24.07.2017

Energoportál

EUfondy

Podporte-nas

Facebook CEPA

Doprava – najväčší klimatický problém EÚ: vyriešia ho biopalivá alebo elektromobilita?

Doprava je zdrojom 26 % emisií skleníkových plynov EÚ. To je viac, než vyprodukuje priemysel, energetika, prevádzka budov, poľnohospodárstvo či odpadové hospodárstvo.

Ak sa emisie z dopravy radikálne a rýchlo neznížia, nie je šanca splniť cieľ stanovený parížskou klimatickou dohodou. Rozsah a intenzita dopravy dávno presiahli udržateľnú úroveň a problémy, ktoré rozbujnelá doprava prirodzene spôsobuje, je možné uspokojivo vyriešiť iba jej radikálnym obmedzením.

Moderná civilizácia však nie je ochotná dopravu redukovať – naopak, ďalej ju prudko rozvíja – a vydala sa cestou modernizácie a technologických inovácií. Aj keď technologické inovácie v doprave iba zmierňujú a odďaľujú jej negatívne dôsledky, z energetického a klimatického pohľadu sú nesmierne dôležité a je nevyhnutné ich maximálne urýchľovať.

Kľúčovou otázkou, na ktoré sa inovácie sústreďujú, je zásadná zmena palivovej základne dopravy. Inými slovami: ako nahradiť fosílne zdroje nefosílnymi a obnoviteľnými tak, aby sa čo najviac znížili emisie skleníkových plynov z dopravy. Protagonisti technologických riešení sa vydali dvoma smermi: výrobou biopalív a rozvojom elektromobility.

Klasické biopalivá ekologickú stopu dopravy iba zvýšili

Prijatie emisných limitov pre CO2 pre osobné, dodávkové a nákladné vozidlá by mohlo znížiť emisie z dopravy v EÚ do roku 2030 o 29 %. Zatiaľ sa ale EÚ vydala cestou podpory postupného nahradzovania pohonných hmôt z ropy biopalivami, a to najmä biopalivami vyrábanými z potravinárskych plodín. Tie však namiesto toho, aby životné prostredie chránili (a zmierňovali klimatický efekt z dopravy), ho ešte viac poškodzujú.

Najväčší podiel na trhu EÚ s biopalivami v roku 2015 mali bionafta (80 %)[1] a bioetanol (20 %)[2]. Avšak bionafta vyrábaná z potravinárskych plodín, ktorá na trhu EÚ dominuje, produkuje v priemere až o 80 % viac CO2, než nafta z ropy.


emisie co2

 

Najhoršie emisné parametre dosahuje bionafta vyrábaná z palmového oleja. Ak sa do výpočtu emisií zarátajú aj nepriame emisie z dôvodu zmeny využívania pôdy, bionafta z palmového oleja produkuje až 3 krát viac emisií CO2 ako nafta vyrobená z ropy. Okrem toho výroba palmového oleja má obrovské negatívne environmentálne a sociálne vplyvy. Napriek tomu sa čoraz viac používa na pohon dieselových osobných aj nákladných vozidiel v EÚ. Šoféri ani netušia, čo spaľujú ich motory. Celý rast spotreby bionafty v EÚ od roku 2010 je spôsobený dovezeným palmovým olejom. Šoféri sa tak stali najväčšími spotrebiteľmi palmového oleja v EÚ.

Pokročilé biopalivá sú súčasťou riešenia, ale iba v obmedzenej miere

Na rozdiel od klasických biopalív na báze potravinárskych plodín, ktorých výroba si vyžaduje veľké rozlohy poľnohospodárskej pôdy a v EÚ vo väčšine prípadov vyprodukujú viac emisií CO2 ako fosílne palivá, výroba pokročilých biopalív[3] na báze odpadov a zvyškov (napríklad použitých olejov na varenie, zvyškov z drevárskej výroby, tuhými organickými komunálnymi odpadmi, zvyškami obilnín) sama osebe pôdu nepotrebuje a tieto biopalivá prinášajú v porovnaní s fosílnymi palivami významnú úsporu emisií skleníkových plynov. Netreba teda riešiť otázku zvyšovania výmery poľnohospodárskej pôdy klčovaním lesov.

Medzinárodná rada pre čistú dopravu (International Council on Clean Transportation, ICCT) vo svojej správe uvádza, že výroba biopalív na báze odpadov má okrem prínosov pre životné prostredie aj významný potenciál tvorby pracovných miest, najmä na vidieku.

Pokročilé biopalivá teda môžu zohrať určitú úlohu v dekarbonizácii dopravy, ale iba vtedy, ak sú vyrábané udržateľne. K dispozícii je totiž iba obmedzené množstvo vstupných surovín a výroby a činnosti na báze týchto surovín konkurujú výrobe pokročilých biopalív.

Napríklad, zo slamy sa dajú okrem biopalív vyrábať aj biologicky rozložiteľné plasty, dajú sa na nej pestovať huby a robiť z nej podstielky pre dobytok. V prípade poľnohospodárskych a poťažbových zvyškov by sa v pôde malo ponechať ich dostatočné množstvo, aby sa zabezpečila ich úrodnosť, chránila biodiverzita a obmedzila pôdna erózia. Udržateľná úroveň dostupnosti takýchto odpadov a zvyškov je preto obmedzená.


kliamticke ciele pre biopaliva

    

Európska komisia vo svojom hodnotení vplyvov však dostatočne neanalyzovala dostupnosť východiskovej suroviny (odpadov a zvyškov) pre pokročilé biopalivá a nebrala do úvahy ani ich možné konkurenčné využitie. Navrhovaný záväzný cieľ na úrovni 3,6 % pre pokročilé biopalivá je vysoký a mal by sa znížiť na úroveň 2,3 %. V opačnom prípade existuje riziko, že ich výroba bude mať negatívny vplyv na životné prostredie.

Biopalivá na báze potravín a pôdy treba úplne vyradiť

Návrh novej smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (Renewable Energy Directive II, RED II) predpokladá, že množstvo potravín a krmivových biopalív v rokoch 2021 až 2030, ktoré možno započítať do celkového cieľa EÚ v oblasti RED, sa v roku 2030 zníži na 3,8 % zo 7 % v roku 2021. Tento návrh ide síce správnym smerom, ale podstatu problému nerieši.

Vzhľadom na emisnú stopu biopalív vyrábaných z plodín pestovaných na pôde a skutočnosť, že politika EÚ nezohľadňuje nepriame emisie spôsobené zmenou využívania pôdy, ich podporu treba úplne zrušiť.

Elektromobilita – najlepšia technologická odpoveď na klimatické dôsledky predimenzovanej dopravy

Elektrina je v súčasnosti palivo s najmenšou ekologickou stopou. Cestovanie elektromobilom v EÚ emituje priemerne 78 gramov CO2 na kilometer, oproti priemerným 185 g CO2 na kilometer v prípade vozidiel poháňaných fosílnymi palivami. S rozvojom výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov (napríklad zo slnka a vetra) emisie elektromobilov ešte klesnú.

Potenciál využitia elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v doprave je v porovnaní s biopalivami oveľa väčší. Je to preto, lebo využívanie pôdy na výrobu bioenergie je veľmi neefektívne. Napríklad, solárne panely v EÚ môžu zásobiť energiou 108-krát viac áut ako energetické plodiny vypestované na rovnako veľkej ploche.

 

biopaliva elektromobilita maly

Zdroj: Výpočty T&E za nasledovných predpokladov: 15 tisíc km za rok, ročná produkcia 1000 MWh/ha, spotreba elektromobilu 0,18 kWh/km, ročná produkcia etanolu z kukurice 3030 l/ha (podľa medzinárodného modelu hodnotenia konkurenčného využívania pôdy poľnohospodárstvom, bioenergetikou a lesníctvom GLOBIOM) a spotreba paliva 6 litrov na 100 km.


Elektrina je 2,5 krát účinnejšia ako fosílne palivá, pokiaľ ide o vykonanú prácu na jednotku energie. Inými slovami, pri dodávke rovnako veľkej energie majú elektromobily 2,5 krát dlhší dojazd ako vozidlá s motorom s vnútorným spaľovaním.

A negatívna ekologická stopa výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ sa bude ďalej zmenšovať. V roku 2016 tvorili veterné a solárne elektrárne v EÚ vyše 78 % všetkých nových inštalovaných elektrární. Vietor sa stal druhým najväčším zdrojom energetickej produkcie EÚ po zemnom plyne, pričom už predbehol uhlie. V tom istom roku Nemecko dosiahlo symbolický míľnik v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov: v máji v nedeľu o 14:00 sa takmer 100 % energetickej spotreby celej krajiny vyprodukovalo iba zo slnka a vetra.

Náklady na výrobu batérií pre elektromobily klesajú. To je dôležité, pretože práve batérie sú na výrobe elektromobilov najdrahšie. Podľa Bloomberg New Energy Finance (BNEF) a McKinsey & Co klesla priemerná cena lítium-iónových batérií pre elektromobily na batérie aj pre nabíjateľné hybridné automobily od roku 2010 o 65 % a pravdepodobne bude ďalej klesať. To naštartovalo predaj elektromobilov.

Počet elektromobilov na svete sa v roku 2005 pohyboval rádovo v stovkách. V roku 2016 už dosiahol 2 milióny. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry podiel elektromobilov v Číne, Európe a USA presiahol 90 % z celkových 750 tisíc elektromobilov predaných v tomto roku. Okrem toho jazdilo v roku 2016 po cestách aj viac ako 200 miliónov elektrických bicyklov a 345 tisíc autobusov na elektrický pohon.

Podľa posledného výskumu BNEF pokles nákladov na batérie znamená aj to, že ceny elektromobilov sa už v roku 2025 vyrovnajú cenám vozidiel na benzín a naftu.

Aby nová Smernica o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (RED II) podporila elektromobilitu, EÚ bude musieť:

  1. Prijať silnejšie stimuly pre využívanie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v doprave, rovnako ako platia pre udržateľné pokročilé biopalivá. Organizácia Transport & Environment navrhuje systém RED II tak, aby podporoval ďalšie využívanie elektriny z obnoviteľných zdrojov;
  2. Zabezpečiť rast výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov tak, aby uspokojil zvýšený dopyt;
  3. Zaviazať členské štáty, aby umožnili rozvoj všetkých foriem energie z obnoviteľných zdrojov - nielen biopalív - vytvorením trhu "úverov na čisté palivá", vďaka ktorým by všetky formy udržateľnej výroby energie pre dopravu prispievali k dosiahnutiu cieľa 6,8 %. V opačnom prípade takmer všetky členské štáty budú podporujú najmä biopalivá.
  4. Upraviť parciálny cieľ pre pokročilé biopalivá na základe opatrnejšej prognózy ich dostupnosti na udržateľných úrovniach – t.j. 2,3 % namiesto 3,6 %. To poskytne väčšiu voľnosť dodávateľom pohonných hmôt a energie, aby cieľ splnili a otvorí priestor v rámci cieľa pre pokročilé biopalivá aj pre elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov.

Aj keď RED II môže vytvoriť tlak v prospech elektromobility, väčší vplyv budú mať ďalšie politiky. EÚ potrebuje zaviazať výrobcov automobilov ambicióznym minimom na množstvo vyrobených elektromobilov a nariadiť prísnejšie emisné limity pre CO2 pre vozidlá od roku 2025.

Okrem toho je nevyhnutné vytvoriť presný systém merania spotreby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v doprave. V súčasnosti sa spotreba neeviduje, iba sa odhaduje na základe rôznych faktorov, napríklad počtu elektromobilov a odhadu počtu najazdených kilometrov. Monitoring je možný na základe merania dodávky elektrickej energie do vozidla, napríklad prostredníctvom palubného meracieho zariadenia. To by zaznamenalo všetky dobíjania bez ohľadu na miesto.

Stimuly na prechod na elektromobilitu by vytvorili až 1 milión nových pracovných príležitostí.

 


[1] Bionafta sa vyrába najmä z olejnatých plodín (t.j. z repkového, sójového alebo palmového oleja a tiež zo živočíšnych tukov). Pridáva sa do klasickej nafty, ktorá sa používa ako pohonná hmota vo vozidlách s dieselovými motormi.

[2] Bioetanol sa vyrába fermentáciou z rastlín s obsahom cukrov a škrobu (obilovín, cukrovej repy, cukrovej trstiny, zemiakov, kukurice, ovocia a podobne). Používa sa ako náhrada za benzín v spaľovacích motoroch.

[3] Návrh Európskej komisie definuje pokročilé biopalivá ako "biopalivá vyrobené zo surovín uvedených v časti A prílohy IX", pričom príloha IX A je zoznam prijatý v roku 2015 ako súčasť Smernice o nepriamej zmene využívania pôdy (Indirect Land Use Change, ILUC). Zoznam obsahuje aj materiály, ktoré nie sú odpadmi a zvyškami, ako sú energetické plodiny a buničina.

 

Prevzaté a upravené zo stránky http://biofuelsreform.org a materiálov organizácie Transport & Environment (sieť 50 organizácií z 26 krajín Európy).

Search