Minulý týždeň odhlasoval Európsky parlament hodnotiaci mechanizmus, tzv. scoreboard, na základe ktorého sa bude rozhodovať o tom, ktoré projekty z plánovaného 315 miliardového Junckerovho balíčka, alebo tiež Európskeho fondu pre strategické investície dostanú garancie z európskeho rozpočtu.
Fond má pomôcť financovať projekty, ktoré sú považované za riskantné z hľadiska ekonomickej návratnosti a investície s tzv. pridanou európskou hodnotou – teda projekty významné pre Európsku úniu, ktoré by členské štáty samé nedokázali pokryť. Podporené projekty by mali podporiť zamestnanosť a rast.
Veľká časť potenciálnych investícií, ktoré by chcelo Slovensko z fondu financovať, nesplní svoj účel a mnohé môžu mať negatívny vplyv na životné prostredie. Svedčí o tom aj letmý pohľad na slovenský zásobník projektov, ktoré tam nominovali jednotlivé ministerstvá.
Ide napríklad o „mamutí“ projekt Vážska vodná cesta, kontroverzné priehrady Tichý potok a Sereď, ropovod Bratislava – Schwechat ohrozujúci zásoby pitnej vody na západnom Slovensku či diskutovaný úsek diaľnice D1 Turany – Hubová. Presunuté boli doň aj projekty, ktoré odmietla financovať Európska komisia z eurofondov, ako napríklad vodné dielo Slatinka.
Vodné dielo Slatinka, ktoré je plánované viac ako 50 rokov medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou na rieke Slatina, by malo zatopiť 12 km dlhé údolie s cennými biotopmi a ojedinelými prírodnými spoločenstvami. Úplne zatopená by bola dedinka Slatinka a niekoľko desiatok rekreačných objektov. Zničené by bolo 12 km dlhé údolie rieky Slatiny, ktoré je na Slovensku už posledným meandrujúcim stredohorským údolím nedotknutým dopravnými stavbami a produktovodmi. V zátopovom území by zanikli alebo by boli vážne narušené minimálne štyri, z celoslovenského hľadiska mimoriadne cenné prírodné lokality, ktoré majú hodnotu prírodných rezervácií. Výstavbou priehrady by došlo k likvidácii biokoridoru regionálneho významu. Konečným dôsledkom realizácie VD Slatinka a zatopenia územia by bolo celkové narušenie ekologickej stability územia. Z ekonomického hľadiska by výstavba priehrady znamenala odčerpanie finančných prostriedkov, ktoré chýbajú v iných rezortoch a ktoré by mohli byť využité efektívnejšie.
Európska komisia v roku 2013 vylúčila Slatinku z financovania fondov EÚ, pretože jej prípadná realizácia by odporovala smerniciam EÚ o ochrane prírody a bola by v rozpore s cieľmi operačného programu Kvalita životného prostredia, z ktorého mala byť financovaná. Je preto paradoxné, že Slatinka v súčasnosti opäť figuruje medzi projektmi, ktoré majú dostať podporu z verejných financií EÚ.
Irena Jenčová
