Somálsko zažíva jedno z najväčších súch za posledných 60 rokov. 20. júla 2011 OSN oznámila, že v krajine je hladomor. 10 miliónov ľudí v Africkom rohu čelí potravinovej kríze, 2 milióny detí je podvýživených a pol milióna ľudí trpí hladom.

V diskusii o vzťahu medzi globálnou bezpečnosťou a klimatickou zmenou, ktorá sa uskutočnila v Bezpečnostnej rade OSN 20 júla, generálny sekretár Ban-Ki Moon upozornil na dôsledky otepľovania planéty: „Extrémne prejavy počasia v chudobných aj bohatých krajinách sú čoraz častejšie a intenzívnejšie. Devastujú nielen životy ale aj infraštruktúru, inštitúcie a rozpočty. ^[1]

Dôsledkami zmeny klímy na pastierske komunity a oblasti, ku ktorým patrí aj Somálsko (až 60 percent obyvateľstva sa živí chovom dobytka) sa zaoberá nová správa somálskej mimovládnej organizácie Candle Light, zameraná na osobitne zraniteľný región južného Somálska. V správe sa uvádza, že adaptácia na zmenu klímy si vyžaduje investície do ochrany pôdy, zadržiavania vody, zalesňovania a obnovovania pasienkov. Organizácia Candle Light zdôrazňuje potrebu vytvorenia scenárov vplyvu klimatickej zmeny na pastviny, vegetáciu a poľnohospodársku produkciu.

Správa naznačuje viaceré riešenia, ako by sa Somálsko mohlo vyrovnať s negatívnymi účinkami meniacej sa klímy -  predovšetkým je potrebné zefektívniť využívanie vody a starostlivo naplánovať spravodlivejšie prerozdeľovanie vody medzi pastierov a farmárov, aby sa podarilo vyhnúť konfliktom.

Súčasné suchá zredukovali veľkosti čried o 60 až 80 percent. Somálski pastieri sú známi tým, že dobre predpovedajú počasie a dážď, keďže tomu musia prispôsobiť rozmnožovanie svojich stád. „Zvyčajne sme čakali 120 dní po lete, kým sme dali spáriť ovce, lebo sme chceli, aby sa jahňatá narodili v máji. Ale v súčasnosti v máji väčšinou neprší a jahňatá narodené v tomto období zomierajú. Predpovedať, ako sa bude správať počasie, je čoraz zložitejšie,“ hovorí v správe Candle Light Hassan Jama Awad, expert na pastierstvo zo somálskeho regiónu Sanag. ^[2]

Enviromentálny expert denníka Guardian John Vidal vo svojom blogu [^3] tvrdí, že nie je správne pripisovať súčasný hladomor v Somálsku iba suchám. Podľa neho katastrofu zapríčinili ľudia a bola predpovedateľná. Suchá sa podľa Vidala opakujú v stále menších časových intervaloch. V minulosti postihovali Somálsko veľké suchá každých sedem rokov, v osemdemdesiatych rokoch prichádzali každých päť rokov a v deväťdesiatych každé dva až tri roky.

Podľa Vidala správy z médií budia dojem, že ničivé sucho udrelo na Africký roh znenazdajky. O ľuďoch, ktorí zaplavujú utečeneské tábory, sa hovorí ako o „klimatických“ alebo „ekologických“ utečencoch a podľa medzinárodných agentúr, ktoré privážajú do oblasti potravinovú pomoc, Somálsko už nie je schopné postarať sa o svojich obyvateľov.

Paul Vidal nepopiera význam klimatickej zmeny v tejto humanitárnej kríze, zároveň však upozorňuje na fakt, že veľkou mierou k nej prispela kolektívna neschopnosť ukončiť občiansku vojnu v Somálsku.

Podobne vidia situáciu aj iní experti. Simon Levine z britského analytického centra Zahraničný rozvojový inštitút ešte v januári 2008 povedal: „Vojny nezabíjajú mnohých ľudí iba priamo, ale môžu zabiť milióny tým, že ich urobia zraniteľnými voči iným problémom, s ktorými sa už nedokážu vysporiadať.“

„V tomto prípade,“ hovorí Levine, „ľudia prišli o všetky svoje prostriedky a nemôžu si dovoliť kúpiť si vstup na pastviny pre svoj dobytok. Zároveň však treba pamätať na to, že Somálsko bolo vyhlásené za zónu ´vojny proti teroru´, ktorú viedli Spojené štáty americké. Takže aj my nesieme svoj diel viny.“ Epicentrum hladomoru je v nepokojných oblastiach, v ktorých už nefungujú inštitúcie. Dva z postihnutých krajov ovládajú rebeli, vrátane stúpencov organizácie Shebab napojených na sieť Al-Kaidá, ktorí blokujú humanitárnu pomoc.

Paul Vidal vo svojom blogu však hovorí aj o ďalšej vojne, ktorá sa odohráva v regióne. Je to vojna, ktorú vedú obchodné spoločnosti a vlády proti pastierskemu obyvateľstvu. Pastierov v tomto regióne dlhé roky diskriminujú domáce vlády v Ugande, Keni a Etiópii a teraz ich okrem toho ohrozuje veľkoplošné poľnohospodárstvo a rozširovanie národných parkov.

Pre politikov v Kampale, Nairobi alebo Adise je životný štýl týchto ľudí archaický a nemoderný, a preto odsúdený na zánik. Politici považujú pastierov za outsiderov hlavného prúdu národného rozvoja. Preto ich nezaujímajú stále častejšie výskyty sucha a nie sú ochotní zaoberať sa ochranou tradičných pastierských oblastí.

Popri správach o humanitárnej pomoci a zdôrazňovaní ťažkostí pri jej doručovaní hladujúcim by vlády bohatého severu mali podobným krízam najmä predchádzať a pomáhať chudobným ľuďom adaptovať sa na teplejšie a suchšie podnebie, ktorému nevedia čeliť. Globálny proces otepľovania totiž spôsobili a urýchľujú predovšetkým priemyselne vyspelé štáty masívnou nadspotrebou fosílnych energetických zdrojov.

Autor fotografie: STUART PRICE / UN