LETO 2011: Po Kremnici prišlo na rad Podpoľanie. Cyperská nadnárodná ťažobná korporácia EMED Mining si od roku 2006 intenzívne kliesni cestu k povoleniam na povrchovú ťažbu zlata okolo Bieleho vrchu pri Detve kyanidovým lúhovaním.
O kanadskej firme Tournigan Gold Corporation, ktorá chcela ťažiť zlato v Kremnici, sa hovorilo, že sú za ňou špekulanti, ktorí iba ryžujú z predaja ťažobných povolení. Táto firma údajne zlato nikdy nikde neťažila, iba vyšľapávala cestu k úradným štemplom pre skutočné ťažobné firmy. V baníckom newspeaku by sa asi povedalo, že tento typ korporácie vykonáva inžiniersku činnosť. Tournigan Gold Corporation to robila bez znalosti miestnych pomerov a domáceho politického krytia. Tak aj skončila. Koordinovaný a široký miestny odpor odolal tlaku Kanaďanov a Kremničania si obhájili svoje právo na nezdevastované prostredie. Osoba, ktorá stála na čele domáceho odporu, sa dokonca stala a doteraz je primátorkou mesta.
Na rozdiel od Tournigan Gold Corporation, cyperský gigant EMED Mining v Európe nielen hľadá vzácne kovy, ale ich aj reálne ťaží, najmä meď, zlato a volfrám. Aby sa dostal k slovenskému zlatu, musel od začiatku postupovať premyslenejšie ako Kanaďania. EMED Mining vytvoril na Slovensku dcérsku spoločnosť EMED Slovakia a jej prostredníctvom zaangažoval do prieskumných a prípravných prác slovenských geológov a odborníkov. Firemní stratégovia majú dobrý plán a paletu vplyvných nástrojov na indoktrináciu bludov o prínosoch nebezpečnej kyanidovej ťažby zlata pre chudobný región po Poľanou. Nahráva im ekonomická kríza a dlhodobý hlad celého Podpoľania po investíciách, vysoká miera nezamestnanosti, neinformovanosť domáceho obyvateľstva a najmä – procesný náskok.
Ťažba zlata totiž nezačína zo dňa na deň. Je to beh na dlhé trate. Kto chce zlato, musí podstúpiť niekoľkoročný náročný a nákladný administratívny proces vybavovačiek rôznych súhlasov a povolení. Bežný človek by si mohol myslieť, že náročnosť a dĺžka administratívneho procesu mu poskytuje čas, aby sa vo veci zorientoval. Ale pozor! Za štempľami síce treba dlho behať, ale ak ich máte, už je obyčajne neskoro protestovať. Preto je pre firmu najlepšie hovoriť o procese a ťažbe zlata čo najdlhšie čo najmenej. Budúci majiteľ zlatých tehličiek by mal posúvať možnú konfrontáciu obchodných a verejných záujmov do čo najneskoršieho štádia povoľovacieho procesu a pokiaľ možno ju vopred neutralizovať šikovnými, viac alebo menej legálnymi korupčnými ťahmi.
Popri neoficiálnej podpore kľúčových lokálnych politikov a mienkotvorcov sa zatiaľ ťažobným firmám neosvedčilo nič lepšie ako kupovanie verejnej mienky sponzoringom miestnych kultúrnych iniciatív a športových klubov. Všeobecne platí, že čím je podujatie známejšie a masovejšie, tým je sponzorský dar účinnejší. Na Podpoľaní by preto EMED Slovakia určite nemal obísť folklórny festival v Detve ani futbalové kluby v obciach, v ktorých chce ťažiť.
Podľa našich informácií má firma EMED Slovakia už celkom slušne prevŕtanú krajinu (nielen Biely vrch) a vymieňa si údaje potrebné k ťažbe zlata s rôznymi inštitúciami. Na Bielom vrchu sa jej už podarilo dokonca iniciovať povoľovací proces. Na jeho konci ľahko môže byť otvorená povrchová baňa, z ktorej sa každý rok ukroja 3 milióny ton hornín, aby sa po kyanidovom kúpeli po dobu desať rokov vŕšili na nový umelý kopec. To všetko tesne pri južnej hranici chránenej krajinnej oblasti Poľana, Biosférickej rezervácie UNESCO a území zaradených do siete európskeho významu NATURA 2000. Neďaleko jednej z najzachovalejších častí kultúrnej lazníckej krajiny na Slovensku, v regióne bohatom na jedinečné minerálne pramene... atakďalej, atakďalej.
Keďže však povoľovací proces už začal, slovenský predvoj cyperského EMEDu už nemôže pracovať iba kuloárne. Čím bližšie bude proces k finále, tým masívnejšiu propagandu možno očakávať.
Firma už vypustila do éteru prvú vatu. Nešpecifikované odhadované stovky miliónov dolárov preinvestované v regióne, príspevky obciam, takmer dvesto nešpecifikovaných nových pracovných miest, potreba nových nešpecifikovaných prevádzok a služieb pre baníkov a robotníkov, nešpecifikovaná infraštruktúra, nešpecifikované nové technológie a know-how, ktoré zaplavia zaostávajúci región pod Poľanou – to všetko môže našincovi dočasne vyraziť dych.
Rovnako možno očakávať balamutenie obyvateľstva neškodnosťou kyanidov (je dokonca možné, že raz vysvitne, že kyanid, ktorým chce firma preplachovať milióny ton hornín, bude menej škodlivý ako klokočská minerálka). Nepochybne sa dozvieme aj to, že žiadny kyanid ani iné škodliviny za žiadnych okolností počas desaťročnej životnosti bane neuniknú do prostredia a že prevádzka bane EMEDu bude neporovnateľne bezpečnejšia ako ktorákoľvek doteraz havarovaná kyanidová baňa na svete.
No a špeciálne sa možno tešiť na počítačovú vizualizáciu rekultivovanej bane po ukončení ťažby. Nedá sa vylúčiť ani to, že turisti už nebudú do Detvy tralákať za nejakým folklórom, ale ostanú sa radšej kúpať v liečivej priezračnej vode nových kráterov po ťažbe zlata.
Zachytili sme už informácie o tom, že pripravovaný zlatý biznis má podporiť turistický ruch. Ťažba zlata na Bielom vrchu sa totiž má stať cieľovou destináciou exkurzií študentov a expertov z rôznych kútov Slovenska aj zo zahraničia. Na oplátku, Detva možno vstúpi do nejakej medzinárodnej banskej asociácie a jej predstavitelia (časom možno aj radoví občania) budú chodiť na stáže do partnerských baní a miest. Zarytých pesimistov snáď presvedčí aspoň to, že „sa odhaduje“, že v Detve sa rozvinie miestny klenotnícky priemysel, ktorý bude vyrábať šperky z vyťaženého zlata...
Na svoje si, skrátka, počas frontálneho útoku firemných expertov na PR počas povoľovacieho konania príde asi každý, komu sa nebude chcieť príliš rozmýšľať.
Našťastie, nie všetci sú hlúpi. V Podpoľaní vzniklo občianske združenie Podpoľanie nad zlato. Tvoria ho zodpovední občania, ktorým záleží na mieste, v ktorom žijú a nemienia sa nechať opiť ani kúpiť jalovými sľubmi. Ich program je jasný: nechcú ťažbu zlata v Podpoľaní.
Ak získajú podporu verejnosti, uspejú. Podmienkou ale je, že nesmú skočiť do pasce firemnej propagandy a začať s ňou rokovať o akýchkoľvek podmienkach ťažby. Firma bude hľadať slabé miesta v tejto občianskej iniciatíve – tých, ktorí budú chcieť počuť väčšie sľuby, vidieť krajšie obrázky a snívať o nejakom podieli zlatej hrudky pre región. Všetci, ktorí na tento lep sadnú, prehrajú. Dlhoročné skúsenosti z mnohých krajín sveta – a aj z Kremnice – hovoria jedno: ťažbu zlata treba odmietnuť bez podmienok, razantne, bez vyjednávania a bez vylepšovania nevylepšiteľných projektov.
Priatelia Zeme-CEPA ponúkajú tejto iniciatíve pomoc a spoluprácu a držia jej lídrom palce! Tu je link na petíciu proti ťažbe zlata v Podpoľaní:
peticia.pdf
Autor fotografie na titulnej stránke je Christopher Boyer (zdroj: http://www.kestrelaerial.com). Na fotografii je baňa Golden Sunlight Mine vo Whitehall na juhozápade štátu Montana v USA. Je to povrchová baňa, v ktorej sa luhuje zlato z rudy kyanidom. Fotografia je použitá so súhlasom autora.