DOPRAVA
Z celkovej globálnej konečnej energetickej spotreby pripadá na dopravu asi jedna tretina, v EÚ v roku 2013 to bolo takmer 32 %. Energetická náročnosť dopravy je väčšia ako v priemysle (25 %), bytovom sektore (takmer 27 %) alebo v službách (takmer 14 %). Doprava je teda kľúčový sektor z pohľadu najvážnejšieho globálneho problému súčasnosti – zmeny klímy. A to nielen preto, že výrazná väčšina spotrebovanej energie v doprave pochádza z fosílnych zdrojov, ale aj preto že značná časť energetickej spotreby v priemysle a službách priamo alebo nepriamo súvisí s dopravou.
SPRÁVY
Štúdia dotácií do fosílnych palív v roku 2023 a 2024 na Slovensku
Analýza zmien v dotáciách do fosílnych palív na Slovensku za roky 2023 a 2024 ukazuje na zánik troch priamych dotácií a vznik šiestich nových nepriamych dotácií, čo je dôsledkom energetickej krízy spôsobenej inváziou Ruska do Ukrajiny. V roku 2023 dosiahli dotácie rekordných 1,6 miliardy eur, pričom sa pozorujú pozitívne trendy v podobe znižovania priamej podpory fosílnych palív a presmerovania dotácií na nepriamu formu, ktorá nevyvoláva stimuláciu spotreby. Navyše, nepriame dotácie sa zameriavajú aj na elektrinu, čo je dôležité pre podporu dekarbonizácie energetiky a zabránenie narušeniu pokroku v oblasti dekarbonizácie a elektrifikácie dopravy a vykurovania.
Sociálno-Klimatický Fond na Slovensku
Sociálno-Klimatický Fond poskytne Slovensku 1,28 až 1,5 miliardy eur na riešenie sociálnych dopadov zelenej transformácie. Každá členská krajina EÚ musí do júna 2025 predložiť komplexný Sociálno-klimatický plán identifikujúci zraniteľné skupiny a opatrenia na zníženie energetickej a dopravnej chudoby. Plán musí zahŕňať spoluprácu so zainteresovanými stranami, zvýšenie informovanosti a koordináciu na rôznych úrovniach správy, pričom implementácia fondu by mala nadväzovať na existujúce opatrenia v oblasti obnovy a odolnosti.
Rozvoj sústavy centralizovaného zásobovania teplom v meste Partizánske
Štúdia analyzuje aktuálny stav tepelného hospodárstva v meste Partizánske a navrhuje tri scenáre pre budúci rozvoj systému centralizovaného zásobovania teplom do roku 2034. Porovnáva varianty udržiavania súčasného stavu a dvoch prepojení (južného a severného) so zameraním na investičné náklady, prevádzkové náklady a potenciálne dotácie na obnoviteľné zdroje. Výsledky naznačujú, že prepojenie (najmä severné) by mohlo ponúknuť najnižšiu cenu tepla a súčasne zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov, aj keď si vyžaduje viac administratívnych a projektových nákladov.