JÚN 2012: Vlády štátov z celého sveta sa onedlho zídu v Rio de Janeiro na Konferencii OSN o udržateľnom rozvoji. Jej skrátený názov odkazuje na Konferenciu OSN o životnom prostredí a rozvoji, nazývanú aj Summit Zeme, ktorá sa konala v tom istom meste pred dvadsiatimi rokmi.

Mohla by sa ale rovnako dobre volať aj Štokholm +40. Práve v Štokholme sa pod hlavičkou OSN v roku 1972 konalo prvé medzinárodné politické stretnutie o životnom prostredí.

Rio +20 by teda malo nadviazať na oba významné míľniky. Tie vo verejnosti vyvolali veľké očakávania, a s odstupom času takmer rovnako veľké sklamania.

Summit Zeme priniesol niekoľko dôležitých medzinárodných dohôd v oblasti boja proti chudobe, životného prostredia a dlhodobo udržateľného rozvoja: dokument Agenda 21, Dohovor o biologickej diverzite a Rámcový dohovor o klimatických zmenách. Záväzky, ktoré prijali vlády v roku 1992, sa však vládam nedarí napĺňať a schovávajú sa za pseudoriešenia, akými je obchodovanie s emisiami či offsetting.

V posledných mesiacoch sa uskutočnila séria rokovaní, na ktorých vlády diskutovali o podobe a obsahu dohovoru, ktorý by mal byť výstupom júnovej konferencie. Tieto rokovania vzbudili v environmentálnom hnutí vážne obavy. Vlády sú pod stále silnejším vplyvom korporácií a ich vôla presadzovať zmeny a efektívne riešenia za posledných dvadsať rokov ešte zoslabla. Politické diskusie sa sústreďujú na dve hlavné témy.

Prvou je presadzovanie takzvanej „zelenej ekonomiky“. Pod týmto eufemizmom - opticky progresívnym - sa skrýva snaha udržať zlyhávajúci model globálnej ekonomiky založený na neustálom raste a upevniť moc nadnárodných korporácií, ktoré sú zdrojom problémov, proti ktorým sa dnes „bojuje“: degradácie životného prostredia, prehlbovania sociálnych rozdielov a rozširovania chudoby.

Druhou témou je snaha zmeniť model rozhodovania o klimatickej zmene, biodiverzite, dezertifikácii a ostatných vážnych environmentálnych problémoch v OSN a vytvoriť novú štruktúru, ktorá by mala „zelenú ekonomiku“ utvárať a presadzovať.

Sociálne hnutia a občianske organizácie upozorňujú na ohrozenia, ktoré môžu z dohody z Ria 2012 urobiť ďalší bezzubý dokument udržujúci status quo. Paralelne s politickou konferenciou pripravujú v brazílskom Riu Summit ľudí za spoločenskú a environmentálnu spravodlivosť, občianske zhromaždenie kritické voči nesprávnemu smerovaniu politických diskusií. Obavy a očakávania hnutí a organizácií po celom svete „južanským“ jazykom zhrnuli v nasledujúcom stanovisku organizátori Summitu ľudí.

 

Za jednotu a mobilizáciu ľudí. Za život a ľudí,
za spoločenskú a environmentálnu spravodlivosť
a proti komodifikácii prírody a takzvanej zelenej ekonomike
12. mája 2012, Rio de Janeiro

Mesiac pred konferenciou OSN Rio +20 ľudia po celom svete nebadajú žiadny pokrok v oficiálnych rokovaniach. V prvom rade, rokovania sa vôbec nesnažia bilancovať dohody z Ria 1992 ani neskúmajú príčiny súčasnej krízy. Diskusie sú zamerané na sériu návrhov pseudoriešení, nazvaných spoločne „zelená ekonomika“ a na zavedenie nového modelu rozhodovania o životnom prostredí v rámci ktorého by mala byť „zelená ekonomika“ presadzovaná.

Skutočné štrukturálne príčiny krízy musíme kľadať v kapitalistickom systéme a jeho tradičných aj nových formách nadvlády, ktoré koncentrujú bohatstvo a vytvárajú sociálne nerovnosti, nezamestnanosť, násilie a kriminalizujú tých, ktorí mu odporujú. Súčasný systém výroby a spotreby – reprezentovaný a vnucovaný korporáciami, finančnými trhmi a vládami – spôsobuje a urýchľuje klimatickú zmenu, hlad a podvýživu, stratu lesov, biodiverzity, spoločenskej aj kultúrnej rozmanitosti, vyčerpávanie pitnej vody, acidifikáciu oceánov, zaberanie území a komodifikáciu všetkých stránoch života v mestách aj na vidieku.

Takzvaná zelená ekonomika, v protiklade k tomu, čo naznačuje jej pomenovanie, je len ďalším krokom akumulácie zdrojov v rukách najbohatších. Žiaden prvok tohto konceptu nespochybňuje ani nedokáže nahradiť ekonomiku založenú na ťažbe fosílnych palív, ani súčasné modely spotreby a priemyselnej výroby. Naopak, táto ekonomika otvára nové arény na zneužívanie ľudí a životného prostredia a posilňuje mýtus o tom, že neobmedzený ekonomický rast je na Zemi možný.

Ekonomický model, ktorý už zlyhal, si dnes obliekol zelené šaty a zameral sa na podriadenie všetkých prírodných procesov pravidlám trhu a diktátu technológií, na privatizáciu a komodifikáciu prírody a jej životných funkcií a na vytváranie priestoru pre špekulatívne finančné trhy prostredníctvom obchodu z emisiami, financializácie environmentálnych služieb a uplatňovania mechanizmov kompenzácie straty biodiverzity či mechanizmov typu REDD+ (Redukcia emisií spôsobených deforestáciou a ničením lesov, anglicky Reducing Emissions from Deforestation and Forest Degradation).

Ako „technologické riešenia“, ktoré umožnia prekonať prírodné limity planéty a súčasnú mnohonásobnú krízu, sú prezentované aj transgenetické a agrotoxické technológie, agropalivá, nanotechnológie, syntetická biológia, umelý život, geoinžinierstvo a jadrová energia, napriek tomu, že neriešia skutočné príčiny krízy. V rokovaniach sa okrem iného presadzuje rozširovanie agro-priemyselného potravinového systému, ktorý je jednou z najvážnejších príčin klimatickej, environmentálnej, sociálnej a ekonomickej krízy, podporuje špekulácie s potravinami a posilňuje postavenie agrobiznisu na úkor miestnej, roľníckej, rodinnej a domorodej výroby, a tým ovplyvňuje zdravie ľudstva.

Snahou vlád niektorých bohatých štátov na rokovaniach konferencie Rio +20 je navrhnúť ustúpenie z princípov dohodnutých v roku 1992, ako je princíp spoločnej, no rozlíšenej zodpovednosti, princíp predbežnej opatrnosti a právo občanov na informácie a účasť na rozhodovaní. Ohrozujú tak práva, ktoré si občania vydobili. K takým patria práva domorodých komunít, právo na vodu, práva pracujúcich a migrantov, právo na výživu, bývanie, práva mladých a žien, právo na sexuálne a reprodukčné zdravie či právo na vzdelanie a práva v oblasti kultúrneho rozvoja.

Snahy o schválenie Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré by podporovali „zelenú ekonomiku“, môžu ešte viac oslabiť už dnes slabé a neprimerané Miléniové rozvojové ciele.

V rámci oficiálnych rokovaní už vznikli návrhy na vytvorenie nových modelov rozhodovania o životnom prostredí, ktorých úlohou má byť správa a podpora „zelenej ekonomiky“ prostredníctvom Svetovej banky a ďalších verejných aj súkromných, národných aj medzinárodných finančných inštitúcií, ktoré budú viesť k novému cyklu dlhov a štukturálnych zmien, ibaže pod zeleným náterom. Demokratické globálne rozhodovanie nie je možné, pokiaľ sa OSN nevymaní spod vplyvu korporácií.

Odmietame takýto proces a vyzývame všetkých, aby prišli a podporili demonštrácie a utváranie alternatív po celom svete.

Našou snahou je radikálna zmena súčasného modelu výroby a spotreby, posilnenie nášho práva rozvíjať sa alternatívnymi spôsobmi, ktoré sú založené na rozmanitých ľudských skúsenostiach, sú skutočne demokratické, rešpektujú práva ľudí a komunít a sú v súlade s prírodou a so sociálnou a environmentálnou spravodlivosťou.

Spoločne chceme vytvárať nové modely založené na potravinovej sebestačnosti, udržateľnom poľnohospodárstve a ekonómii nezaloženej na zisku; chceme bojovať za život, verejné statky a za udržanie ohrozovaných práv, ako je právo na územie a na verejné priestory, práva prírody a budúcich generácií a za odstránenie všetkých foriem kolonializmu a imperializmu.

Vyzývame ľudí, aby podporili Brazílcov v boji proti deštrukcii jedného z najdôležitejších zákonov na ochranu lesa (Lesnícky zákon), ktoré by otvorilo cestu k ešte rýchlejšej deforestácii v prospech rozširovania plochy pre agrobiznis a pestovanie monokultúr. Vyzývame aj na podporu boja proti výstevbe megaprojektu vodnej elektrárne Belo Monte, ktorá už teraz vážne ovplyvňuje životy obyvateľov a biologickú rozmanitosť Amazónie.

Pozývame všetkých, aby sa 15. – 23. júna 2012 zúčastnili na Summite ľudí. Je to dôležitý krok v globálnom boji za spoločenskú a environmentálnu spravodlivosť, ktorý dozrieval od Ria 92, cez odpor v Seattli, na Svetových sociálnych fórach či v Cochabambe a v ktorom mocneli hlasy proti Svetovej obchodnej organizácii a Americkej zóne voľného obchodu, za klimatickú spravodlivosť a proti politike skupiny G20. Do tohto boja počítame aj masové protesty poslednej doby, ako sú hnutia Occupy a Indignados, študentské protesty v Chile aj Arabskú jar.

Vyzývame ku globálnej mobilizácii 5. júna v rámci Medzinárodného dňa životného prostredia, 18. júna na summite G20 (ktorý bude zameraný na „zelený rast“) a 20. júna v rámci Pochodu Summitu ľudí v Rio de Janeiro a po celom svete, za spoločenskú a environmentálnu spravodlivosť, proti „zelenej ekonomike“, komodifikácii prírody a za ľudí a ľudské práva.

Medzinárodnú koordinačnú skupinu Summitu ľudí tvorí 35 sietí a sociálnych hnutí z 13 štátov. Jej zástupcovia spolupracujú v Národných koordinačných skupinách (ktoré zastupujú 40 sietí) a metodicky a politicky koordinujú Summit ľudí, súbežné a kritické podujatie ku konferencii Rio +20.

Autorka: Magdaléna Grambličková. Foto na titulnej stránke: morgueFile.

 

Viac o konferencii Rio +20 a Summite ľudí:

Rio +20 na webe Real World Radio
Web Summitu ľudí za spoločenskú a environmentálnu spravodlivosť
Tzv. Nulový návrh dohovoru z Rio +20
Prednášky Nnimma Baseyho, Pata Mooneyho a Naomi Klein k Rio +20 na Svetovom sociálnom fóre 2011
Materiály Skupiny ETC k Rio +20 (Skupina pre Eróziu, Technológie a koncentráciu)
Kampaň medzinárodnej koalície mimovládnych organizácií na zastavenie vplyvu korporácií v OSN