20.04.2024

Energoportál

udrzatelne.sk

2-percenta

Podporte-nas

Facebook CEPA

Slatinka opäť ohrozená

MAREC 2013: Na rieke Slatina pri Zvolene už šesť dekád štát pripravuje stavbu veľkej akumulačnej priehrady. Občania chcú využívať údolie Slatiny bez nej. V roku 2013 sa začalo o tejto stavbe územné konanie, hoci jej účel je sporný a hodnotenie jej vplyvov preskúmava Ústavný súd SR.

Za ochranu vzácnych biotopov, záchranu dedinky Slatinka a proti plytvaniu verejných peňazí zvolalo Združenie Slatinka verejné zhromaždenie. Pred parlamentom chcú občania vo štvrtok 21. marca 2013 požiadať o presmerovanie verejných zdrojov do užitočnejších opatrení v povodí namiesto budovania priehrady s obrovskými negatívnymi dôsledkami pre životné prostredie a komunitu.


Pre koho potečie voda zo Slatiny?

Vodné dielo Slatinka plánované medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou na rieke Slatina by malo zatopiť 12 km dlhé údolie s cennými biotopmi a dedinu Slatinka. VD Slatinka by mal stavať štátny podnik z verejných zdrojov, aj keď plánovaný účel tejto stavby sa často menil a jej skutočný význam je veľmi otázny.

VD Slatinka sa objavuje v štátnych plánoch od roku 1954. Jeho účelom bolo pôvodne nadlepšovanie malých prietokov rieky Hron pre závlahy a priemysel. Neskôr sa uvažovalo s energetickým využitím a pri vydaní stavebnej uzávery sa spomínala aj funkcia rezervoáru pitnej vody. V 70-tych rokoch bolo účelom plánovanej priehrady zabezpečenie úžitkovej vody predovšetkým pre jadrovú elektráreň Mochovce (výstavba tejto jadrovej elektrárne začala v roku 1981 a jej prvý blok bol spustený do skúšobnej prevádzky v júli 1998). Zásadné zmeny základného účelu priehrady azda najlepšie dokumentujú jej skutočný zmysel pre štátny priehradný priemysel: preinvestovať za každú cenu veľké sumy peňazí. Zo štátneho ani cudzieho totiž krv netečie.

Dnešná oficiálna verzia hovorí o tom, že táto priehrada s objemom asi 27 miliónov kubických metrov by mala zadržiavať vodu a v období sucha ju púšťať do rieky Hron. Z Hrona ju totiž asi 100 km od údolia Slatiny čerpajú z rieky priemyselné firmy a najmä atómová elektráreň Mochovce. Práve kvôli nim (popri priehradnom priemysle) je údolie Slatiny stále v hre.

Ak by štát priehradu postavil, poskytol by skrytú dotáciu súkromným spoločnostam, ktorým toleruje odoberať nadmerné množstvá vody z rieky Hron. Je to v rozpore so slovenskou aj európskou legislatívou, podľa ktorej môže štát povoliť iba také odbery vody z rieky, ktoré nepoškodzujú jej vodné ekosystémy. Za negatívne vplyvy nadmerných odberov tak nebudú niesť priamu zodpovednosť tí, ktorí ich spôsobujú - na ich „riešenie“ sa obetujú peniaze z verejných zdrojov Slovenska a Európskej únie.


Sociálne riziká

Zámer výstavby VD Slatinka obmedzuje využívanie 12 km dlhého údolia rieky takmer 60 rokov. Už v polovici päťdesiatych rokov štát rozhodol o likvidácii blízkej dedinky Slatinka, čo sa podarilo zvrátiť až v roku 2001 rozhodnutím súdu o zrušení stavebnej uzávery v údolí. Majitelia domov a chát v oblasti plánovanej zátopy nemohli celé roky legálne svoje nehnuteľnosti opravovať a dokonca ani predať. Riadne užívanie nehnuteľností v plánovanej zátopovej oblasti nie je prakticky možné ani dnes.

V prípade výstavby priehrady by bolo zatopené územie 266 hektárov. Úplne zatopená by bola dedinka Slatinka a niekoľko desiatok rekreačných objektov. Výstavba a prevádzka VD Slatinka by mohla negatívne ovplyvniť nielen ľudí, ktorí žijú alebo vlastnia nehnuteľnosti v zátopovej oblasti, ale pravdepodobne aj mesto Zvolen – zvýšením počtu dní s hmlami a inverziami, zhoršením možností rekreácie na vodnej nádrži Môťová v dôsledku vypúšťania chladnejšej vody z VD Slatinka v lete a teplejšej vody v zime, kolísaním vody v nádrži a zvýšeným výskytom hmyzu. Niektoré odhadované negatívne vplyvy boli vyhodnotené ako „prípustné", iné nie sú doteraz vyhodnotené vôbec.


Ohrozené vzácne územia

Plány na výstavbu VD Slatinka bránia vyhláseniu štyroch chránených území – prírodných rezervácií – a legislatívnej ochrane lokalít chránených rastlín a živočíchov. Údolie rieky Slatiny je na Slovensku posledným meandrujúcim stredohorským údolím nedotknutým dopravnými stavbami a produktovodmi. V zátopovom území by zaniklo alebo by bolo vážne poškodených 17 typov biotopov európskeho alebo národného významu a aspoň štyri lokality, ktoré majú hodnotu prírodných rezervácií. Konečným dôsledkom by bolo narušenie ekologickej stability územia.

Napriek tomu v rámci posudzovania vplyvov VD Slatinka na životné prostredie vydalo Ministerstvo životného prostredia v roku 2009 stanovisko, v ktorom odporučilo projekt realizovať. V tomto procese sa hodnotil iba variant VD Slatinka – jeho predpokladané vplyvy sa neporovnávali s „nultým“ variantom, teda údolím Slatiny bez priehrady. Počas procesu posudzovania úrady porušili viaceré pravidlá informovania a účasti verejnosti. Združenie Slatinka a niekoľko desiatok občanov a mimovládnych organizácií preto podalo podnet na súd na preskúmanie tohto stanoviska, no toto súdne konanie sa doteraz neskončilo. Aj tak začiatkom roka 2013 začalo územné konanie, v ktorom uplatnilo svoje námietky viac ako 250 občanov a organizácii a žiadajú návrh na vydanie územného rozhodnutia zamietnuť.


Komu bude VD Slatinka slúžiť a kto ho zaplatí?

Výstavba VD Slatinka pohltí veľké verejné financie z chradnúceho štátneho rozpočtu. Tie by inak mohli byť využité v regióne oveľa užitočnejšie, napríklad na protipovodňovú ochranu či sanáciu znečistených vodných nádrží. Napriek tomu ostáva VD Slatinka v územnom pláne Banskobystrického kraja v kategórii verejnoprospešných stavieb.

Napriek nejasnému účelu sa priehradný priemysel pravideľne pokúšal oživiť plány na výstavbu VD Slatinka. O tom, kto vlastne potrebuje VD Slatinka a kto by ho mal financovať, sa však začalo otvorenejšie diskutovať až v roku 2004. Vtedajší minister životného prostredia požiadal ministra hospodárstva a ministra pôdohospodárstva, aby sa vyjadrili k záujmu oboch rezortov o VD Slatinka. Obaja ministri vtedy potvrdili, že na výstavbe VD Slatinka sa nebudú podieľať, pretože subjekty patriace pod ich rezort túto stavbu nepotrebujú. Podobne sa k potrebe VD Slatinka vyjadril aj ENEL (prevádzkovateľ Jadrovej elektrárne Mochovce) – potenciálny hlavný odberateľ vody z VD Slatinka. Keďže všetky vyjadrenia boli negatívne a priehradu oficiálne nikto nepotreboval a ani sa nikto nezaviazal k jej financovaniu, VD Slatinka bola pri spracovaní Koncepcie vodného hospodárstva SR do r. 2015 z tohto dokumentu vylúčená.

Situácia sa zvrtla v roku 2005, keď Ministerstvo životného prostredia vo svojej správe z posudzovania vplyvov na životné prostredie odporučilo výstavbu priehrady realizovať.

Aj keď VD Slatinka existuje iba na papieri, stihla už odčerpať z verejných zdrojov viac ako 10 miliónov eur. Stále pritom nie je jasné, koľko má jej výstavba a prevádzka stáť a kto ju zaplatí. Investor – Vodohospodárska výstavba š. p. Bratislava – totiž uvádza nereálnu cenu výstavby priehrady. Dôsledkom môže byť predraženie stavby, neustále dopĺňanie verejných zdrojov na rozostavanú priehradu a viazanie investícií. Štát takúto prax v minulosti uplatňoval pri stavbe takmer všetkých veľkých priehrad, a tak nie je dôvod očakávať z jeho strany iný postup. Prehlbujúca sa finančná a ekonomická kríza k tomu iba prispeje.

V dokumentácii, ktorú predložil investor na konci roku 2012 stavebnému úradu, chýba akákoľvek zmienka o nákladoch na výstavbu priehrady. Podľa posledných oficiálnych údajov z roku 2009 by mala výstavba stáť asi 80 miliónov eur (2,5 miliardy korún). Už v roku 1997 upozorňovalo Ministerstvo výstavby na nereálnosť tejto sumy a v roku 2001 investor aj Ministerstvo pôdohospodárstva už uvádzali cenu 3, 6 miliardy korún. Od roku 2003 sa oficiálne údaje vracajú späť k číslu 2, 5 miliardy korún a od roku 2007 dokonca odhady klesli na 2,2 miliardy korún, a to napriek tomu, že stavebné práce medzitým nezlacneli. Prax z uplynulých desaťročí výstavby veľkých priehrad teda káže byť voči takýmto odhadom veľmi kritický.


Verejný záujem a systémové riešenia

Proti financovaniu súkromných firiem na dolnom Pohroní z verejných zdrojov už dlho protestuje Združenie Slatinka, množstvo občanov a občianskych organizácií. Podľa nich sa dá verejný záujem – udržanie minimálneho ekologického prietoku v Hrone, ale bez nadmerných odberov súkromných odberateľov vody – zabezpečiť bez výstavby VD Slatinka. Ak priehradu potrebujú súkromní investori a odberatelia vody na dolnom Hrone, mali by tieto zdroje vody financovať a predložiť jasné argumenty, prečo je pre nich veľká priehrada na Slatine 100 km vzdialená lepšie riešenie ako decentralizované lokálne riešenia na dolnom Pohroní.

Riešenie minimálneho bilančného prietoku v Hrone je v rukách štátu. Štátne úrady nemôžu lamentovať nad tým, že jadrová elektráreň míňa vodu z Hrona, čím ohrozuje život v rieke a brehové porasty. Už dnes majú možnosť presadiť v Hrone dosť vody reguláciami odberov a v budúcnosti realizáciou dlhodobých opatrení v povodí. Iba takéto opatrenia by mal dnes financovať štát.

 

Za systémové riešenia a proti obrovskej verejnej investícii do megalomanskej priehrady, ktorej efekt je otázny, ktorá by narušila ekologickú stabilitu širokého okolia a priamo spôsobila zánik dediny Slatinka a biotopov európskeho a národného významu, sa prídu vyjadriť občania pred budovu parlamentu 21. marca 2013. Príďte ich podporiť!


Viac informácií o protestnom zhromaždení: http://www.facebook.com/events/364337243679029/


Viac informácií o údolí Slatiny a plánovanom VD Slatinka:

 

 

 

Search