Predseda vlády Igor Matovič dnes na Výbore NR SR pre európske záležitosti predniesol informáciu o jeho účasti na nadchádzajúcom samite Európskej rady. Zástupcovia klimatických organizácií sú prekvapení tým, že premiér zatiaľ nemieni plniť svoje predvolebné sľuby a na rokovanie ide bez jasnej pozície podpory akéhokoľvek cieľa. Podľa organizácií Igor Matovič v diskusii v parlamente načrtol niekoľko dôležitých tém, akými sú zavedenie uhlíkového cla a dilema investícií do ochrany klímy alebo aj to, že sa rád s aktivistami porozpráva.
“Je pomerne neštandardné ísť na rokovanie Európskej rady na takto dôležitú tému bez jasnej pozície. Z vystúpenia premiéra sme sa ju nedozvedeli a zjavne na priame otázky nechcel odpovedať. Pritom táto otázka by nemala byť pre našu vládu dilemou, pred voľbami podporu 65 % cieľa deklarovalo OĽANO, Sme rodina aj Za ľudí”, povedala Katarína Juríková, Greenpeace Slovensko.
Premiér načrtol aj problém globálneho rozmeru klimatickej krízy a toho, že nielen Európa musí robiť opatrenia. V tejto súvislosti spomenul, že sa rád porozpráva s aktivistami o tejto téme. Organizácie túto ponuku naozaj vítajú, o stretnutie s premiérom k ochrane klímy sa snažia už od marca tohto roku. Úrad vlády ale žiadosti systematicky presúva na ministerstvá a žiadosť ignoruje.
“Veľmi oceňujeme, že Igor Matovič spomenul environmentálne dane. Uhlíková daň by mala byť veľmi dôležitou súčasťou Európskej zelenej dohody a súhlasíme, že bez nej nevieme zabezpečiť, aby tovar vyrábaný pre Európu bol aj klimaticky šetrný. Aj toto je zodpovednosť, ktorú ako najväčší trh na svete musíme prevziať a nastaviť rámec, ktorý nebude len premiestňovať zisky a emisie znečisťovateľov niekam inam”, povedala Lucia Szabová z iniciatívy Znepokojené matky.
Napriek tomu, že Európska Únia dala dokopy historicky najväčší balík financií na dosiahnutie uhlíkovej neutrality, diskusii dnes dominovala dilema okolo vysokých investícií do ochrany klímy. Diskutujúci však vôbec nepočítali s tým, že zelené investície sú tiež ekonomicky návratné a zároveň nás chránia pred ekonomickými škodami, spôsobenými zmenou klímy.
Organizácie zdôrazňujú, že každé jedno investované euro do ochrany klímy sa oplatí. Povodne, suchá, neúroda, znečisťovanie vzduchu, zdravotné problémy, zosuvy pôdy, kolaps ekosystémov, to všetko bude stáť stovky miliárd eur. Podľa štúdií sa hodnota negatívnych dopadov pre poľnohospodárstvo pre rok 2050 môže vyšplhať až na 1,2 miliardy eur[1]. Každé jedno euro investované do udržateľnej energetiky sa nám vráti 3-8 násobne na zdraví a ekonomike.[2]
“Napríklad Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý za eurofondy komplexne obnovil budovy Strednej priemyselnej školy stavebnej E. Belluša, ušetrí 70 percent energií, až 50 000 Eur ročne a 200 ton CO2 ročne.[3] Verejnými financiami musíme v prvom rade podporiť úspory a regionálnych ľudí pracujúcich na udržateľných obnoviteľných zdrojoch energie, ktoré nie sú závislé od dovozu tak ako fosílny zemný plyn. Len v roku 2019 odišlo zo Slovenska za dovoz fosílneho zemného plynu až 1700 miliónov EUR,” dodáva Juraj Melichár z organizácie Priatelia Zeme-CEPA.
Pre viac informácií, prosím kontaktujte:
Katarína Juríková, Greenpeace Slovensko
Liliana Rástocká, Slovenské klimatická iniciatíva
Juraj Melichár, Priatelia Zeme-CEPA
Lucia Szabová, Znepokojené matky
Katarína Nikodemová, Budovy pre budúcnosť,
[1]https://storage.googleapis.com/planet4-slovakia-stateless/2020/02/54e4fe6f-gp-dopady-klimat-krizy-slovensko-screen-2.pdf
[2] https://www.irena.org/publications/2020/Apr/Global-Renewables-Outlook-2020
[3] https://www.tsk.sk/slovensky/aktualne-spravy/tlacove-spravy/2018/skola-s-najmodernejsimi-energetickymi-vydobytkami-na-slovensku-prikladom-efektivneho-cerpania-financnych-prostriedkov-z-europskych-fondov.html?page_id=571848
