Bratislava, 30. december 2021. V roku 2022 nás čaká niekoľko dôležitých krokov v ukotvení klimatických opatrení v legislatíve. Tým najdôležitejším na národnej úrovni bude historicky prvý Klimatický zákon na Slovensku.
Naše zákony v súčasnosti pokrývajú len približne polovicu sektorov, ktoré musíme dekarbonizovať. Klimatický zákon by mal určiť pre Slovensko jasnú trajektóriu k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality najneskôr v roku 2050. Úspešnosť tejto snahy závisí od kvality zákona a odvahe politikov pristúpiť k ochrane klímy zodpovedne. Jeho súčasťou musia byť jasne zadefinované záväzky Slovenska, pravidelná kontrola a právna vymáhateľnosť ich plnenia.
“V tomto momente nemáme plán na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Klimatický zákon by to mohol zmeniť. Potrebujeme aktualizovať nízkouhlíkovú stratégiu a potrebujeme si zreteľne určiť, aké sektorové ciele splníme do konkrétneho času,” povedal Juraj Melichár z Priateľov Zeme-CEPA.
Samotné zadefinovanie záväzkov však nie je dostatočný nástroj na splnenie tohto historického cieľa. Organizácie navrhujú zriadenie Klimatickej rady, ktorá by ich plnenie v pravidelných intervaloch kontrolovala.
“Potrebujeme silnú legislatívu, ktorá rieši klimatickú krízu a ktorej súčasťou je verejná kontrola jasne stanovených záväzkov jednotlivých rezortov. Doterajšie vyjadrenia k zákonu od Ministerstva životného prostredia znejú sľubne. Odvaha a akčnosť jedného ministerstva však nestačí. Je nevyhnutné, aby sa v postoji k ochrane klímy zjednotila celá vláda,” uviedla Dana Mareková z Klimatickej koalície.
Ako vidíme aj pri iných reformách a opatreniach pri ochrane životného prostredia a klímy, pozícia jedného ministerstva nezabezpečí úspech. Súčasná vládna koalícia nemá jednotný postoj k ochrane klímy a konečný výsledok bude určite predmetom tvrdých vyjednávaní. Práve klimatický zákon by mohol priniesť očakávaný moment, keď si vláda Eduarda Hegera konečne stanoví pozíciu k ochrane klímy. Klimatickú agendu majú na starosti mnohé ministerstvá a v rámci nastavovaní opatrení vidno, že každé koná samostatne bez jasnej spoločnej vízie.
„Klimatický zákon musí jasne pomenovať povinné subjekty, ich povinnosti a mechanizmy na vymáhanie týchto povinností. Ak napríklad vláda nesplní, čo jej zákon stanovuje, za istých okolností sa ľudia budú môcť obrátiť na súd. Takýto zákon pomôže Slovensku plniť medzinárodné záväzky aj chrániť obyvateľstvo pred dopadmi klimatickej krízy,” uviedla Ivana Figuli z VIA IURIS.
Kontakty pre média:
Juraj Melichár, koordinátor pre energetickú transformáciu Priatleia Zeme-CEPA
