration.html. www.foei.org/media/