28.03.2024

Energoportál

udrzatelne.sk

2-percenta

Podporte-nas

Facebook CEPA

REDD - záchrana alebo globálny výpredaj lesov?

JANUÁR 2013: Na decembrovom summite OSN v Dohe lídri štátov nadviazali na doterajšie zlyhania a neprijali žiadne účinné riešenia klimatickej krízy. Komunity na Juhu medzitým čelia nielen krutým dôsledkom meniaceho sa podnebia, ale aj snahám zmierňovať zmenu klímy mechanizmami, z ktorých profitujú vinníci na úkor obetí.

Jeden z týchto mechanizmov, o ktorých sa diskutovalo aj v Dohe, sa skrýva pod skratkou REDD – Redukcia emisií z odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách (Reducing Emissions from Deforestation and Forest Degradation in Developing Countries).

Lesy sú kľúčovou súčasťou uhlíkového a vodného cyklu Zeme a majú rozhodujúcu úlohu pri stabilizácii globálnej klímy. Zmeny hospodárenia s pôdou a lesnícky priemysel sa podielajú až 18 percentami na emisiách skleníkových plynov, ktorými ľudstvo zaťažuje atmosféru. Dopyt po dreve a poľnohospodárskych produktoch teda prispievajú ku zmene klímy viac, ako je globálny kumulovaný vplyv dopravy. Aj to – spolu s tým, že obmedzovanie odlesňovania je pre mnohé štáty pomerne lacným a nenáročným riešením – je dôvod, prečo sa vlády na klimatických rokovaniach OSN rozhodli investovať do zmierňovania odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách.

REDD je globálna iniciatíva, ktorá vytvára trhový mechanizmus na znižovanie emisií z odlesňovania. Spočíva v tom, že uhlíku uloženému v lesných porastoch priraďuje finančnú hodnotu. Na jej základe kompenzuje vlády, korporácie a vlastníkov lesov v rozvojových krajinách, ak sa rozhodnú znížiť tempo odlesňovania a úbytku lesov. Rozšírený mechanizmus REDD+, o ktorom sa na medzinárodnej úrovni stále diskutuje, je rozšírený o metódy ochrany lesov (vrátane mokradí a poľnohospodárskych systémov), udržateľný manažment lesov a rozširovanie lesných porastov v rozvojových krajinách.


Víťazi

Zjednodušene povedané, mechanizmus REDD by mal finančne motivovať tých, čo odlesňujú, znížiť tempo ničenia lesov. REDD im sprístupňuje nárok na kompenzáciu ziskov, o ktoré prišli takouto „zelenou iniciatívou“. Tento typ kompenzácií budí dojem, že úplné zastavenie odlesňovania je mimoriadne nákladné. To aj bude v prípade, že sa z verejných fondov začnú kompenzovať tí, ktorí z odlesňovania profitujú. REDD teda odmeňuje vinníkov a financuje korporácie ťažiace drevo a vlády štátov s intenzívnym odlesňovaním.

Pre komunity a štáty, ktoré lesy dokážu spravovať udržateľne, je podpora z REDD nedostupná. Iniciatíva tak môže dokonca urýchliť odlesňovanie. Niektoré krajiny, napríklad Guayana, rozširujú ťažbu dreva, aby mali lepšie východiskové podmienky pre získavanie príspevkov z REDD.

REDD teda nereaguje na príčinu a pôvodcov odlesňovania – ťažobné firmy, industriálne poľnohospodárstvo či papierenský priemysel. Nevytvára žiadne prekážky brániace ich protispoločenskej činnosti ani nereguluje ich biznis. Naopak, poskytuje im možnosť využiť projekty REDD na to, aby získali kontrolu nad prirodzenými lesmi a mohli ich priemyselne využívať.

Celé toto ďalšie nové monštrum komodifikácie prírodných zdrojov stojí na verejných fondoch. Dotácie na podporu projektov REDD poskytuje Svetová banka, ale aj niektoré vlády rozvinutých štátov, napríklad Nórska. Mechanizmus rozhodovania pritom takmer úplne ignoruje verejnosť.


Klíma a trh s emisiami

Napriek tomu, že papierovým cieľom REDD je chrániť klímu, v skutočnosti klímu ohrozuje. Projekty REDD+ môžu fungovať ako tzv. „offsetting“ a znečisťovateľom z vyspelých krajín umožňujú za ochranu lesov v rozvojových krajinách získať emisné povolenky. Vďaka oxidu uhličitému, ktorý sa teoreticky „ušetrí“ tým, že sa nevyrúbu lesy, sa môžu znečisťovatelia z rozvinutých štátov vyhnúť povinnosti znižovať vlastné emisie a ďalej poškodzovať klímu.

Metodiky výpočtu oxidu uhličitého hypoteticky ušetreného tým, že sa nevyrúbe les, sú pochybné. Uhlík uložený v lesoch (z veľkej časti v pôde) je súčasťou zložitého cyklu, ktorý zahŕňa atmosféru, oceány aj biosféru – jeho dynamika sa iba ťažko predvída a vyčísľuje a mení sa v závislosti od lokality. Je diskutabilné, nakoľko je ochrana lesov podporovaná z REDD stála a akú dobu bude ešte les schopný „skladovať“ uhlík – podpora z REDD nezaručuje, že ťažba po ukončení projektu nenaberie pôvodné tempo alebo sa dokonca nezrýchli.

Príspevok REDD k ochrane klímy vychádza z nezmyselnej definície lesov, ktorá zahŕňa aj monokultúrne plantáže. Tie spôsobujú vážne environmentálne, sociálne aj ekonomické problémy a dokážu v porovnaní s prirodzenými lesmi absorbovať iba asi 20 % atmosférického uhlíka.


Porazení

Proti REDD projektom dôrazne protestujú domorodé komunity v krajinách globálneho Juhu. Z financií, ktoré sa do tohto systému nalievajú, sa len minimum dostane ku komunitám, ktoré skutočne chránia lesy. Aj OSN priznáva, že REDD+ by mal predovšetkým „zapojiť súkromný sektor do riešenia problému a vytvoriť systém trhových signálov, mechanizmov a stimulov, ktorý by povzbudzoval investície do ochrany svetových prírodných zdrojov miesto ich ťažby.“

REDD vytvára a rozširuje možnosti vlád a korporácií zaberať pôdu domorodým komunitám, ktoré lesy dokázali udržateľne využívať a spravovať po stáročia, proti ich vôli. Návrh mechanizmu REDD+ sa vôbec nezaoberá právami domorodých obyvateľov – opatrenia na ochranu domorodých komunít sú len nezáväznou prílohou textu a sú neúplné a nedostatočné. Nezahŕňajú napríklad povinnosť získať pred začatím projektu slobodný a informovaný súhlas dotknutých komunít.

Živobytie, kultúra domorodých komunít a obyvateľov lesov priamo závisia od územia, na ktorom žijú, no len veľmi málo z týchto území komunity oficiálne vlastnia. REDD vytvára nové možnosti, ako komunity vytlačiť z ich pôvodných území – niektoré spoločnosti chránia svoje investície tým, že bránia komunitám využívať les. V mene „ochrany lesa“ bránia pôvodným obyvateľom vstupovať do lesa, okolo chránených území stavajú bariéry a najímajú ozbrojené stráže. Niektoré REDD+ projekty, napríklad v Keni, Kongu, Papui Novej Guinei, Mexiku a Indonézii, viedli k násilnému vysťahovaniu domorodcov a k ich zatýkaniu, keď sa snažili naďalej využívať zdroje na ich pôvodnom území.

REDD+ núti komunity, ktoré boli pôvodne sebestačné, prijať peňažné hospodárstvo a ohrozuje ich potravinovú bezpečnosť. Tým, že domorodí obyvatelia strácajú kontrolu nad svojím vlastným územím a zdrojmi, sú nútení vstupovať do rôznych, často zle platených zamestnaní, ako sú strážnici priemyselných a poľnohospodárskych plantáží a lesov vlastnených firmami, ktoré ich ničia. To spúšťa alebo prehlbuje cyklus chudoby, vyčleňovania a migrácie komunít. Hoci mnoho projektov REDD+ ponúka kombináciu pracovných miest, služieb a platieb komunitám, hodnota týchto „výhod“ je obvykle menšia než je hodnota obživy, ktorú komunity získavali, keď les spravovali sami. Tým, že REDD+ „vykupuje“ lesy od domorodých komunít, robí ich ešte zraniteľnejšími voči predátorským záujmom drevárskych korporácií.

Mechanizmus REDD vôbec negarantuje, že odlesňovanie sa neskôr neprijateľne nezrýchli a neohrozí biodiverzitu. Definícia lesov, ktorú používa OSN, nerozlišuje medzi prirodzenými lesmi s vysokou biologickou diverzitou a monokultúrnymi plantážami olejovej palmy, borovice, eukalyptu a sóje. Vďaka tomu môžu vlády a korporácie nahrádzať prirodzené lesy plantážami a spôsobovať environmentálnu aj sociálnu katastrofu – a môžu na to prostredníctvom REDD poberať štedrú finančnú podporu.


Nový medzník v komodifikácii prírody

REDD je súčasťou balíka iniciatív, ktoré sa snažia riešiť environmentálnu krízu trhovými mechanizmami. Patrí k nim aj obchodovanie s emisiami a tzv. platby za environmentálne služby. Domorodé komunity na Juhu, ale aj mimovládne organizácie upozorňujú na riziká bezohľadnej komodifikácie a financializácie prírody a prírodných zdrojov. Tieto deštrukčné systémy rozširujú priestor pre výnosný biznis, z ktorého profitujú pôvodcovia krízy. Zároveň odvádza pozornosť od kľúčových právnych a morálnych dilem, napríklad o tom, komu – ak vôbec – patria pralesy alebo kto má právo predávať emisné povolenky za ochranu lesov?

Je jasné, že v pokiaľ nie je zabezpečené a vynútiteľné právo domorodých obyvateľov na ich pôvodné územie, domorodé komunity a obyvatelia lesov budú vždy v deregulovanom predátorskom trhovom prostredí proti firmám ťahať za kratší koniec. A je celkom možné, že jedinou odmenou za ich úsilie chrániť lesy bude nedobrovoľné vysťahovanie alebo možnosť byť na svojom vlastnom území zamestnaní ako strážnici či záhradníci slúžiaci tým, ktorí ich obrali o domovy.

 

Spracovala Magdaléna Grambličková podľa materiálov federácie Friends of the Earth International a organizácie Carbon Trade Watch. Foto na titulnej stránke: morgueFile.

Viac informácií:

Publikácia Carbon Trade Watch „Key Arguments Against Reducing Emissions from Deforestation and Degradation (REDD+)“: http://globaljusticeecology.org/files/REDD_key_arguments.pdf

Kampaň Friends of the Earth International k násilnému zaberaniu území domorodým obyvateľom: http://www.foei.org/en/what-we-do/land-grabbing

Webová stránka World Rainforest Movement: http://www.wrm.org.uy/

Webová stránka aliancie NO REDD: http://no-redd.com/

Sekcia Real World Radio o lesoch a biodiverzite: http://www.radiomundoreal.fm/Bosques-y-biodiversidad

 

 

Search