Ministerstvo hospodárstva aktualizuje kľúčový dokument pre klímu a energiu bez verejnosti a požaduje pripomienky bez zverejnenia akýchkoľvek podkladov. Zmenu prístupu k zapájaniu verejnosti do tvorby energetického a klimatického plánu žiada od ministra hospodárstva Petra Dovhuna Klimatická koalícia spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami z Európskej únie.
Integrovaný národný energetický a klimatický plán (INEKP) a Klimatický zákon patria k najdôležitejším dokumentom, podľa ktorých Slovensko nastaví rámce na dekarbonizáciu hospodárstva a na účinné využitie eurofondov na energetickú transformáciu. Ak máme zvládať klimatickú krízu sociálne spravodlivo, transformácia musí byť dobre naplánovaná a musí vhodne využívať miliardy z dostupných fondov EÚ. Návrh plánu má Slovensko zaslať Európskej komisii už koncom júna, výsledná podoba má byť hotová do júna budúceho roka.
Dobrý energetický a klimatický plán by sa mal zamerať na efektívne podporné politiky smerujúce k nízkopríjmovým skupinám, rozvoj široko dostupnej verejnej dopravy bez emisií, podporu energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti aj energetickej bezpečnosti a na obmedzenie emisií skleníkových plynov. V konečnom dôsledku by tieto opatrenia mali mať pozitívny vplyv na zamestnanosť, odstraňovanie nedostatku pracovných síl a rozvoj kvalifikovanosti i zručností.
“Nový národný energetický a klimatický plán je ako Columbova žena. Ministerstvá chcú k novej verzii pripomienky e-mailom, ale nikto ho nevidel. Ministerstvo hospodárstva zatiaľ viedlo aktualizáciu tohto kľúčového strategického dokumentu v úzkom kruhu bez prezentácie podkladových údajov, čo je v rozpore s právom aj s usmernením EÚ. Opakovane sme zasielali spoločné odporúčania, nie je však známe, ako s nimi ministerstvo naložilo,” konštatuje Juraj Melichár, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA.
Slovensko nie je jediné, ktoré v rozpore s národným právom a právom EÚ nedostatočne zapája expertov aj širokú verejnosť. Podobné listy preto svojim vládam posielajú mimovládne organizácie vo viacerých členských štátoch. V apríli na túto situáciu upozornili európske mimovládne organizácie aj predstaviteľov Európskej komisie – viceprezidenta Fransa Timmermansa a komisárku pre energetiku Kadri Simson. Požiadali ich o lepšie usmernenie a podporu členských štátov aj o to, aby sa úroveň zapojenia verejnosti brala ako vážne kritérium pri posudzovaní energetických a klimatických plánov.
“Našu budúcnosť nemôžu plánovať len úradníci od stolov a za zatvorenými dverami. Chceme žiť v Európe, ktorá funguje na obnoviteľných zdrojoch, kde si môžeme všetci dovoliť účty za elektrinu a kde nás neničia suchá, požiare ani nepredvídateľné potopy. Máme expertízu, ktorou vieme prispieť a chceme byť súčasťou plánov, ktoré nás tam dovedú,” uzatvára Dana Mareková z Klimatickej koalície.
