Každý rok miznú miliardy EUR kvôli daňovým únikom, čo zbavuje verejné rozpočty potrebných finančných prostriedkov. Reguláciu pravidiel EÚ proti vyhýbaniu sa daniam však ovplyvňujú konzultačné firmy, ktoré zároveň vytvárajú a predávajú schémy obchádzania daňových povinností nadnárodným korporáciám.
Každý rok miznú miliardy EUR kvôli daňovým únikom, čo zbavuje verejné rozpočty potrebných finančných prostriedkov. EÚ zohráva čoraz väčšiu úlohu pri vytváraní pravidiel proti obchádzaniu daňových povinností. Túto činnosť však sprevádzajú početné škandály, pričom mnohé vrhli svetlo na úlohu daňových poradcov, ktorí tvoria a predávajú schémy vyhýbania sa daniam nadnárodným korporáciám. Štyri veľké účtovné firmy - Deloitte, EY, KPMG a PricewaterhouseCoopers (PWC) - sú skutoční goliáši vo svete daňového plánovania. Vzhľadom na ich rolu kľúčových hráčov v sektore obchádzania daňových povinností je pozoruhodné, že EÚ a vlády jej členských štátov ich stále považujú za legitímnych a neutrálnych poradcov pri tvorbe politík. Sú všadeprítomní v politických procesoch EÚ zameraných na boj proti daňovým únikom (napriek jasnému konfliktu záujmov) a svoj vplyv uplatňujú niekoľkými spôsobmi:
Zmluvy o verejnom obstarávaní
Veľká Štvorka dostáva každý rok od Európskej komisie desiatky miliónov vďaka kontraktom týkajúcim sa verejného obstarávania. V roku 2014 vyplatilo Daňové riaditeľstvo Komisie spoločnostiam PWC, Deloitte a EY 7 miliónov EUR za vypracovanie vykonanie štúdií a analýz v „rôznych daňových a colných oblastiach“. To neznamená nič iné ako to, že tí, čo najviac otvárajú dvere daňovým únikom, sú platení za štúdie, ktoré informujú o príprave zákonov proti vyhýbaniu sa daniam. Nič sa nezmenilo ani po škandále LuxLeaks, ktorý odhalil úlohu Veľkej Štvorky v podpore korporácií pri vyhýbaní sa plateniu daní. V januári 2018 získali spoločnosti PWC, Deloitte a KPMG 10,5 milióna EUR za štúdie o „daňových a colných otázkach“ bez ohľadu na ich konflikt záujmov. Komisia tiež prijíma daňových poradcov, aby pripravovali podklady k príprave tých daňových opatrení, proti ktorým tieto konzultačné firmy lobujú. Napríklad spoločnosť Deloitte získala kontrakt na vypracovanie štúdie o transferovom oceňovaní - metóde, ktorú nadnárodné spoločnosti používajú na to, aby sa vyhli zdaneniu - napriek tomu, že Deloitte radí podnikovým klientom v oblasti transferových cien a lobovala proti prijatiu prísnejších opatrení na ich obmedzenie.
Lobistické zoskupenia
Veľká Štvorka zastáva vedúce pozície v rôznych lobistických združeniach, ktoré sa snažia ovplyvniť reakcie EÚ na daňové úniky.
- European Business Initiative on Taxation (Európska podnikateľská iniciatíva v oblasti zdaňovania) - s členmi ako BP, Pfizer a Airbus - je riadená spoločnosťou PWC.
- European Contact Group (Európska kontaktná skupina) je „neformálne“ zoskupenie Veľkej Štvorky (a ďalších dvoch najväčších účtovných firiem), pôvodne zriadené na podnet Komisie. Cieľom tohto zoskupenia je „formovanie regulačného prostredia“, čo aj úspešne plní.
- Accountancy Europe (Európske účtovníctvo) je federácia účtovných profesionálov s trvalým a významným hlasom pri tvorbe daňovej politiky v Bruseli a výborom personálne obsadeným Veľkou Štvorkou. PWC predsedá jej skupine pre daňovú politiku.
- American Chamber of Commerce to the EU (AmCham EU, Americká obchodná komora pre EÚ) je lobistické združenie amerických nadnárodných spoločností ako ExxonMobil, Facebook a Monsanto a hlasný oponent väčšej daňovej transparentnosti. Jeho daňovej komisii tiež predsedá PWC.
Poradné skupiny
Poradné skupiny Komisie sa už tradične vyznačujú tým, že si prizývajú konzultantov zo sektoru obchádzania daňových povinností, aby im radili, ako daňovým únikom brániť. Napríklad v Joint Transfer Pricing Forum (Spoločné fórum pre transferové oceňovanie) dominovali veľké účtovné firmy a finančné inštitúcie a prístup uprednostňujúci znižovanie zaťaženia podnikov pred predchádzaním transferovým cenám s cieľom vyhnúť sa zdaneniu. Napriek malým zlepšeniam sú tí, čo podporujú vyhýbanie sa daniam stále členmi tohto fóra, vrátane Deloitte a PWC. Aj Platforme pre dobrú daňovú správu (Platform for Tax Good Governance), ktorá vznikla na podporu implementácie plánov EÚ v boji proti daňovým únikom, sa vyčíta, že je v područí korporátnych sprostredkovateľov daňových únikov a ich poradcov. Popri malých krokoch vpred, zásadný problém pretrváva. Zatiaľ čo nik z Veľkej Štvorky nepôsobí v tejto skupine pod vlastným menom, AmCham EU aj Accountancy Europe zastupuje spoločnosť PWC.
Otočné dvere
Kultúru aj hodnoty zdieľané Veľkou Štvorkou a verejnými predstaviteľmi EÚ zodpovednými za daňovú politiku udržuje systém vzťahov medzi nimi, ktorý pripomína hotelové dvere otáčajúce sa okolo spoločnej osi. Nedávno sa bývalý komisár EÚ pre financie Jonathan Hill stal hlavným poradcom spoločnosti Deloitte. Existuje aj celý rad ďalších príkladov: od politických predstaviteľov Daňového riaditeľstva Komisie, ktorí predtým pracovali v spoločnostiach Deloitte a EY; cez jeho riaditeľa pre daňovú politiku, ktorý bol predtým daňovým manažérom spoločnosti Deloitte; až po politických predstaviteľov Finančného riaditeľstva pôvodne pracujúcich v spoločnostiach KPMG a Deloitte. Medzitým spoločnosti PWC, Deloitte, EY a KPMG dodávajú svojich expertov za daňových alebo finančných atašé v Írsku, Fínsku, na Malte a v Nemecku. Mladí profesionáli zvyčajne pendlujú medzi stážami v Európskom parlamente alebo v Komisii a vo Veľkej Štvorke, čo pomáha rozvíjať spoločný súbor hodnôt. Tí, čo rozhodujú, si neuvedomujú, že tento konštantný kolotoč zamestnancov medzi firmami, ktoré obchodujú so schémami vyhýbania sa daniam a inštitúciami zodpovednými za ich riešenie, by mohli podliehať konfliktom záujmov a oslabovať ťah na reguláciu vo verejnom záujme.
Prípad 1
V júni 2017 Komisia vydala návrh nových pravidiel transparentnosti pre daňových poradcov, ktoré od nich vyžadovali, aby finančným správam povinne hlásili informácie o „agresívnych“ daňových schémach (umožňujúcich klientom vyhnúť sa daniam), ktoré navrhujú alebo predávajú. KPMG a PWC sa namiesto toho snažili presadiť dobrovoľný prístup. Keď sa im to nepodarilo, sústredili svoj lobing na Radu, kde výsledná dohoda paralyzovala pôvodný návrh v súlade s odporúčaniami PWC. PWC pripravila pre členské štáty podrobnú argumentáciu v prospech zmien, ktoré žiadala, vrátane tvrdenia, že pôvodný návrh Komisie by „neúmerne zaťažil“ záujmy Veľkej Štvorky a jej firemných klientov. PWC tiež navrhovala zúžiť kritériá, podľa ktorých sa definuje „agresivita“ schém (tak, aby ich čo najmenej museli nahlasovať finančným úradom) a požadovala, aby na budúcu úpravu alebo zmenu týchto kritérií bola potrebná jednomyseľná zhoda v hlasovaní Rady, čo by zjednodušilo zablokovanie povinnosti nahlasovať nové schémy vyhýbania sa daniam. Konečný text Rady schválený v marci 2018 bol oklieštený vo všetkých spomenutých aspektoch. Vďaka nedostatočnej transparentnosti Rady nemôžeme presne vedieť, aký vplyv na to mala PWC a priemysel obchádzania daňových povinností, ale úzke väzby medzi vládami niektorých členských štátov a Veľkou Štvorkou sú známe.
Prípad 2
Veľká Štvorka a nadnárodné spoločnosti, ktorým poskytuje konzultačné služby, intenzívne lobovali proti zverejňovaniu správ o daňových schémach v každom členskom štáte. To by si totiž vyžadovalo, aby spoločnosti zverejňovali svoje zisky v každej krajine, v ktorej pôsobia - aby nemohli využívať medzery v legislatíve na presun ziskov do daňových rajov. Predtým, než Komisia v apríli 2016 vyšla s návrhom von, Veľká Štvorka lobovala proti požiadavke, aby boli tieto informácie zverejňované, pričom EY argumentovala tým, že ide o „citlivé obchodné informácie“ a spoločnosť Deloitte presadzovala „dobrovoľný“ prístup. Mnohé ďalšie priemyselné lobistické skupiny ich požiadavky prevzali. Vďaka zverejneniu Panama Papers bol však konečný návrh Komisie silnejší, než sa očakávalo. Úsilie lobistov sa potom presunulo do Európskeho parlamentu, kde po ich vytrvalom tlaku poslanci EP do návrhu vložili kompromisnú klauzulu, ktorá umožňuje firmám utajiť údaje označené ako „komerčne citlivé“. Časť najsilnejších snáh podkopať zverejňovanie hlásení vyvinuli členovia Platformy pre dobrú daňovú správu: AmCham EU, BusinessEurope, nemecká priemyselná lobby BDI a jej francúzsky partner MEDEF. V rámci siete AmCham EU, ktorá tvrdila, že zverejňovanie hlásení by poškodilo konkurencieschopnosť a „príťažlivosť“ Európy v oblasti investícií, hrá PWC úlohu lídra v oblasti daňovej politiky. To isté platí o skupine Accountancy Europe, ktorá bola ochotná podporiť zverejňovanie hlásení iba takým spôsobom, ktorý by minimalizoval „riziko zverejnenia ekonomicky citlivých informácií“; kompromisná klauzula očividne tejto požiadavke vyhovela.
Veľkú Štvorku treba vyhodiť z tvorby politiky proti daňovým únikom
Napriek všetkým dôkazom - od daňových škandálov až po parlamentné vyšetrovania - o úlohe, ktorú hrá Veľká Štvorka ako ten, čo sprostredkúva a profituje zo schém vyhýbania sa daniam, sa s jej členmi v politických kruhoch stále zaobchádza ako s objektívnymi a legitímnymi partnermi. Je načase vyradiť Veľkú Štvorku a ďalších hráčov v sektore obchádzania daňových povinností z politiky EÚ proti daňovým únikom. Musí tomu predchádzať uznanie konfliktu záujmov medzi činnosťou daňových konzultantov a poskytovaním poradenstva v oblasti predchádzania daňových únikov. Iba tak môže vzniknúť účinný rámec, ktorý zabezpečí, že tvorba daňovej politiky vo verejnom záujme bude chránená pred konfliktnými záujmami.
Prevzaté zo stránky https://corporateeurope.org/BigFourTax. Preložil Juraj Zamkovský. Text je stručným zhrnutím rovnomennej správy, ktorú si môžete stiahnuť na uvedenej stránke.
Vydal Corporate Europe Observatory s podporou:
EPSU - European Federation of Public Service Unions; www.epsu.org
AK Europa – bruselská kancelária Austrian Federal Chamber of Labour (BAK); www.akeuropa.eu
ÖGB Europabüro – bruselská kancelária Austrian Trade Union Federation (ÖGB); http://www.oegb-eu.at