Predstavujeme najdôležitejšie body a odporúčania publikované v správe Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a tiež kritické výhrady voči nej. Ide o prelomovú správu, keďže IEA bola doteraz známa ako konzervatívna agentúra prepojená s fosílnym priemyslom.
Vo svojej správe publikovanej 18. mája 2021 IEA načrtáva plán na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do r. 2050 v energetickom sektore. Tento plán by mal podľa IEA zabezpečiť, aby globálne oteplenie nepresiahlo 1,5° C.
Kľúčové zistenia IEA
- Energetický sektor je v súčasnosti zdrojom približne troch štvrtín emisií skleníkových plynov a je kľúčom k odvráteniu najhorších dôsledkov zmeny klímy;
- Vyspelé ekonomiky budú musieť dosiahnuť uhlíkovú neutralitu skôr ako rozvojové krajiny, a budú musieť pomôcť ostatným, aby ju dosiahli tiež;
- Autori štúdie obhajujú ukončenie predaja kotlov na fosílny plyn do r. 2025;
- Masívnymi investíciámi do obnoviteľných zdrojov čistej energie, energetickej efektívnosti a energetických úspor a súvisiacimi podpornými opatreniami je možné dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do r. 2050 a udržať oteplenie planéty na úrovni 1,5°C, t.j. v súlade s Parížskym dohovorom.
Hlavné odporúčania
1. Je potrebný bezprecedentný rozvoj čistých technológií v energetike do r. 2030
Správa predpokladá, že globálna ekonomika v roku 2030 vzrastie o 40 %, ale spotrebuje o 7 % menej energie. Hlavnú úlohu v jej transformácií zohrá odvetvie elektrickej energie – elektrifikácia sa stane kľúčovým nástrojom znižovania emisií v celom hospodárstve. Obnoviteľné zdroje energie dokážu produkovať elektrinu stále lacnejšie, a preto IEA obhajuje v tomto desaťročí rapídne zvýšenie solárnej a veternej elektroenergetiky. Do roku 2030 očakáva ročný prírastok 630 gigawattov (GW) v rámci fotovoltiky (PV) a 390 GW elektriny z veternej energie, čo je štvornásobok oproti rekordným prírastkom dosiahnutým v roku 2020.
Podľa IEA je prioritou urobiť z 20. rokov 21. storočia dekádu masívnej expanzie čistej energie, pretože všetky technológie potrebné na dosiahnutie výrazného zníženia globálnych emisií do roku 2030 už sú k dispozícii a opatrenia, ktoré môžu podporiť ich zavádzanie, sú už overené.
Podstatná časť investícií a výdavkov na podporu hospodárskej obnovy po pandémií musí smerovať k dosiahnutiu nulových emisií v sektore energetiky. Opatrenia a politika vlád by mali obmedziť alebo odrádzať od používania určitých palív a technológií, ako sú napríklad uholné elektrárne, plynové kotly a vozidlá s konvenčnými spaľovacími motormi. Vlády musia naplánovať a stimulovať masívne investície do infraštruktúry vrátane inteligentných prenosových a distribučných sietí.
2. Masívne investície do inovácií v rámci čistých technológií
Autori správy argumentujú, že toto desaťročie si vyžiada bezprecedentné inovačné úsilie na včasné uplatnenie nových čistých technológií na trhu. Väčšina globálneho zníženia emisií CO2 do roku 2030 v scenári IEA bude výsledkom technológií, ktoré sú už dnes ľahko dostupné.
Avšak čo sa týka znižovania emisií do r. 2050, takmer polovica redukcie bude výsledkom technológií, ktoré sú v súčasnosti iba vo fáze testov a prototypov. V ťažkom priemysle a diaľkovej doprave bude podiel technológií, ktoré sú dnes vo vývoji, na redukcii emisií ešte vyšší. Najväčšie inovačné príležitosti predstavujú moderné batérie, vodíkové elektrolyzéry a priame zachytávanie a uskladňovanie uhlíka.
Hlavnou prioritou energetickej a klimatickej politity vlád by teda mala dostať podpora výskumu a vývoja týchto technológií a financovanie takéhoto výskumy.
Naopak, podľa IEA nie je potrebné otvárať žiadne nové náleziská fosílnych palív. Okrem projektov, ktoré už boli schválené na rok 2021, nebude potrebné riešiť nové ložiská ropy a zemného plynu a nie sú potrebné ani žiadne nové uhoľné bane alebo ich rozširovanie. Dopyt po uhlí klesne o 98 %, na menej ako 1 % celkovej spotreby energie v roku 2050. Dopyt po plyne klesne o 55 %, na 1 750 miliárd metrov kubických a po rope o 75 %, z približne 90 barelov denne v roku 2020 na 24 miliónov barelov denne.
3. Obnoviteľné zdroje budú musieť do r. 2050 dominovať energetickému sektoru
Štúdia IEA odhaduje, že pri udržaní súčasného trendu bude celosvetový dopyt po energii v roku 2050 približne o 8 % nižší ako dnes, pričom obslúži viac ako dvakrát väčšiu ekonomiku a o 2 miliardy ľudí viac ako dnes. Kombinácia efektívnejšieho využívania energie a zdrojov a zmeny v správaní vykompenzuje rast dopytu po energetických službách, keďže svetové hospodárstvo rastie a prístup k energii sa pre všetkých rozširuje.
Namiesto fosílnych palív bude energetický sektor postavený prevažne na obnoviteľných zdrojoch energie. Dve tretiny celkových dodávok energie v roku 2050 budú pochádzať z veternej a slnečnej energie, bioenergie, geotermálnej a vodnej energie. Najväčším zdrojom sa stane slnečná energia, ktorá bude tvoriť až pätinu dodávok energie.
Kapacita fotovoltických elektrární sa od súčasnosti do roku 2050 zvýši 20-krát a veternej energie 11-krát. Plán IEA by znamenal obrovský pokles využívania fosílnych palív. Ich podiel na celkových dodávkach energie klesne zo súčasných takmer štyroch pätín na niečo vyše jednej pätiny do roku 2050.
4. Kľúčovými predpokladmi pre dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050 je medzinárodná spolupráca a participácia
Úspech predkladaného scenára podľa IEA zaručí iba spolupráca všetkých vlád medzinárodného spoločenstva a zapojenie podnikov, investorov a občanov. Všetky zainteresované strany zohrajú v tomto procese dôležitú úlohu.
Ďalším základným predpokladom úspechu bude občianska participácia. Transformáciu v navrhnutom rozsahu a tempe nemožno dosiahnuť bez intenzívnej podpory a účasti občanov. Zmeny ovplyvnia viaceré aspekty života ľudí – od dopravy, vykurovania a varenia až po mestské plánovanie a pracovné príležitosti.
Harmonogram prechodu na energetiku s nulovými emisiami
Do r. 2025:
Ukončiť predaj nových kotlov na fosílny plyn
Do r. 2030:
Univerzálny prístup všetkých ľudí k elektrickej energií
Všetky nové budovy budú mať nulové emisie
60 % áut globálne bude elektrických
Nové zdroje solárnej a veternej energie v objeme 1020 GW ročne
Do r. 2035:
Budeme schopní zachytiť 4Gt CO2
V rozvinutých ekonomikách bude výroba elektriny bez emisií
Významné zvýšenie efektivity elektrických motorov, spotrebičov a chladiacich systémov
Ukončenie predaja áut so spaľovacími motormi
50 % nákladných áut bude elektrických
Do r. 2040:
50 % všetkých budov bude zrekonštruovaných tak, aby mali nulové emisie
50 % palív využívaných v letectve bude nízkoemisných
Dopyt po rope klesne o 50 % oproti roku 2020
Útlm všetkých uhoľných a ropných elektrární
Elektrina bude celosvetovo vyrábaná s nulovými emisiami
90 % existujúcich kapacít v ťažkom priemysle dosiahne koniec investičného cyklu
Do r. 2050:
Produkcia vo viac ako 90 % ťažkého priemyslu bude nízkoemisná
Viac ako 85 % budov bude mať nulové emisie
Obnoviteľné zdroje budú tvoriť takmer 90 % z celkovej výroby elektrickej energie a z toho 70 % bude pochádzať zo slnečnej a veternej energie
Budeme schopní zachytiť 7,6 Gt CO2
Kritika správy IEA
Nezisková organizácia Reclaim Finance, ktorá sa zameriava na klímu a financie, podrobila správu IEA kritike. Oceňuje však zmenu kurzu IEA, ktorá doteraz vystupovala skôr ako ochranca fosílneho priemyslu. IEA prvýkrat jasne pomenovala potrebu dosiahnuť nulové emisie a odporučila neotvárať žiadne nové ložiská fosílnych palív. Reclaim Finance ale kritizuje správu IEA ako nedostatočne radikálnu a obhajujúcu falošné riešenia.
Najproblematickejším miestom správy IEA je jej spoliehanie sa na masové uplatnenie technológií na zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) v budúcnosti. Technologický optimizmus vedie IEA k obhajobe stále relatívne vysokej úrovne podielu fosílnych palív v energetickom mixe aj v r. 2050. Podľa scenára IEA, technológie CCS zachytia do roku 2030 1,6 Gt CO2 , čo je viac ako trikrát viac než odhaduje IPCC a zvýšenie o 4 000 % oproti súčasnosti. IEA sa príliš spolieha na technológie, ktoré sú ešte iba vo fáze testovania a prototypov: 55 % odhadovanej redukcie emisií má byť výsledkom práve takýchto nevyskúšaných technológií. Keďže polovicu celkových záchytov CO2 majú tvoriť pohltené emisie zo spaľovania fosílnych palív, z masívneho nasadenia technológií CCS budú profitovať najmä uhoľné a plynové elektrárne a fosílny priemysel. IEA zároveň predpokladá obrovský nárast výroby takzvaného „nízkouhlíkového“ vodíka, ktorý sa z veľkej časti vyrába z uhlia a plynu.
Ďalším problematickým bodom scenára IEA je podľa Reclaim Finance spoliehanie sa na biomasu ako významný energetický zdroj, napriek jej negatívnym vplyvom na biodiverzitu. Podľa scenára IEA sa biomasa do roku 2050 stane významným zdrojom energie, pričom jej podiel vzrastie zo 65 EJ v roku 2020 na 102 EJ v roku 2050. To predstavuje asi 20 % celkovej energetickej potreby a takmer rovnaký podiel na globálnom energetickom mixe ako by mala mať solárna energia (109 EJ). Celková rozloha pôdy určenej na výrobu bioenergie sa podľa scenára IEA zvýši z 330 miliónov hektárov v roku 2020 na 410 miliónov ha v roku 2050, čo sa rovná rozlohe Indie a Pakistanu a prevyšuje štvrtinu celkovej dostupnej ornej pôdy na Zemi. Energetické využívanie biomasy bude okrem toho emitovať veľké množstvo CO2, čo plán IEA neberie do úvahy. Spaľovanie dreva a lesnej biomasy v celom ich životnom cykle môže produkovať väčšie emisie na získanú jednotku energie v porovnaní s uhlím a prispievava k odlesňovaniu na celom svete.
Ďalšou výhradou Reclaim Finance je podceňovanie potenciálu ostatných obnoviteľných zdrojov energie. Hoci IEA predpokladá ročný rast produkcie solárnej energie o 21 % v rokoch 2020 až 2030, tento rast sa má v ďalšom období spomaliť, takže celkový priemerný nárast v rokoch 2020 až 2050 bude len 11 %. S podobným vývojom uvažuje IEA aj v prípade veternej energie, ktorej ročný rast do r. 2030 by podľa IEA mal byť 17 %, ale neskôr až do roku 2050 by sa mal spomaliť na 9,6 %. Predpoklad spomalenia rastu produkcie energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2030 nie je podľa odborníkov z Reclaim Finance odôvodnený. IEA bola doteraz často kritizovaná za to, že podhodnocovala tempo poklesu nákladov na produkciu energie z obnoviteľných zdrojov. Podľa Reclaim Finance sa tejto chybe nevyhla ani v poslednej správe: náklady na produkciu energie zo slnka aj náklady na batérie klesajú v scenári IEA v rokoch 2020 až 2030 len o 5 % ročne a po roku 2030 iba o 1 až 2 % ročne, pričom v posledných rokoch tieto náklady reálne klesali oveľa rýchlejšie a podobný vývoj sa dá očakávať aj v ďalších rokoch. IEA teda podceňuje potenciál obnoviteľných zdrojov energie.
Záver
Napriek kritike a výhradám je najnovšia správa IEA dobrým krokom vpred. Ukazuje, že aj tradiční zástancovia fosílneho biznisu, ku ktorým IEA doteraz jednoznačne patrila, si začínajú uvedomovať nevyhnutnosť zmeny súčasného modelu fungovania sveta. Napriek tomu, že scenár IEA je stále veľmi konzervatívny a propaguje falošné riešenia, už ašpirácia udržať globálneho oteplenie na úrovni 1,5°C a načrtnutie cesty k nulovým emisiám v energetike do r. 2050 je veľkým pozitívom.
Ukazuje sa, že budúcnosť energetiky spočíva v obnoviteľných zdrojoch energie, v energetickej efektívnosti a rapídnom ústupe od fosílnych palív. Charakter energetickej transformácie bude nakoniec závisieť od konkrétnych rozhodnutí vlád, politikov, organizácií a občanov. Je otázne, ako sa naplní predstava IEA opísaná v uvedenej správe. Ale už dnes je isté, že civilizácia sa radikálne zmení a svet a energetika bude v roku 2050 vyzerať úplne inak ako dnes.
Na stiahnutie:
Celá správa IEA: International Energy Agency: Net Zero by 2050 – A Roadmap for the Global Energy Sector
Interaktívna mapa IEA k uhlíkovej neutralite: Net Zero by 2050
Kritika Reclaim Finance: EIA Stops Investments in Fossil Fuel Supply But Still Bets on False Solutions
Zhrnutie je súčasťou projektu Priateľov Zeme–CEPA, ktorý bol finančne podporený Európskou úniou, European Climate Initiative – EUKI a European Climate Foundation. Za obsah dokumentu zodpovedajú Priatelia Zeme–CEPA. V žiadnom prípade nereprezentuje oficiálne stanovisko donorov.
