Aj Slovensko musí podporiť nefosílne zameranie Európskej investičnej banky

Banka Európskej únie by mala prestať posilňovať závislosť Slovenska od dovozu zemného plynu a jadrového paliva z Ruska. Mala by konečne začať podporovať zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a citlivé využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov energie.

Ku koncu septembra vydala Európska investičná banka (EIB) revidovaný návrh svojej energetickej stratégie, v ktorom, našťastie, navrhuje vylúčiť do roku 2020 fosílne palivá zo svojho financovania.

Riaditelia z jednotlivých členských krajín Európskej únie by ho mali schváliť v polovici októbra.

Táto európska inštitúcia vo verejnom záujme musí ísť príkladom pre iných investorov. Zo slovenského pohľadu treba dodať, že je už najvyšší čas, pretože až 85 percent EIB financovania od vzniku Slovenskej republiky išlo do fosílnej energetiky.

Prestať podporovať fosílne palivá treba hneď, pretože podľa IPCC máme len niekoľko rokov na zvrátenie katastrofickej zmeny klímy.

Útlm zemného plynu a uhlia

Je veľmi dobrou správou, že Európska Investičná Banka navrhuje utlmiť podporu pre fosílne palivá do roku 2020. EIB verí, že fosílny/zemný plyn bude progresívne nahradený nízkouhlíkovými plynmi ako bioplyn, syntetický plyn a vodík. Odôvodňuje to najmä obmedzenými zdrojmi a nutnosťou prispieť k napĺňaniu klimatických a energetických cieľov EÚ do roku 2030 a 2050.

Na druhej strane možno negatívne hodnotiť, že plán neobsahuje jasné požiadavky pre nízkouhlíkové plyny. Emisný výkonový štandard je dosť vysoko na úrovni 250 g ekvivalentu CO₂ na kWh.

EIB tiež navrhuje vytvoriť „Balík pre energetickú transformáciu“, ktorým chce podporiť hospodársky rozvoj a tvorbu pracovných miest v regiónoch, ktoré sa zbavujú závislosti na fosílnych palivách. Okrem výhodných pôžičiek bude podpora zahŕňať aj iné aktivity, napríklad expertnú podporu.

Energetická účinnosť a obnoviteľné zdroje

EIB založí novú „Európsku iniciatívu pre obnovu budov“, ktorá podporí nové spôsoby financovania. To je skvelou správou s ohľadom na to, že fosílne palivá nemožno len nahradiť obnoviteľnými zdrojmi energie. Kľúčové je najskôr znížiť energetickú (s)potrebu budov a zvýšiť kvalitu bývania.

Na dosiahnutie cieľov do roku 2030 podporí EIB výrobu elektrickej energie a tepla z obnoviteľných zdrojov energie, výrobu a integráciu nízkouhlíkových plynov (ako vodík). V oblasti energetickej bezpečnosti vidí EIB potrebu posilniť elektrizačné siete, znižovať dopyt po energiách projektami zameranými na energetickú hospodárnosť a cez nízkouhlíkovú produkciu energie. Zameranie nových typov energetickej infraštruktúry bude na batériové úložiská, decentralizované zdroje energie ako aj projekty prenosu a skladovania elektrickej energie.

Banka chce tiež posilniť dialóg pre efektívnu podporu národných energetických a klimatických plánov s členskými krajinami pre plnenie Cieľov OSN pre udržateľný rozvoj a Parížskej dohody. Pripomeňme si, že slovenský energetický a klimatický plán nebol začiatkom januára v súlade s Parížskou dohodou a Európska komisia Slovensku v júni odporúčala, aby výrazne zvýšilo svoje ambície do roku 2030, napríklad v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie.

Investície do udržateľnej energetiky

Jednou z výziev na Slovensku je zabezpečiť systematickú podporu pre rozvoj decentralizovaných, nefosílnych a udržateľných energetických systémov.

EIB doteraz financovala až príliš veľa do fosílneho plynu – až 77 percent všetkých energetických projektov (651 miliónov eur) na Slovensku od roku 1993. Iné energetické zdroje sú zastúpené nasledovne: uhlie (8 percent) so 70 miliónmi eur, jadrová energia (7 percent) s 60 miliónmi eur a vodné elektrárne (7 percent) s 60 miliónmi eur.

Pôžičky EIB v slovenskej energetike od roku 1993. [CEE Bankwatch Network na základe údajov z EIB, marec 2019]

Komentár vyšiel aj na stránke Euractiv.sk.