20.09.2017

Energoportál

EUfondy

Podporte-nas

Facebook CEPA

Doprava

Z celkovej globálnej konečnej energetickej spotreby pripadá na dopravu asi jedna tretina, v EÚ v roku 2013 to bolo takmer 32 %. Energetická náročnosť dopravy je teda väčšia ako v priemysle (25 %), bytovom sektore (takmer 27 %) alebo v službách (takmer 14 %). Doprava je teda kľúčový sektor z pohľadu najvážnejšieho globálneho problému súčasnosti – zmeny klímy. A to nielen preto, že výrazná väčšina spotrebovanej energie v doprave pochádza z fosílnych zdrojov, ale aj preto že značná časť energetickej spotreby v priemysle a službách priamo alebo nepriamo súvisí s dopravou.

Doprava bola jednou z mála oblastí, kde totalitný režim zanechal Slovensku relatívne výhody v porovnaní s priemyselne vyspelejšími západoeurópskymi krajinami. Na tieto výhody sa dalo nadviazať a využiť ich nielen v sociálnej politike štátu, ale aj ako kľúčový príspevok krajiny k medzinárodnému úsiliu o znižovanie emisií skleníkových plynov a tiež ako perspektívne adaptačné opatrenie na zmenu klímy. Na Slovensku totiž dobre fungovala verejná doprava, ktorá bola finančne dostupná a ľudia boli zvyknutí ju široko využívať a výrazný podiel na preprave tovarov mala železničná doprava.

Šancu využiť tieto výhody Slovensko nevyužilo. Naopak, po roku 1990 sme sa stali svedkami nielen koordinovanej demontáže verejnej dopravy a umŕtvovania obrovských súm verejných financií na masívnu výstavbu diaľničnej infraštruktúry, ale aj kompletného obratu celej priemyselnej orientácie krajiny na výrobu osobných automobilov. Takýto vývoj v doprave predurčila najmä politika medzinárodných finančných inštitúcií a aj podmienky pre vstup Slovenska do Európskej únie.

Výsledky

Aj keď sme považovali dopravu za kritický sektor, ktorému je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, nikdy sa nám nepodarilo vytvoriť skupinu schopnú vyvinúť dostatočný tlak na zmenu štátnej dopravnej politiky.

Sústredili sme sa preto najmä na zdôrazňovanie potreby uprednostňovať verejnú dopravu pred osobnou, železničnú pred automobilovou a rekonštrukciu regionálnej infraštruktúry pred výstavbou diaľnic. Ale aj keď naše prezentácie, články, publikácie a rozhovory síce pomohli mnohým ľuďom a niektorým novinárom a politikom zorientovať sa v téme a čiastočne vyvažovali vplyv propagandy v prospech neudržateľnej dopravnej politiky, kľúčové rozhodnutia a celkové smerovanie dopravy na Slovensku nezmenili.

Spolu s partnermi zo siete CEE Bankwatch Network a európskymi Priateľmi Zeme sme dlhodobo sledovali financovanie dopravnej infraštruktúry z verejných zdrojov. Naším spoločným cieľom bolo ovplyvniť nastavenie fondov EÚ z úrovni Bruselu. Aktívne sme sa zúčastňovali aj národného programovania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pre roky 2007 – 2013. Tie predstavovali obrovské stimuly na realizáciu škodlivých dopravných projektov. Pozorne sme sledovali postupný rozklad slovenských železníc, ktorý urýchlil najmä úver od Európskej investičnej banky z roku 1999.

Po zverejnení informácií o prebúdzajúcej sa snahe realizovať starý megalomanský zámer výstavby vodnej cesty spájajúcej Severné a Čierne more (kanál Dunaj–Odra–Labe) sme vykonali predbežný prieskum jeho aktuálnych finančných možností vrátane opisu dovtedajších schém financovania, ktoré sa na Slovensku často použili na výstavbu ekologicky deštruktívnej dopravnej infraštruktúry. Výsledky boli podkladom koordinačných porád s partnerskými organizáciami o budúcom postupe v tejto veci.

Od roku 2008 sme sa začali začali zaoberať problematickým mechanizmom financovania infraštruktúrnych projektov známym pod názvom verejno-súkromné partnerstvá (public-private partnership, PPP). Aby ho vláda mohla využívať na urýchlenie najmä výstavby diaľnic, slovenský parlament prijal zákony, ktoré porušujú ľudské práva a umožňujú nadhodnocovať ceny, ktoré bude vláda platiť súkromným firmám. Na tento účel vláda požiadala Európsku investičnú banku a Európsku banku pre obnovu a rozvoj o úvery, ktorým sme sa snažili zabrániť. Naším cieľom bolo predísť tunelovaniu verejných zdrojov v prospech firiem, ktoré už boli usvedčené z kartelových dohôd. O podstate projektov PPP sme vydali preklad analýzy CEE Bankwatch Network s názvom Nebezpečný náklad PPP.

Výber z našej činnosti

Túto časť pripravujeme.

Search