Tlačová správa 3. septembra 2020
Schopnosť spoločnosti adaptovať sa na klimatickú zmenu a environmentálne výzvy budúcnosti, bude závisieť aj od kvalitného vzdelania. Upozorňujú na to environmentálne organizácie z iniciatívy Zelený reštart, ktoré pripravili odporúčania na opatrenia, ktoré by podľa nich mali byť súčasťou balíka obnovy.
“Mitigačné a adaptačné klimatické opatrenia budú v nasledujúcich desaťročiach viesť k bezprecedentným zmenám v hospodárskej štruktúre štátu. Na jednej strane možno očakávať odklon od priemyslu založenom na fosílnych zdrojoch, a transformáciu energeticky náročného ťažkého priemyslu. Na druhej strane vzniknú nové odvetvia na báze vzdelanostnej ekonomiky, environmentálnych technológií a starostlivosti o životné prostredie. Je preto dôležité, aby vzdelanie na všetkých stupňoch reflektovalo tieto očakávané zmeny a pripravovalo mladú generáciu k aktívnej účasti na týchto zmenách.” uviedla Boglárka Ivanegová z platformy SUSTO – Sustainability Tools.
“Podľa správy Európskej komisie[1] prechod k uhlíkovo neutrálnej ekonomike zvýši počet pracovných miest a bude mať vplyv na štruktúru pracovného trhu, distribúciu pracovných miest, ale aj na typ pracovných zručností. Vzdelávací systém na Slovensku by mal na tieto zmeny reagovať,” uviedol Oto Hudec z iniciatívy Nestrácajme čas.
To však nevyhnutne predpokladá celoplošné posilnenie, skvalitnenie a zefektívnenie environmentálnej a zavedenie so silným dôrazom na tzv. klimatickú výchovu, ktorá by poskytla mladým ľuďom vedomosti a zručnosti pre ochranu našej klímy. Môže to mať nielen ďalekosiahly pozitívny efekt na životné prostredie, ale aj hospodárstvo SR v budúcnosti.
“Čo rozhodne nechceme, je aby sa pridal len ďalší predmet, ktorý bude len záťažou pre pedagógov aj žiakov a nebude mať reálny dopad. Potrebujeme vytvoriť podporné nástroje, vrátane finančných mechanizmov, aby sa environmentálna a klimatická výchova stala pevnou súčasťou výkonu práce pedagóga a nemusela sa zabezpečovať “nad rámec” povinností, či vo voľnom čase pedagógov,” uviedla Petra Ježeková z CEEV Živica.
Slovensko má do októbra 2020 pripraviť národný plán obnovy, na základe ktorého by malo čerpať prostriedky z balíka obnovy EÚ. Súčasťou balíkov obnovy krajín EÚ po koronakríze má byť aj cieľ znižovania emisií skleníkových plynov a ochrany biodiverzity. Organizácie venujúce sa témam blízkym ochrane klímy spolupracujú na príprave odporúčaní na zelený reštart Slovenska. Doteraz vydali odporúčania v oblastiach: energetiky, obnovy budov, poľnohospodárstva, vodného hospodárstva, odpadov, udržateľnej mobility, lesov a vzdelávania. Na príprave spolupracuje široké spektrum environmentálnych [2] organizácii a odborníkov.
Stiahnite si návrhy na opatrenia pre zelený reštart Slovenska vo vzdelávaní.
Viac informácií nájdete aj na stránke: https://zelenyrestart.sk/
[1] Správa ESDE, Employment and Social Developments in Europe z r. 2019
[2] na kapitolách odporúčaní na zelený reštart doteraz spolupracovali: CEEV Živica, Cyklokoalícia, platforma Budovy pre budúcnosť, Extinction Rebellion Slovensko, Fridays For Future Slovensko, Greenpeace Slovensko, Inštitút cirkulárnej ekonomiky, Nadácia Aevis, Nestrácajme čas, Priatelia Zeme – CEPA, Priatelia Zeme – SPZ, Slovenská klimatická iniciatíva, Spoločnosť ochrany spotrebiteľov, SOS/Birdlife Slovensko, SUSTO – Sustainability Tools, Združenie Slatinka, Znepokojené matky, WWF Slovensko,
