Aktivistické organizácie dnes vyjadrili nesúhlas s navrhovanou výstavbou LNG terminálu v Bratislavskom prístave a akoukoľvek podporou novej fosílnej infraštruktúry.

Aktivistky a aktivisti z organizácii Priatelia Zeme-CEPA, Z lavíc do ulíc, Bod obratu, Znepokojené matky, Extinction Rebellion (XR) a Greenpeace Slovensko dnes pred prejednávaním Stratégie rozvoja verejného prístavu Bratislava symbolicky vyjadrili nesúhlas s výstavbou terminálu na skvapalnený plyn v Bratislavskom prístave. Podľa organizácií akákoľvek nová fosílna infraštruktúra podkopáva ambície Slovenska dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, je v rozpore s cieľmi Parížskej dohody a zhoršuje už prebiehajúcu klimatickú krízu.

,,Potrebujeme sa čím skôr zbaviť závislosti na fosílnom plyne. Akékoľvek ďalšie investície do plynovej infraštruktúry nás vzďaľujú od šance na dosiahnutie uhlíkovej neutrality a ohrozujú budúcnosť našich detí,“ povedala Lucia Szabová zo Znepokojených matiek.

Zemný plyn je fosílne palivo porovnateľne škodlivé ako uhlie, keďže emisie metánu, ktoré unikajú pri ťažbe a transporte plynu, majú v rozmedzí 20 rokov až 85-krát vyšší potenciál globálneho otepľovania ako oxid uhličitý. Podľa najnovšej štúdie OSN je na dosiahnutie klimatických cieľov kľúčové radikálne znížiť emisie metánu. Štúdia zároveň poukazuje na to, že kvôli krátkej životnosti metánu v atmosfére je zníženie jeho emisií jedným z najefektívnejších riešení klimatickej krízy.

,,Musíme prestať podporovať fosílny plyn z verejných financií. Potrebujeme tiež začať diskusiu o tom, ako zastaviť rozvoj fosílnej infraštruktúry a nahrádzať využívanie zemného plynu bezpečnejšími a udržateľnejšími riešeniami v doprave a v energetike,” dopĺňa Juraj Melichár z Priateľov Zeme-CEPA.

,,Potrebujeme reálne riešenia, ktoré budú myslieť, ako na budúce generácie a mladých ľudí zo Slovenska, tak aj na životy ľudí už teraz trpiacimi dopadmi klimatickej krízy. V čase, kedy vieme, že krízovú hranicu globálneho oteplenia o 1,5°C dosiahneme v priebehu dekády, je neprípustné skrývať zemný plyn za nálepku „menšie zlo,“ povedala Katarína Slováková zo študentského kolektívu Z lavíc do ulíc.

Plán na výstavbu LNG terminálu v Bratislave je podľa organizácií zastaraný a nezohľadňuje najnovší vývoj ohľadom plánov na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do r. 2050. Používanie LNG ako paliva pre lode, pokiaľ sa zohľadní jeho celý životný cyklus, totiž celkovo neznižuje emisie skleníkových plynov v porovnaní s konvenčnými palivami. Navyše stavba LNG terminálu, ktorý sa má nachádzať v blízkosti centra a obytných oblastí, predstavuje aj bezpečnostné riziko, keďže LNG je vysoko horľavá látka. V neposlednom rade, už dnes existujú udržateľnejšie a lacnejšie alternatívy ako plyn.

,,Neustále sa ukazujú snahy štátov udržať v rámci súčasného spoločensko-ekonomického systému fosílnu infraštruktúru pri živote, kým je to možné, bez ohľadu na jej dopady na ekosystémy, klímu a ľudí, a to najmä v krajinách tzv. globálneho juhu. LNG je ukážkovým príkladom greenwashingu, pretože je to spôsob, ako túto infraštruktúru a s ňou spojené zisky a moc, zachovať a tváriť sa pritom „zeleno“. LNG nie je riešením ani prechodným palivom, je súčasťou problému a tento problém výrazne prehlbuje,“ dodali aktivisti a aktivistky z Bodu Obratu.

„Napriek pekným rečiam o znižovaní emisií tu máme návrh LNG terminálu, ktorý má rozširovať fosílnu infraštruktúru na Slovensku. Ak to naša vláda myslí s klimatickou krízou vážne, musí prestať ignorovať fakt, že fosílny plyn, ktorý obsahuje viac ako 80% metánu, je iba ďalšie fosílne palivo poháňajúce klimatickú krízu. Akákoľvek investícia do fosílnej infraštruktúry je nezlúčiteľná s plánom udržať oteplenie pod 1,5 °C a vyhnúť sa najhorším dopadom klimatickej krízy, “ povedala Katarína Juríková za Greenpeace Slovensko.

Bratislavský prístav by mal byť priestorom pre ľudí, napríklad ako predĺženie Bratislavskej promenády, a nie priestor pre nebezpečnú a znečisťujúcu infraštruktúru, ktorá nás pripúta k fosílnym palivám na desiatky rokov a prehlbuje klimatickú krízu.

Foto: Tomáš Halász, Greenpeace