BRATISLAVA. 26. november 2021. Navrhované pozície Slovenska k balíku legislatívnych zmien Fit for 55 nekorešpondujú s deklaráciami politikov o potrebe ochrane klímy. Veľký balík návrhov má byť praktickým krokom smerom k naplneniu záväzkov z konferencie COP 26 v Glasgowe. K ich naplneniu, ale najmä k ochrane pred klimatickou krízou, bude musieť Slovensko prehodnotiť svoj prístup a zamerať sa na hlavný cieľ týchto zmien. Tým je ochrana pred klimatickou krízou vyváženým a sociálne spravodlivým spôsobom. Zatiaľ zverejnené pozície však tieto snahy skôr podkopávajú ako podporujú.
Európska únia chce s balíkom Fit for 55 dosiahnuť do roku 2030 aspoň 55 % zníženie emisií skleníkových plynov a prispieť tak k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050. Na jeho konečnej podobe sa musia zhodnúť členské štáty únie. Momentálne prebieha príprava národných pozícií. Slovensko zatiaľ zverejnilo v pripomienkovom procese prvé návrhy pozícií od Ministerstva životného prostredia, Ministerstva hospodárstva a Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.
“Práve teraz sa rozhoduje, či naozaj myslíme naše sľuby vážne. Ak politici chcú naplniť svoje deklarácie z konferencie v Glasgowe o potrebe ochrane klímy, mali by k týmto pozíciám pristúpiť naozaj dôkladnejšie. V pozíciách Ministerstva životného prostredia vidíme neistý a skôr zdržanlivý postoj, konkrétne návrhy na oslabenie návrhov Komisie a dokonca aj obhajobu fosílnych zdrojov,” konštatuje koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová.
Minister životného prostredia opakovane deklaroval, že Slovensko nemá problém dosiahnuť 55 % pokles emisií skleníkových plynov do roku 2030. Aj napriek tomu v pozícii Slovenska ohľadom smernice, v ktorej sa ciele upravujú (ESR), vidíme vyslovenie pochybnosti, či dokážeme stanovené ciele dosiahnuť. Zároveň ministerstvo nesúhlasí, aby z príjmov z obchodovania s emisiami bol vylúčený fosílny plyn.
“Slovensko by malo prestať lobovať za fosílny plyn, ktorý v tomto roku zdražel trojnásobne a je hlavným dôvodom zvyšovania cien elektriny. Za posledných desať rokov odišlo zo Slovenska 15 miliárd eur za dovoz fosílneho plynu. V energetickej kríze musíme nevyhnutne podporiť úspory hĺbkovou obnovou budov, ako aj solárnu, veternú a geotermálnu energiu, pretože znížia ceny energií a udržia peniaze v regiónoch,” uviedol Juraj Melichár z Priateľov Zeme-CEPA.
V pozícii k znižovaniu emisií z automobilovej dopravy sa zdá, že ministerstvo vyslovene nechápe, na čo je určená – na zníženie emisií z individuálnej dopravy, ktoré narastajú aj na Slovensku.
Všetky návrhy pozícií na začiatku deklarujú, že v zásade podporujú návrhy Komisie. V ďalšom texte, hlavne pozíciách Slovenska, to však často vyzerá opačne. Pozícia Ministerstva hospodárstva SR k návrhu smernice o OZE označujú organizácie za priam katastrofickú.
“ Z aktuálnej pozície Ministerstva vnímame len malú snahu o podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Ministerstva sa vyhýba akýmkoľvek záväzkom a nechce zvyšovať ambície v tejto oblasti. Zdôrazňuje sa, že budeme mať nízkoemisný energetický mix vďaka jadru, no zabúdame, že Slovensko sa zaviazalo nielen k nízkouhlíkovej energetike, ale aj k zvýšeniu podielu výroby energie z OZE, čo je kľúčové pre dekarbonizáciu ostatných dvoch sledovaných sektorov – budov a dopravy. V pozícii Slovenska vidíme snahu snahu zmierňovať kritériá pre využívanie biomasy, pričom explicitná podpora solárnej a veternej energie absentuje,” povedal Ján Karaba zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE.
– – –
Klimatická koalícia je platforma 15 slovenských environmentálnych organizácií. Naším cieľom je presadzovanie riešení, ktoré sú udržateľné ekologicky aj ekonomicky a súčasne prispievajú k spravodlivejšiemu fungovaniu našej spoločnosti.
Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE – SAPI je profesionálne záujmové združenie, ktorého hlavným poslaním je podpora rozvoja udržateľnej obnoviteľnej energetiky na Slovensku. SAPI je aktívnym partnerom pre širšiu odbornú aj verejnú diskusiu pri tvorbe podnikateľského prostredia v tomto odvetví.
