Konzorcium žiada od Svetovej banky 800 miliónov EUR, od Európskej investičnej banky (EIB) 2 miliardy EUR a 1,2 miliardy EUR od Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR). V prípade EIB a EBOR by to boli zatiaľ najväčšie úvery pre projekt podporujúci spaľovanie fosílnych palív.
Piotr Trzaskowski, odborník na energetiku a klímu zo siete mimovládnych organizácií CEE Bankwatch hovorí: „Teraz, keď ide do tuhého a banky podpísali mandátne listiny, čím oficiálne odštartovali proces schvaľovania pôžičiek, očakávame, že tieto dokumenty budú v plnom znení zverejnené. Podľa nás projekt Nabucco bude musieť počas schvaľovania prekonať obrovské prekážky, ak chce splniť prísne podmienky bánk.“
„Najväčšou prekážkou bude podľa nášho názoru otázka kontroverznosti dovozu. Je veľmi pravdepodobné, že tzv. energetická bezpečnosť Európy bude závisieť od dodávok plynu z Turkmenistanu. To je štát z represívnym režimom, ktorý sa pri posudzovaní dodržiavania ľudských práv kladie na úroveň Severnej Kórei.“
„Keď príde na ekonomickú výhodnosť plynovodu Nabucco, z mnohých strán zaznievajú skeptické názory. Verejné banky, ktoré chcú do plynovodu investovať, majú v prvom rade podporovať rozvoj a toto kritérium by malo byť určujúce pri rozhodovaní o poskytnutí pôžičky. Banky však opakovane zvýrazňujú len argument o ekonomickej návratnosti projektu. Keďže tu ide o miliardy EUR z peňazí daňových poplatníkov, verejnosť by mala mať právo poznať podrobnosti o ekonomike plynovodu Nabucco. Alebo že by banky iba za každú cenu politicky kryli nepresvedčivý projekt? Už máme zlé skúsenosti s okliešťovaním podmienok EBRD a Svetovej banky v prípade ropovodu Baku-Ceyhan.“ Plynovod má mať 3300 kilometrov a má viesť z Turecka do Rakúska cez Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko. To vzbudzuje vážne obavy z možných deštruktívnych dôsledkov na životné prostredie. Len v Maďarsku má plánovaná trasa plynovodu Nabucco dvanásťkrát viesť územím zaradeným do siete Natura 2000 a národným parkom.
Bankwatch vyzýva medzinárodné verejné banky, aby odstúpili z plánovaného financovania plynovodu a presmerovali finančné prostriedky na podporu energetickej efektívnosti v krajinách strednej a východnej Európy. Práve to je región so šokujúcou mierou plytvania energiami.Štúdia Stredeurópskej univerzity v Budapešti uverejnená v júni tohto roka ukazuje, že pre energetickú bezpečnosť Maďarska by bolo dlhodobo výhodnejšie sústrediť sa na zvyšovanie energetickej efektívnosti už postavených starších budov než podporovať závislosť krajiny na dodávkach plynu. Napríklad v januári, kedy je najväčšia spotreba zemného plynu a najväčšmi ohrozená energetická bezpečnosť Maďarska, by energetické úspory dosiahnuté do roku 2030 boli ekvivalentné 59 percentám importovaného plynu z plánovaného plynovodu. Ak by sa realizovali opatrenia na podporu energetickej efektívnosti, do roku 2020 by sa vytvorilo až 131 tisíc pracovných miest. Tento údaj zohľadňuje aj stratu pracovných príležitosti v prípade nerealizovania Nabucca.
Piotr Trzkowski na záver konštatuje: „Existuje milión dôvodov, prečo by EIB, EBRD a Svetová banka nemali podporiť Nabucco – predovšetkým je to akútna potreba energetických úspor v budovách a podnikoch stredoeurópskeho regiónu, čo by výrazne pomohlo znížiť emisie CO2 a vytvoriť stovky tisíc pracovných príležitostí.“„EIB má byť domovskou bankou Európskej únie a má jej pomáhať napĺňať jej záväzky. Do roku 2009 poskytla EIB 12 krajinám strednej a východnej Európy úbohých 190 miliónov EUR na podporu energetickej efektívnosti, z čoho 120 miliónov smerovalo do výstavby nových plynových a uhoľných elektrární. Z tohtopohľadu je pôžička EIB vo výške 2 miliárd pre Nabucco nezvyčajná a predstavuje veľmi riskantný prístup k súčasnej situácii v kontexte meniacej sa klímy.“
Uverejnené 8. 9. 2010.