Odporúčame každému mestu, aby si skontrolovalo tieto kľúčové body pred prípravou podmienok pre verejné obstarávanie, zadanie alebo začiatok spolupráce s konzultačnými / energetickými spoločnosťami na aktualizácii koncepcie v oblasti tepelného hospodárstva (alebo plánu vykurovania a chladenia). Pripravili sme krátky kontrolný zoznam (na jednej strane A4) ako praktický nástroj pred zadaním alebo obstarávaním aktualizácie koncepcie v oblasti tepelného hospodárstva. Vytvorili sme ho v spolupráci s Michaelou Valentovou z Fakulty elektrotechnické, České vysoké učení technické v Praze, Martinou Repíkovou, poradkyňou Únie miest Slovenskam, Centrom pre dopravu a energie a ďalšími. 

Sociálno-klimatický fond EÚ pomáha zmierniť sociálne dopady klimatických politík, pričom Slovensko plánujedo júna 2025 vypracovať adresný plán na jeho čerpanie. Publikácia Mozaika prináša prípadové štúdie na základe energetických auditov. Ich cieľom bolo identifikovať efektívne riešenia pre najzraniteľnejšie skupiny, ako je obnova budov či prechod na obnoviteľné zdroje energie. Sociálno klimatický plán musí obsahovať analýzu dopadov rastúcich cien využívania fosílnych palív a presnú identifikáciu oprávnených subjektov na podporu. Významnú úlohu zohrávajú aj neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí často čelia obmedzenému prístupu k finančnej podpore na obnovu budov. Fond a jeho plán sú kľúčové pre systematické riešenie energetickej a dopravnej chudoby, pričom dôraz sa kladie na udržateľnosť a efektivitu investícií.

Štúdia skúma možnosti využitia programu ELENA na Slovensku, najmä v oblasti transformácie teplárenstva a riešenia energetickej chudoby. Tento program, vytvorený Európskou investičnou bankou a Európskou komisiou, poskytuje technickú asistenciu na projekty zamerané na energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje. Medzi hlavné prekážky jeho využitia patria nedostatočne pripravené projekty, vysoké finančné požiadavky a nízka informovanosť samospráv. Odporúčania zahŕňajú zlepšenie podpory pri plánovaní investícií, zjednodušenie administratívy a budovanie odborných kapacít v regiónoch. Kľúčovú úlohu v koordinácii programu by mohli zohrávať združenia samospráv a verejné finančné inštitúcie, ktoré by pomáhali menším obciam s prístupom k financovaniu.

Ekocentrá sa venujú environmentálnemu vzdelávaniu a propagácii udržateľného rozvoja, pričom prvé vznikli už v 70. rokoch. V Českej republike ich funguje 167, financované sú kombináciou štátnych zdrojov a vlastných aktivít, čo im zabezpečuje stabilitu. Na Slovensku je situácia výrazne horšia, existuje len približne 20 ekocentier, ktoré prežívajú najmä vďaka projektom a dobrovoľníckej činnosti. Štát im neposkytuje základné financovanie, na rozdiel od ČR, kde v roku 2024 dostali ekocentrá 220 miliónov korún. Preto je nevyhnutné, aby slovenská vláda a samosprávy prehodnotili svoj postoj a zabezpečili udržateľnú podporu týchto inštitúcií.

V tejto štúdii sme analyzovali najrozšírenejšie batériové technológie vo veľkokapacitných systémoch skladovania energie. Hodnotíme ich technické, ekonomické, prevádzkové a environmentálne aspekty pre využitie, najmä v samosprávach. Na základe výsledkov ponúkame odporúčania pre ľudí, ktorí rozhodujú o optimálnych riešeniach skladovania energie.

V decembri 2024 sme dokončili dve štúdie k možnostiam mestskej fotovoltaickej elektrárne v Partizánskom. Prvá  z nich skúma technicko-ekonomické možnosti výstavby mestskej fotovoltickej elektrárne v Partizánskom s dvoma hlavnými projektovými zámermi: veľká pozemná fotovoltická elektráreň na bývalej skládke odpadu a menšie fotovoltické zariadenia na strechách mestských budov. Druhá štúdia analyzuje právne a administratívne kroky potrebné na realizáciu mestskej fotovoltickej elektrárne v Partizánskom. Hodnotí možnosti prevádzky, financovania a legislatívne požiadavky s cieľom nájsť najvhodnejší model pre mesto. Projekt sa zameriava na využitie mestských pozemkov a budov, pričom cieľom je ekologická a finančne efektívna výroba energie.

Štúdia analyzuje súčasný stav systému centrálneho zásobovania teplom (CZT) v Partizánskom a identifikuje potrebu jeho modernizácie pre zvýšenie efektivity a ekologickej udržateľnosti. Odporúča integráciu obnoviteľných zdrojov energie, čo by pomohlo znížiť závislosť na fosílnych palivách a emisie skleníkových plynov. Transformácia systému sa má uskutočniť pomocou flexibilnej siete a akumulačných technológií, čo prinesie mestu strategické výhody a prispeje k ekonomickej stabilite.

Analýza zmien v dotáciách do fosílnych palív na Slovensku za roky 2023 a 2024 ukazuje na zánik troch priamych dotácií a vznik šiestich nových nepriamych dotácií, čo je dôsledkom energetickej krízy spôsobenej inváziou Ruska do Ukrajiny. V roku 2023 dosiahli dotácie rekordných 1,6 miliardy eur, pričom sa pozorujú pozitívne trendy v podobe znižovania priamej podpory fosílnych palív a presmerovania dotácií na nepriamu formu, ktorá nevyvoláva stimuláciu spotreby. Navyše, nepriame dotácie sa zameriavajú aj na elektrinu, čo je dôležité pre podporu dekarbonizácie energetiky a zabránenie narušeniu pokroku v oblasti dekarbonizácie a elektrifikácie dopravy a vykurovania.

Sociálno-Klimatický Fond poskytne Slovensku 1,28 až 1,5 miliardy eur na riešenie sociálnych dopadov zelenej transformácie. Každá členská krajina EÚ musí do júna 2025 predložiť komplexný Sociálno-klimatický plán identifikujúci zraniteľné skupiny a opatrenia na zníženie energetickej a dopravnej chudoby. Plán musí zahŕňať spoluprácu so zainteresovanými stranami, zvýšenie informovanosti a koordináciu na rôznych úrovniach správy, pričom implementácia fondu by mala nadväzovať na existujúce opatrenia v oblasti obnovy a odolnosti.