Environmentálne organizácie z klimatického hnutia odsudzujú uniknutú pozíciu SR k udržateľným investíciám[1] a podporu fosílneho plynu aj od premiéra Eduarda Hegera.[2] Vláda Slovenskej republiky zostáva v skupine len ôsmich spiatočníckych krajín EÚ, ktoré chcú politickým tlakom zmeniť expertne stanovené pravidlá pre označovanie udržateľných investícií. Organizácie žiadajú pri príležitosti Dňa Zeme Ministerstvo životného prostredia a Ministerstvo hospodárstva, aby začali diskusiu o nahrádzaní využívania fosílnych palív úspornými opatreniami a obnoviteľnými zdrojmi energie v duchu smerovania k uhlíkovej neutralite.
Premiér Slovenskej republiky Eduard Heger, spoločne s ďalšími 7 predsedami vlád, v utorok 20. apríla odoslal list prezidentke Európskej komisie Ursule von der Leyen, kde ju vyzývajú, aby v plánovanej taxonómií zahrnula pod zelené investície aj energiu z fosílneho plynu. Táto skupina spiatočníckych krajín sa síce stále zmenšuje, ale Slovensko v nej, žiaľ, aktuálne ostáva.
„Zemný plyn nie je ekologickým riešením, pretože má porovnateľné dopady na klímu ako uhlie, ak započítame aj úniky metánu pri jeho ťažbe a distribúcii. Celkové emisie metánu boli v roku 2020 rekordné aj napriek pandemickej kríze.[3] Aj Holandsko ako najviac plynofikovaná krajina EÚ plánuje prestať používať fosílny plyn v budovách. Metán je totiž až 86 násobne nebezpečnejším skleníkovým plynom ako oxid uhličitý,“ konštatuje Juraj Melichár, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA
Podľa organizácií sa Slovensko musí čím skôr zbaviť svojej závislosti na fosílnom plyne. Akékoľvek ďalšie investície do plynovej infraštruktúry nás totiž vzďaľujú od šance na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. K dispozícii je celé spektrum riešení, ktoré povedú k znižovaniu emisií skleníkových plynov a ochrane biodiverzity. Riešenia, ako sú hĺbková obnova budov, geotermálna, slnečná, veterná energiu a tepelné čerpadlá či skladovanie tepla by mohli slúžiť aj samotným občanom a občiankam, nielen pár veľkým firmám.
“Deň Zeme je ten správny čas zahodiť prázdne marketingové heslá a preniesť deklarácie do konkrétnych a najmä skutočných krokov na ochranu klímy. Je čas prestať natierať na zeleno technológie, ktoré v skutočnosti len predlžujú našu závislosť od fosílnych zdrojov. Preto potrebujeme plán na postupné upustenie od využívania plynu a nie nárast jeho podpory” uzatvára Lucia Szabová za Znepokojené matky.
Podľa prieskumu z mája 2020 je pre 79 % opýtaných dôležité, aby opatrenia vlády zamerané na obnovu ekonomiky boli v súlade s ochranou životného prostredia[4]. “Vláda by mala začať prijímať opatrenia, ktorými sa vyhne konzervovaniu súčasného hospodárskeho modelu a využiť bezprecedentnú príležitosť Plánu obnovy na presadenie opatrení, ktoré nám pomôžu v prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo. Tak naplníme aj to, po čom volá premiér Heger – potrebu spravodlivosti ku všetkým občanom EÚ bez negatívnych dopadov v sociálnej oblasti ,” doplnila riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť, Katarína Nikodémová.
Výzvu podporujú organizácie: Priatelia Zeme-CEPA, Znepokojené matky, Platforma Cirkulárny Hub, platforma Budovy pre budúcnosť, Extinction Rebellion Slovensko, Nestrácajme čas!, Greenpeace Slovensko, Fridays For Future Slovensko, Klíma ťa potrebuje.
– – –
[1]https://www.scribd.com/document/503591571/Pozicia-Slovenskej-republiky-k-delegovan%C3%BDm-aktom-EK-%C4%8Das%C5%A5-energetika#download&from_embed
[2] https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2021/04/Letter-of-8-MSs-Gas-and-Nukes-Apr21.pdf
[3]https://research.noaa.gov/article/ArtMID/587/ArticleID/2742/Despite-pandemic-shutdowns-carbon-dioxide-and-methane-surged-in-2020
[4] Prieskum realizovala agentúra Focus na vzorke 1011 respondentov. https://bpb.sk/zelenych-opatreni-v-plane-obnovy-sa-nemozeme-bat-podporuju-ich-ekonomovia-pytaju-si-ich-aj-ludia/
