Tvrdé a rázne hospodárske opatrenia, okrem iného krátenie verejných výdavkov, rušenie úradov a poradných zborov, zníženie daní z príjmu a zdvojnásobenie dane z obratu, ku ktorým Thatcherová siahla, priniesli pozitívne zmeny. Zhoršila sa však situácia neziskových kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií a zvyšoval sa počet nezamestnaných. (zo správy ČTK)
V takomto viac-menej oslavnom tóne sa, zrejme trochu v duchu „o mŕtvom len v dobrom“, niesli aj iné komentáre. Na otázky typu prečo napriek dekáde pomerne rýchleho rastu HDP stúpol za Thatcherovej vlády počet Britov ohrozených chudobou o 50% a prevýšil 20% populácie, neostalo veľa času ani priestoru. Rovnako neostal čas ani na položenie otázky, čo bolo skutočným zdrojom hospodárskeho rastu a oných „pozitívnych zmien“ v Británii za jej éry.
Politici a ekonómovia, ktorí majú sklony nafukovať význam svojich intervencií do ekonomiky, radi opomínajú (mnohí ho možno ani nevnímajú) kontext, v ktorom sa ich, možno len zdanlivo účinné, reformy odohrávali. Zásadný kontext obdobia moci Margaret Thatcher bol prudký rast ťažby ropy (a pomalší, ale stabilný rast ťažby zemného plynu) v Severnom mori.
Ťažba britskej ropy sa začala v polovici 70-tych rokov 20. storočia. Presne v čase, keď pani Thatcher zasadla do kancelárie na Downing Street 10, prestala byť Veľká Británia dovozcom ropy a stala sa jej exportérom. V rokoch 1985-6-7 krajina vyvážala jeden milión barelov ropy denne. To je množstvo porovnateľné so súčasným vývozom ropy z Azerbajdžanu alebo Kanady. Príjmy z exportu ropy nedoceniteľným spôsobom pomohli britskej ekonomike a samozrejme aj premiérke. Krátko pred Thatcherovej pádom britská produkcia ropy prudko klesla a jej export od roku 1989 do roku 1992 visel na úrovni malého zlomku maxima 80-tych rokov.
Éra Thatcherovej odišla, ale éra britskej ropy zažila po niekoľkých rokoch ešte comeback. V druhej polovici 90-tych rokov znovu dosiahla ťažba aj export úroveň ako za Thatcherovej a v roku 2000 vyťažila Británia skoro 3 milióny barelov denne, z čoho milión mohla vyvážať. Aby sme tieto čísla uviedli do súvislosti, keby Británia dnes ťažila 3 milióny barelov ropy denne, bola by jej siedmym najväčším producentom na svete – tesne za Kanadou, ale pred Mexikom, Emirátmi, Brazíliou, a ďaleko pred Nigériou, Kuvajtom, Irakom, Venezuelou, Nórskom či Alžírskom.
Ale neťaží: britská ťažba ropy dosiahla v roku 2000 svoj vrchol a začala prudko klesať. V roku 2006 sa Británia znovu stala dovozcom ropy a len v roku 2011 stúpol jej dovoz o 77 %. V roku 2001 dosiahla svoj zlom aj britská ťažba zemného plynu – jeho dovozcom sa stali britské ostrovy už v roku 2005 a dnes už dovážajú polovicu svojej spotreby.
Z dnešného pohľadu sa mnohým Britom aj Európanom môže zdať doba vlády Margaret Thatcher zlatou érou Británie druhej polovice 20. storočia, érou prosperity Spojeného kráľovstva. Tá vyvrcholila na prelome storočia, ale dnes, o krátku jednu dekádu neskôr, je už len hmlistou spomienkou. Charakteristika zlatej éry Británie môže na koniec predošlého storočia celkom dobre sedieť. Len jej dôvody neboli a nie sú v tom, kto sedel na Downing Street 10, ale v tom, čo tak štedro, žiaľ len dočasne, tieklo a prúdilo do britskej ekonomiky spod dna Severného mora.
Autor textu: Juraj Mesík. Text prevzatý so súhlasom autora z portálu www.jetotak.sk. Foto: Crown copyright, prevzaté z www.flickr.com.
Odporúčame aj článok Jakuba Patočku Evropská levice potřebuje svou Margaretu Thatcherovou uverejnený v Deníku referendum.