V januári 2001 sa občianske organizácie obrátili listom aj na ministerku financií SR s požiadavkou, aby výkonnému riaditeľovi, ktorý v Rade Svetovej banky (SB) zastupuje Slovenskú republiku, tlmočila výhrady verejnosti k návrhu novej informačnej politiky SB.
Vážená pani Brigita Schmögnerová ministerka financií
Ministerstvo financií SR Štefanovičova 5 810 05 Bratislava 15 Banská Bystrica,
január 2001
Vážená pani ministerka,
v najbližších mesiacoch sa stretne Rada Svetovej banky (SB) so zámerom prehodnotiť svoju koncepciu informačnej politiky. Aj keď jej návrh smeruje k väčšej otvorenosti, stále v ňom ostáva viacero obmedzení, ktoré ho znehodnocujú a o ktorých treba diskutovať, ak chce SB presadzovať rozsiahly rozvojový model a efektívnejšie dosahovať svoje rozvojové ciele. Obraciame sa preto na Vás so žiadosťou, aby ste naše výhrady k návrhu novej informačnej politiky SB tlmočili výkonnému riaditeľovi, ktorý v súčasnosti v jej Rade zastupuje Slovenskú republiku. Slovensko má bezprostredné skúsenosti s nedostatkami informačnej politiky SB. Počas prípravy Stratégie pomoci krajine (Country Assistance Strategy – CAS) sa občianske organizácie snažili o získanie informácií o štruktúre a obsahu návrhu tohto dokumentu a tiež spolupodialať sa na jeho príprave. SB pristúpila k organizácii verejných stretnutí o CAS-e iba ako k možnosti poučenia občianskej verejnosti o úlohe tohto dokumentu, namiesto toho, aby sa stali prostriedkom k získaniu dôležitej spätnej väzby, podnetov a účasti aktívnych občanov na jeho tvorbe. Mimoriadne problematické bolo tiež získavanie informácií o pripravovanej pôžičke na reformu podnikového a finančného sektora (Enterprise and Financial Sector Adjustment Loan - EFSAL), ktorá tvorí jadro CAS-u. SB bude v nasledujúcich troch rokoch investovať na Slovensku až 800 miliónov USD. Vláda a verejnosť musia mať možnosť zúčastňovať sa na rozhodovacích a prípravných procesoch a ovplyvňovať programy a projekty, ktoré majú tieto fondy podporovať. Účinná informačná politika je podmienkou takejto účasti verejnosti, pretože umožňuje prístup k zásadným dokumentom, vytvára podmienky k zmysluplným verejným diskusiám a pripomienkovaniu a je zárukou lepšieho riadenia činnosti SB samotnej. Niektoré občianske organizácie na Slovensku publikovali vyhlásenie, v ktorom upozorňujú na slabiny návrhu SB a žiadajú o prijatie účinnejšiej informačnej politiky. V nasledujúcej časti uvádzame zhrnutie našich hlavných pripomienok: - Informácie o sektorových a štrukturálnych úveroch sú naďalej utajované. Rokovania o programoch štrukturálnych reforiem sa všade vo svete uskutočňujú vo veľmi úzkom kruhu, z ktorého sú vylúčené relevantné ministerstvá a parlamenty. Od parlamentov sa však na druhej strane väčšinou požaduje, aby schválili alebo potvrdili takéto pôžičky, a to aj bez poskytnutia všetkých potrebných informácií. Od ministerstiev sa zasa očakáva, že budú tieto programy realizovať. Správa prezidenta SB, memorandum o uvoľnení tranže a projektová dokumentácia týkajúca sa úverov na štrukturálne a sektorové reformy, sú dokumenty, ktorých zverejnenie je nevyhnutným predpokladom širokej verejnej diskusie a účasti zainteresovaných ministerstiev na rozhodovaní. - Nová informačná politika nešpecifikuje podmienky uvoľnenia technických projektových dokumentov (project factual technical documents). Technická dokumentácia (pri jednotlivých projektoch ide väčšinou o desať až päťdesiat technických dokumentov) projektov tiež obsahuje dôležité informácie. Aj keď návrh informačnej politiky hovorí o sprístupnení tejto dokumentácie, v praxi jej uvoľnenie závisí od dobrej vôle manažéra projektu zo strany SB prípadne agentúry, ktorá za projekt zodpovedá v požičiavajúcej krajine. - Táto politika nepodporuje účasť verejnosti, je v rozpore s princípom partnerstva (SB-vláda-občianska verejnosť) a nevytvára predpoklady pre vytváranie konsenzu vo vzťahu k cieľom jednotlivých projektov. Svetová banka argumentuje tým, že viaceré dokumenty musia ostať utajené, pretože informácie sú iba podkladom k rozhodovaniu. Zverejnenie najdôležitejších informácií po prijatí rozhodnutia však neumožňuje stotožnenie sa verejnosti so zámermi projektu. Nemožno očakávať, že takýto postup bude vyhovovať požiadavkám verejnosti na účasť na rozhodovaní a príprave projektov. Zmysluplná účasť verejnosti nie je možná bez sprístupnenia dokumentov v čase, keď informácie sú ešte relevantné z hľadiska rozhodovacieho procesu, a nie POTOM, čo už bolo vydané konečné rozhodnutie. Podľa Banky by mali ostať utajené nasledovné informácie, keďže sú súčasťou rozhodovacieho procesu: dokumenty definujúce politiku SB v špecifických oblastiach (tzv. policy papers), návrhy dokumentov o schválení projektov (tzv. Project Appraisal Documents), aide memoire, správy o stave projektu (tzv. project status reports), ako aj politické a inštitucionálne hodnotenia a analýzy pre jednotlivé krajiny. Banka však nie je schopná zdôvodniť, prečo by malo zverejnenie týchto dokumentov poškodiť alebo ohroziť rozhodovací proces. - Niektoré ustanovenia nového návrhu informačnej politiky SB komplikujú Rade SB výkon kontrolnej funkcie a občanom neumožňujú vykonávať občiansku kontrolu. Návrh novej politiky napríklad ustanovuje, že materiály vytvorené kontrolnými orgánmi – Oddelením pre kontrolu kvality (Quality Assurance Group - QUG) a Oddelením pre kontrolu dodržiavania podmienok (Compliance Unit) nebudú sprístupnené Rade ani verejnosti. Ide o obzvlášť kontraproduktívne opatrenie, keďže tieto orgány vznikli ako priamy dôsledok požiadaviek účastníckych krajín a akcionárov, ktorí požadovali zlepšenie kvality úverov a vyššiu mieru dodržiavania bezpečnostných opatrení. Nová politika neprináša žiadne racionálne argumenty ani v prospech nezverejňovania (utajovania) periodických súhrnných správ QUG.
Žiadame Vás preto, pani ministerka, aby ste po zvážení uvedených argumentov uplatnili svoje možnosti na ovplyvnenie stanoviska nášho Výkonného riaditeľa na nadchádzajúcom stretnutí Rady SB v prospech otvorenej informačnej politiky a aby ste mu tlmočili naše pripomienky.
Veríme, že silná informačná politika umožní vláde i verejnosti účinne ovplyvňovať a prispievať k rozvoju Slovenska.
S úctou, Jennifer Kalafut
manažérka ekonomického programu Centrum pre podporu miestneho aktivizmu/Priatelia Zeme - Slovensko