Odporúčania pre Modernizačný fond na Slovensku
O Modernizačnom fonde sa v súčasnosti rokuje v rámci legislatívnej revízie smernice o EÚ ETS (článok 10 ods. 1 a článok 10d). Navrhované zmeny budú mať ďalekosiahle dôsledky pre prijímajúce členské štáty, pretože:
- Objem dostupnej finančnej podpory sa výrazne zvýši;
- Fond predstavuje solídnu príležitosť na dekarbonizáciu energetických systémov a dosiahnutie klimatických cieľov EÚ, ako aj klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050.
Chceme poukázať na najdôležitejšie zmeny, ktoré navrhujú tvorcovia politík v oblasti Modernizačného fondu, a o ktorých sa v súčasnosti rokuje v rámci trialógu o ETS a ponúknuť prijímajúcim členským štátom informácie o tom, ktorá možnosť najlepšie zodpovedá ich záujmom.
Kontext: Omnoho väčší modernizačný fond, zosúladený s klimatickými cieľmi
Všetky tri inštitúcie navrhli podstatne zvýšiť veľkosť Modernizačného fondu tým, že do neho v rokoch 2024 až 2030 prevedú ďalších 2,5 % kvót EÚ ETS. Za predpokladu, že súčasné ceny ETS vo výške 70 EUR/t zostanú v období 2021 – 2030 v priemere stabilné, znamená to, že prijímajúce členské štáty dostanú počas 4. fázy ETS (2021-2030) spolu EUR 58,54 mld. Rozdelenie pridelených príjmov podľa jednotlivých krajín je uvedené v tabuľke nižšie.
Zvýšená finančná solidarita EÚ je potrebná na to, aby sa krajinám EÚ s najnižšími príjmami poskytli prostriedky na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a na prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Oveľa väčší Modernizačný fond by bol pre prijímajúce členské štáty skutočnou zmenou a prispel by k odstráneniu značnej medzery v environmentálnych investíciách, ako aj k dosiahnutiu spravodlivej energetickej transformácie. Napríklad štúdia Climate Action Network Europe odhaduje investície potrebné na splnenie revidovaného klimatického cieľa „aspoň 55 % netto“ do roku 2030 na 130 miliárd EUR pre Česko alebo 268 miliárd EUR pre Poľsko[1]. Podľa vládnej analýzy Dekarbonizácia Slovenskej ekonomiky do roku 2030 sú náklady na dosiahnutie 55 % cieľa 2,7 miliardy eur. Ak by sme chceli znížiť emisie o 67 % potrebovali by sme 5 miliárd eur. Ak spočítame len časti o dekarbonizácii a zelenej ekonomike z Programu Slovensko a z Plánu obnovy a odolnosti spolu s Modernizačným fondom vyjde nám, že máme k dispozícii 4,6 až 7,5 miliardy do roku 2030. Bude to závisieť najmä od výšky prostriedkov v Modernizačnom fonde. Vyplýva to z hodnotenia, ktoré vypracovali Priatelia Zeme-CEPA. Potrebujeme však koordináciu klimatických politík a financovania. Navrhované zvýšené finančné sumy v rámci Modernizačného fondu by mohli čiastočne preklenúť túto investičnú medzeru prostredníctvom cielených investícií do obnoviteľných zdrojov energie a energetických spoločenstiev, energetickej účinnosti a obnovy budov, skladovania energie, energetických distribučných sietí a spravodlivej transformácie regiónov. Je to dôležité najmä v tomto období, kedy sa dokončuje Program Slovensko na roky 2021 – 2027.
Na plné využitie tohto potenciálu je dôležité zabezpečiť, aby sa prostriedky Modernizačného fondu vynakladali na skutočne prospešné klimatické opatrenia. Európska komisia vo svojom legislatívnom návrhu uvádza: „rozsah pôsobnosti Modernizačného fondu by sa mal zosúladiť s najnovšími cieľmi Únie v oblasti klímy tým, že sa bude vyžadovať, aby investície boli v súlade s cieľmi Európskej dohody o zelenej energii a nariadenia (EÚ) 2021/1119 [európsky právny predpis v oblasti klímy ]“[2] .
- Vylúčiť investície do fosílneho plynu z Modernizačného fondu
Uvedenému účelu Modernizačného fondu by bránilo, ak by jeho rozsah naďalej zahŕňal investície do fosílnych plynov. Súčasná pozícia Rady zahŕňa možnosť, aby fond financoval plynové projekty za predpokladu, že sú v súlade s taxonómiou a sú odôvodnené z dôvodov „energetickej bezpečnosti“. Táto argumentácia je nebezpečná z dôvodov uvedených ďalej.
Pozícia Komisie je z hľadiska podpory investícií do plynu reštriktívnejšia, ale stále ponecháva otvorené dvere pre niektoré typy operácií založených na fosílnych palivách (napr. prechod z uhlia na plyn alebo prispôsobenie plynovej infraštruktúry na využívanie nízkouhlíkových/obnoviteľných plynov).
Európsky parlament vylúčil investície do fosílneho plynu z rozsahu pôsobnosti Modernizačného fondu. Je v záujme prijímajúcich členských štátov prikloniť sa k tomuto stanovisku, pretože:
- Vojna na Ukrajine ukázala, že energetická bezpečnosť spočíva v európskej výrobe energie a masívnom zavádzaní obnoviteľných zdrojov energie a opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti, ktoré sú oveľa lacnejšie ako plyn a sú absolútne nevyhnutné na to, aby sa EÚ zbavila závislosti od ruského plynu. Je to dôležité najmä pre členské štáty strednej a východnej Európy, ktoré boli svedkami toho, aký nezabezpečený bol ruský fosílny plyn. Závislosť na plyne pri výrobe energie a tepla by znamenala vyššie náklady pre občanov, ktorí už teraz trpia prudko rastúcou infláciou v celej EÚ.
- Riziko zablokovania plynu je vysoké a členské štáty, ktoré sa dnes spoliehajú na uhlie, ho často podceňujú. Iba priamy prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov je cestou, ktorá by zabezpečila klimatické ciele aj sociálne výhody. Na tento účel sa musia v plnej miere využiť zdroje z Modernizačného fondu.
- Daňové predpisy EÚ týkajúce sa plynu môžu ohroziť nedávne úsilie EÚ o ukončenie závislosti od fosílnych palív, najmä od ruských fosílnych palív. Motivujú totiž k výstavbe nových plynových elektrární, čo zvyšuje dopyt po plyne v EÚ, čo je presný opak cieľov projektu RePowerEU. Okrem toho niektoré členské štáty a mimovládne organizácie spochybňujú zákonnosť doplnkového delegovaného aktu k Taxonómii, čo znamená, že odkazovanie naň v kritériách oprávnenosti Modernizačného fondu predstavuje veľké právne riziko: ak by Európsky súdny dvor tento akt zrušil, dôsledky na oprávnené projekty v rámci Modernizačného fondu by boli nepredvídateľné.
- podmieniť prístup k fondu prijatím národných cieľov klimatickej neutrality.
Maximalizovať využitie Modernizačného fondu na prechod k energetike a prispôsobenie sa starnúcej energetickej infraštruktúre a ďalším dynamickým zmenám (napr. opatrenia v oblasti klímy, energetická bezpečnosť a ceny) možno prostredníctvom dôsledného plánovania, ktoré sa opiera o jasnú verejnú stratégiu čerpania finančných prostriedkov (ako sa to urobilo napr. v Česku). Plány čerpania musia byť v súlade s národným úsilím a úsilím celej EÚ o dosiahnutie klimatickej neutrality.
S cieľom zosúladiť Modernizačný fond s klimatickými cieľmi a cieľom EÚ v oblasti klimatickej neutrality Európsky parlament do svojej rokovacej pozície zahrnul ustanovenie, ktoré podporu z fondu podmieňuje len tým, že oprávnené krajiny prijmú svoj právne záväzný cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050 (pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 224a). Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh môže pomôcť zaviesť konkrétne plány na dosiahnutie klimatickej neutrality a zabezpečiť, aby všetky projekty financované z Modernizačného fondu viedli k dosiahnutiu tohto cieľa.
Je v záujme prijímajúcich členských štátov prikloniť sa k pozícii Európskeho parlamentu, pretože:
- Mnohé krajiny EÚ prijali národný cieľ klimatickej neutrality vrátane niektorých príjemcov pomoci z Modernizačného fondu (pozri prílohu 1). Ostatné členské štáty by mali nasledovať ich príklad a konať ako jednotný blok „krajín Modernizačného fondu“.
- Prijímajúce členské štáty majú naďalej rozhodujúcu úlohu pri stanovovaní dátumu svojho cieľa klimatickej neutrality na vnútroštátnej úrovni, ako aj pri rozhodovaní o vnútroštátnych opatreniach a projektoch na jeho dosiahnutie. Ak to teraz prijmeme, zabránime budúcim návrhom na rozdelenie úsilia na úrovni EÚ prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu.
- Poskytne záruky pre členské štáty, ktoré nie sú príjemcami pomoci, že ich finančný príspevok podporí dosiahnutie kolektívneho cieľa klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050.
- Všetky krajiny EÚ musia nakoniec dosiahnuť klimatickú neutralitu a súčasné stanovenie tohto cieľa zameria v nasledujúcich rokoch diskusiu na to, ako to možno financovať a akú ďalšiu finančnú podporu by bolo možné poskytnúť na úrovni EÚ.
Ďakujeme vopred za Váš čas.
S úctivým pozdravom,
Juraj Melichár, Priatelia Zeme-CEPA, kontakt
Lucia Szabová, Klimatická koalícia (zastupujúca 15 organizácií a iniciatív)
Príloha 1: Celkové odhadované príjmy z Modernizačného fondu (2021-2030) pre každý členský štát
| Príjemcovia pomoci z Modernizačného fondu | Počet kvót na roky 2021-2030 (v miliónoch) | Odhadované príjmy za predpokladu ceny v rámci ETS vo výške 70 EUR/t (v mld. EUR) | prijala národný cieľ klimatickej neutrality |
| Bulharsko | 26 | 1.80 | Nie |
| Česká republika | 218 | 15.26 | Nie |
| Estónsko | 12 | 0.83 | Nie |
| Grécko | 20 | 1.39 | Áno |
| Chorvátsko | 19 | 1.34 | Nie |
| Lotyšsko | 6 | 0.43 | Áno |
| Litva | 19 | 1.36 | Nie |
| Maďarsko | 31 | 2.17 | Áno |
| Poľsko | 187 | 13.08 | Nie |
| Portugalsko | 17 | 1.19 | Áno |
| Rumunsko | 220 | 15.39 | Nie |
| Slovensko | 61 | 4.30 | Nie |
| SPOLU | 836 | 58.54 |
* Čísla vychádzajú z pozície Komisie k smernici o ETS, ktorá neuznáva Slovinsko ako prijímajúcu krajinu.
** Slovinsko prijalo národný cieľ klimatickej neutrality. Medzi členské štáty, ktoré nie sú príjemcami pomoci a ktoré prijali národný cieľ klimatickej neutrality, patria Dánsko, Francúzsko, Fínsko, Nemecko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Španielsko a Švédsko.
[1] Pozri Climate Action Network Europe, “ The contribution of EU spending plans to ambitious NECPs: august 2022, s. 23, https://caneurope.org/content/uploads/2022/08/Final-report_UNIFY_EU-FUNDS.pdf.
[2] Legislatívny návrh Komisie na revíziu smernice o ETS, 14. júla 2021, odôvodnenie 38.
