MAREC 2012: Začiatkom marca sa v Bratislave stretli zástupcovia 7 cirkví, aby požiadali Židov o odpustenie za vojnový holokaust a dvetisíc rokov kresťanského antisemitizmu. O dva týždne neskôr holohlavý dav z opačnej strany civilizačného spektra tiahol na rómsku osadu v Krásnej Hôrke.
Pred 70 rokmi - 25. marca 1942 - bol z Popradu vyslaný prvý transport do nemeckých koncentračných táborov. Bolo v ňom tisíc mladých židovských žien a dievčat zo šarišsko-zemplínskej župy. Keď o tri roky neskôr vyčerpané spojenecké armády postupne oslobodzovali nacistické vyhladzovacie a koncentračné tábory, to, čo v nich uvideli a našli, presiahlo svojou temnotou aj bezprostredné skúsenosti vojakov otupených masovým zabíjaním na fronte. Tieto najpochmúrnejšie miesta na mape ľudskej civilizácie splodili poníženie, útrapy a mučivú smrť takmer 8 miliónov ľudí, najmä Židov, Rómov, Hitlerových politických odporcov, mentálne postihnutých ľudí a Svedkov Jehovových.
Je cynickým prejavom pýchy, malosti a nevedomosti popierať, spochybňovať, bagatelizovať či relativizovať holokaust a zodpovednosť za udalosti, ktoré sa diali za múrmi táborov smrti. Nič iné nemožno povedať ani o ideologických mutáciách nacizmu, fašizmu a etnickej či náboženskej neznášanlivosti. Napriek tomu sa tieto prejavy množia a dostávajú stále bizarnejšie a rafinovanejšie podoby. Slovensko nevynímajúc.
O to povzbudivejšie sú podujatia podobné večeru s názvom Pramene nádeje, ktorý sa konal 5. marca 2012 v Pálffyho paláci v Bratislave. Otvárajú cesty k zmiereniu a obrode narušených vzťahov, v tomto prípade kresťansko-židovských. Prevažne mladí ľudia zo Slovenska, Maďarska a Poľska v spoločnosti predstaviteľov Slovenskej židovskej obce a bývalých väzňov vo vyhladzovacích táboroch tu v zmysle biblického zástupného vyznávania hriechov za svojich predkov požiadali prítomných Židov o odpustenie.
„Tí, čo vraždili Židov v koncentračných táboroch, mali na opaskoch napísané ´Boh s nami´ a v mene kresťanského Boha vraždili... Verím, že nastal čas, aby sa cirkev spamätala z týchto vecí,“ povedal Stašek Gavel zo Žiliny. „To, čo sme tu teraz predviedli, bol prejav pokory pred Bohom za veci, ktoré boli spáchané voči Židom v tejto krajine a ktoré môžu byť prekážkou pre Božie požehnanie slovenskému národu,“dodal Gavel.
„Aj v našom regióne tiekla nevinná krv,“ povedal pre slovenský rozhlas ďalší účastník podujatia Peter Vízner z kresťanského spoločenstva v Partizánskom. „Keďže veríme Božiemu slovu, že treba vyznávať hriechy našich otcov, aj keď my s tým už nič nemôžeme urobiť, tak vyznávame všetky krivdy, ktoré sa vtedy udiali. Najdôležitejším účelom mojej cesty sem bolo práve poprosiť ich, aby odpustili. Viem, že niekedy ani nie je v moci človeka, aby také ťažké veci odpustil. Ale ak aj naša krajina nemá trpieť dôsledkami tohto bezprávia, tak je dobré, aby to bolo vybavené a zároveň aby sme si to mohli pripomínať ako vec, ktorú Boh počul.“ Vízner po podujatí neskrýval radosť z toho, že prítomní Židia odpustili jeho regiónu. „Povedali jasne a na mikrofón, že nám odpúšťajú. Som šťastný, že som to počul a že niekto, kto tým prešiel, našiel v sebe silu odpustiť.“
Katolík Pavol Strežo z Dolného Kubína vo svojom ospravedlnení uviedol, že pretečie ešte veľa sĺz, pretože na Slovensku „existujú desiatky a desiatky miest, odkiaľ boli deportovaní Židia a v každom z nich tiekla nevinná krv... Toho pokánia bude treba robiť ešte veľa.“
Podľa riaditeľa Múzea židovskej kultúry prof. Pavla Mešťana, väčšina tých, čo prežili holokaust, nesú svoje zážitky ako obrovskú vnútornú ťarchu, o ktorej nechcú hovoriť. Prvý prielom ich mlčaniu urobil povojnový proces s ríšskym nacistickým funkcionárom zodpovedným za vyvražďovanie Židov Adolfom Eichmannom, ktorý holokaust poprel. „Dnes existujú celé školy, ktoré popierajú holokaust,“ hovorí Mešťan. Starnúci svedkovia hrôz v koncentračných táboroch si podľa neho uvedomujú, že s nimi postupne mizne aj historická pamäť o udalostiach spred 70 rokov a preto aj ďalší začínajú hovoriť. „Židia si musia pamätať. Musia upozorňovať na to, čo sa stalo. Lebo čo sa stalo, môže sa opakovať,“ dodáva Mešťan.
Podujatie Pramene nádeje bolo súčasťou medzinárodného projektu, ktorý umožňuje záujemcom zo Slovenska účasť na súvisiacich stretnutiach v Budapešti a v Osvienčime. Bližšie informácie môže poskytnúť PhDr. Jana Merašická (tel: 0904 280 846, email janamerasicka(zavinac)gmail.com).
Niekomu sa môžu zdať tieto témy vzdialené od tém, ktoré sa očakávajú od organizácie s názvom Priatelia Zeme-CEPA. Chceme preto zdôrazniť, že pre nás je rovnosť, tolerancia a priateľstvo medzi národmi, rasami a náboženskými vyznaniami neoddeliteľnou súčasťou spoločenskej spravodlivosti, rovnako ako objektívny výklad historickej zodpovednosti za vznik hlbokých spoločenských aj environmentálnych problémov. A spoločenská spravodlivosť je nevyhnutným predpokladom udržateľného rozvoja, ktorý sa snažíme presadzovať.
Foto na titulnej stránke: morgueFile.
Niektoré výpovede ľudí, čo prežili organizované priemyselné vraždenie vo vyhladzovacích táboroch, nájdete tu:
Terezínský rodinný tábor v Osvětimi - part 1
Terezínský rodinný tábor v Osvětimi - part 2
Terezínský rodinný tábor v Osvětimi - part 3
Terezínský rodinný tábor v Osvětimi - part 4
Terezínský rodinný tábor v Osvětimi - part 5
Terezínský rodinný tábor v Osvětimi - part 6
Dokumentárny film o holokauste nájdete tu:
Holocaust - Odhalené koncentračné zábory 1/8
Holocaust - Odhalené koncentračné zábory 2/8
Holocaust - Odhalené koncentračné zábory 3/8
Holocaust - Odhalené koncentračné zábory 4/8
Holocaust - Odhalené koncentračné zábory 5/8
Holocaust - Odhalené koncentračné zábory 6/8
Holocaust - Odhalené koncentračné zábory 7/8
Holocaust - Odhalené koncentračné zábory 8/8