Komisia predstavila novú legislatívu na zníženie emisií

Európska komisia dnes predstavila nový legislatívny balík “Fit for 55”, ktorým chce dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 oproti roku 1990 s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Tieto ciele boli stanovené Európskou zelenou dohodou, ktorú Komisia predložila v decembri 2019, a na základe európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý tento mesiac nadobudne účinnosť, budú integrované do platnej legislatívy.

Všetky tieto návrhy sú prepojené a vzájomne sa dopĺňajú a umožnia zrýchliť znižovanie emisií skleníkových plynov v nasledujúcich desaťročiach. Tieto návrhy kombinujú: rozšírenie obchodovania s emisiami na nové odvetvia a sprísnenie súčasného systému EÚ na obchodovanie s emisiami; rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov; vyššiu energetickú efektívnosť; rýchlejšie zavádzanie nízkoemisnej dopravy a infraštruktúry na ich podporu; zosúladenie daňových politík s cieľmi Európskej zelenej dohody; opatrenia na zabránenie úniku uhlíka a nástroje na zachovanie a rozšírenie našich prirodzených záchytov uhlíka.

V rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) Komisia navrhuje znížiť celkový emisný strop z určitých hospodárskych odvetví ešte viac a zvýšiť ročnú mieru znižovania emisií. Takisto navrhuje, aby sa postupne zrušili bezodplatné emisné kvóty pre leteckú dopravu, aby došlo k zosúladeniu s globálnym systémom kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) a aby sa do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) po prvý raz začlenili emisie z lodnej dopravy. Na riešenie nedostatočného znižovania emisií v cestnej doprave a budovách sa zriaďuje nový samostatný systém obchodovania s emisiami pre distribúciu palív do cestnej dopravy a budov. Komisia takisto navrhuje zvýšiť objem inovačných a modernizačných fondov.
Ako doplnok k značným výdavkom na klímu z rozpočtu EÚ by členské štáty mali vynakladať všetky svoje príjmy z obchodovania s emisiami na projekty v oblasti klímy a energetiky. Vyhradená časť príjmov z nového systému pre cestnú dopravu a budovy by sa mala použiť na riešenie možného sociálneho vplyvu na zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy.
V nariadení o spoločnom úsilí (effort sharing decision) sa každému členskému štátu prideľujú ambicióznejšie ciele zníženia emisií z budov, cestnej a vnútroštátnej námornej dopravy, poľnohospodárstva, odpadového hospodárstva a malých priemyselných odvetví. Vzhľadom na rozdielne východiskové pozície a kapacity jednotlivých členských štátov sú tieto ciele určené podľa ich HDP na obyvateľa a prispôsobené podľa nákladovej efektívnosti.
Členské štáty nesú spoločnú zodpovednosť aj za odstraňovanie uhlíka z atmosféry, a preto sa v nariadení o využívaní pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve stanovuje celkový cieľ EÚ týkajúci sa odstraňovania uhlíka prostredníctvom prirodzených záchytov, ktorý zodpovedá 310 miliónom ton emisií CO2 do roku 2030.
Cieľom stratégie EÚ pre lesy je zlepšiť kvalitu, kvantitu a odolnosť lesov EÚ. Podporuje lesníkov a lesné biohospodárstvo, pričom zachováva udržateľnosť ťažby a využívania biomasy a chráni biodiverzitu. Zároveň sa v nej stanovuje plán výsadby troch miliárd stromov v celej Európe do roku 2030.
V smernici o obnoviteľných zdrojoch energie sa stanoví zvýšený cieľ vyrábať do roku 2030 40 % našej energie z obnoviteľných zdrojov. K tomuto cieľu prispejú všetky členské štáty. Navrhujú sa pritom špecifické ciele pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti dopravy, vykurovania a chladenia, v budovách a priemysle. V záujme splnenia našich klimatických a environmentálnych cieľov sa sprísnia kritériá udržateľnosti využívania bioenergie. Členské štáty zároveň musia pri navrhovaní systémov na podporu bioenergie zabezpečiť, aby bola dodržaná zásada kaskádového využívania drevnej biomasy.
V snahe znížiť celkovú spotrebu energie, znížiť emisie a odstrániť energetickú chudobu sa v smernici o energetickej efektívnosti zvýši záväzný ročný cieľ zníženia spotreby energie na úrovni EÚ. Podľa neho sa určia vnútroštátne príspevky a ročný záväzok k úspore energie pre jednotlivé členské štáty sa takmer zdvojnásobí. Verejný sektor bude musieť každoročne obnoviť 3 % svojich budov s cieľom rozprúdiť vlnu obnovy, vytvoriť pracovné miesta a znížiť spotrebu energie a náklady pre daňových poplatníkov.
Proti nárastu emisií v cestnej doprave je potrebná kombinácia opatrení, ktoré by dopĺňali obchodovanie s emisiami. Prísnejšie normy týkajúce sa emisií CO2 pre autá a dodávky urýchlia prechod na mobilitu s nulovými emisiami, keďže sa na základe nich sa bude od roku 2030 vyžadovať zníženie priemerných emisií nových automobilov o 55 % a od roku 2035 o 100 % v porovnaní s úrovňami z roku 2021. Vďaka tomu budú mať všetky nové automobily registrované od roku 2035 nulové emisie. S cieľom zabezpečiť, aby mohli vodiči nabíjať alebo tankovať svoje vozidlá v spoľahlivej sieti v celej Európe, sa v revidovanom nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá bude od členských štátov požadovať, aby súbežne s predajom automobilov s nulovými emisiami rozširovali svoju nabíjaciu kapacitu a aby na hlavných diaľniciach nainštalovali nabíjacie a čerpacie stanice v pravidelných rozstupoch: každých 60 kilometrov elektrické nabíjacie stanice a každých 150 kilometrov vodíkové čerpacie stanice.
Keďže letecké a námorné palivá spôsobujú značné znečistenie, takisto si vyžadujú cielené doplnenie obchodovania s emisiami. V nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá sa vyžaduje, aby mali lietadlá a lode vo veľkých prístavoch a na veľkých letiskách prístup k dodávkam čistej elektrickej energie. V rámci iniciatívy ReFuelEU Aviation budú dodávatelia palív povinní primiešavať do leteckého paliva čerpaného na letiskách EÚ čoraz viac udržateľných leteckých palív vrátane syntetických nízkouhlíkových palív známych ako e-palivá. Podobne aj iniciatíva FuelEU Maritime bude podnecovať zavádzanie udržateľných námorných palív a technológií s nulovými emisiami, a to stanovením maximálneho limitu na obsah skleníkových plynov v energii využívanej v lodiach, ktoré sa zastavia v európskych prístavoch.
Daňový systém pre energetické výrobky musí chrániť a zdokonaľovať jednotný trh a podporovať zelenú transformáciu poskytovaním tých správnych stimulov. V rámci revízie smernice o zdaňovaní energie sa navrhuje zosúladiť zdaňovanie energetických výrobkov s politikami EÚ v oblasti energetiky a klímy. Revízia zároveň podporuje čisté technológie a odstraňuje zastarané výnimky a znížené sadzby, ktoré v súčasnosti podnecujú používanie fosílnych palív. Nové pravidlá majú znížiť škodlivé účinky súťaže v oblasti daní z energie a pomôcť členským štátom zabezpečiť si príjmy zo zelených daní, ktoré škodia rastu menej než dane z práce.
A napokon, vďaka novému mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach sa cena uhlíka premietne do ceny dovozu cieleného spektra výrobkov, čím sa zabezpečí, aby ambiciózne európske opatrenia v oblasti klímy neviedli k tzv. úniku uhlíka. Vďaka tomu sa zároveň zaistí, že zníženie emisií v Európe prispeje k celosvetovému poklesu emisií namiesto toho, aby sa výroba s vysokými emisiami CO2 vytlačila mimo Európy.

V návrhu politík, ktoré sú súčasťou dnešného balíka, sa náklady na boj proti zmene klímu a adaptáciu na ňu spravodlivo rozdeľujú. Navrhuje sa aj nový sociálny fond na ochranu klímy na pomoc občanom pri financovaní investícií do energetickej efektívnosti, nových vykurovacích a chladiacich systémov a čistejšej mobility. Tento sociálny fond by sa financoval z rozpočtu EÚ s použitím sumy zodpovedajúcej 25 % očakávaných príjmov z obchodovania s emisiami pochádzajúcimi z palív používaných v budovách a cestnej doprave a môže poskytnúť prostriedky vo výške 72,2 miliardy eur. S rovnakým príspevkom od členských štátov by fond zmobilizoval 144,4 miliardy eur na sociálne spravodlivú transformáciu.

Prínosy dnešného úsilia o ochranu ľudí a planéty sú podľa Komisie jasné: čistejšie ovzdušie, chladnejšie a zelenšie mestá a veľkomestá, zdravší občania, nižšia spotreba energie a nižšie účty za energiu, európske pracovné miesta, technológie a priemyselné príležitosti, väčší priestor pre prírodu a zdravšia planéta, ktorú budeme môcť odovzdať budúcim generáciám. Hlavnou výzvou zelenej transformácie Európy je zabezpečiť, aby sa jej výhody a príležitosti čo najrýchlejšie a najspravodlivejšie dostali ku všetkým.

Viac informácií môžete nájsť na nasledovných odkazoch:

Tlačová správa

Oznámenie: balík predpisov „Fit for 55“ na splnenie klimatických cieľov EÚ do roku 2030

Webové sídlo venované plneniu Európskej zelenej dohody (vrátane legislatívnych návrhov)

Webové sídlo s audiovizuálnymi materiálmi o návrhoch

Otázky a odpovede o systéme EÚ na obchodovanie s emisiami

Otázky a odpovede o nariadení o spoločnom úsilí a nariadení o využívaní pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve

Otázky a odpovede o zosúladení našich energetických systémov s našimi klimatickými cieľmi

Otázky a odpovede o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

Otázky a odpovede o revízii smernice o zdaňovaní energie

Otázky a odpovede o udržateľnej dopravnej infraštruktúre a palivách

Štruktúra prehľadu o balíku