29.03.2024

Energoportál

udrzatelne.sk

2-percenta

Podporte-nas

Facebook CEPA

Priatelia Zeme žiadajú EIB zastaviť investície do ťažby ropy

Priatelia Zeme-CEPA s podporou 6 mimovládnych organizácií zaslali otvorený list ministrovi financií Jánovi Počiatkovi. Žiadajú ho v ňom, aby sa v mene Slovenskej republiky zasadil za pozastavenie investícií Európskej investičnej banky (EIB) do projektov ťažby a transportu fosílnych palív.

Minister Počiatek je ako člen Rady guvernérov najvyšším zástupcom SR v EIB. EIB je vďaka svojmu kapitálu kľúčovým hráčom v energetickom a ťažobnom priemysle: za posledných päť rokov investovala do energetického sektora 3,3 miliardy eur (99,4 mld. Sk) a tieto investície plánuje naďalej zvyšovať.

„Napriek tomu, že EIB bola pôvodne určená na investovanie v rámci EÚ, jej pôsobenie sa čoraz viac rozširuje aj na mimoeurópske krajiny. Financovanie energetických projektov mimo EÚ tvorí významnú časť úverového portfólia EIB. V roku 2006 táto čiastka predstavovala okolo 1 miliardy eur,“ hovorí Ivan Lesay, národný koordinátor siete CEE Bankwatch.

Mnohé projekty ťažby fosílnych palív financované EIB v tzv. rozvojovom svete sú v priamom rozpore s princípmi ľudských práv, udržateľného rozvoja a klimatickej stability. Alarmujúcim prípadom je Západoafrický plynovod, ktorému v roku 2006 spolu so Svetovou bankou a jej poisťovacou agentúrou MIGA odsúhlasila EIB pôžičku 70 miliónov eur (2,1 mld. Sk). Podľa veriteľov mal projekt zlepšiť stav životného prostredia a podporiť lokálny rast, ale miestne skupiny občianskej spoločnosti a Inšpekčný panel Svetovej banky potvrdili, že projekt nie je v súlade so základnými politikami Svetovej banky v oblasti životného prostredia a nedobrovoľného presídľovania.

Ivan Lesay dodáva: „EIB plánuje čoraz viac investovať aj v oblastiach Zakaukazska (najmä Gruzínska) a Strednej Ázie. Skúsenosti s ropovodom Baku – Tbilisi – Cejhan však naznačujú, aké ničivé dopady na život miestnych komunít môžu mať ťažobné projekty v tomto regióne: porušovanie ľudských práv, korupcia, škody na životnom prostredí a iné sekundárne negatívne vplyvy.“

Domáce i zahraničné organizácie preto žiadajú, aby EIB prestala podporovať projekty spojené s ťažbou ropy do decembra roku 2009, kedy bude na Konferencii strán Rámcovej dohody OSN o zmene klímy v Kodani uzatvorená nová globálna klimatická dohoda, ako aj projekty spojené s ťažbou všetkých fosílnych palív do konca roka 2012. „Výzvu prišli do Českej republiky, na Slovensko a do Poľska v týchto dňoch podporiť občianski aktivisti z Nigérie a Gruzínska, ktorí majú s dopadmi ropných projektov na rozvoj, klímu a ľudské práva priame skúsenosti,“ uzatvára Ivan Lesay. Okrem hostí podpísali list nasledovné organizácie zo Slovenska a Európy: Amnesty International Slovensko, Slovenská klimatická koalícia, Za matku Zem, CEE Bankwatch Network, Centrum pro dopravu a energetiku a Polish Green Network.



Bližšie informácie:
Ivan Lesay, Priatelia Zeme-CEPA, národný koordinátor siete CEE Bankwatch, tel.: 0918 628 575, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.


Príloha – Otvorený list:

Ján Počiatek
Minister financií Slovenskej republiky
Štefanovičova 5
817 82 Bratislava


Vážený pán minister,

ako člen Rady guvernérov Európskej investičnej banky ste najvyšším zástupcom Slovenskej republiky v tejto významnej medzinárodnej finančnej inštitúcii.

Európska investičná banka (EIB), ktorej ročné investičné portfólio cca. 48 miliárd eur (1446 mld. Sk) takmer dvojnásobne prevyšuje pôžičky Skupiny Svetovej banky, je kľúčovým hráčom v energetickom a ťažobnom priemysle. Za posledných päť rokov predstavovali investície EIB do energetického sektora 3,3 miliardy eur (99,4 mld. Sk) a Banka plánuje objem týchto investícií naďalej zvyšovať. Napriek tomu, že EIB bola pôvodne určená na investovanie v rámci EÚ, jej pôsobenie sa postupne čoraz viac rozširuje aj na mimoeurópske krajiny. Financovanie energetických projektov mimo EÚ tvorí významnú časť portfólia EIB (okolo 1 miliardy eur roku 2006).

EIB je verejnoprávna inštitúcia, ktorú zriadila EÚ v rámci svojej politiky spolupráce, a ako taká zodpovedá za zabezpečovanie udržateľného rozvoja v krajinách, v ktorých poskytuje úvery, ako to pôvodne deklarovala zmluva o Európskom hospodárskom spoločenstve. V tzv. rozvojových krajinách má EIB pôsobiť v súlade s rámcovými princípmi EÚ o spolupráci (Dohoda z Cotonou a smernice Rady). Tieto rámcové princípy vychádzajú z dohôd a priorít rozvoja, ktoré schválili príslušné krajiny (v tzv. Country Strategy Papers). Medzi prioritami nájdeme okrem iných aj zmierňovanie chudoby, zlepšovanie sociálnych podmienok a nápravu životného prostredia.

Mnohé projekty ťažby fosílnych palív financované EIB v tzv. rozvojovom svete sú však v priamom rozpore s princípmi ľudských práv, udržateľného rozvoja a klimatickej stability. Mimovládne organizácie systematicky monitorujú dopady ťažobných projektov, ktoré sú realizované vďaka podpore EIB. Alarmujúcim prípadom je napríklad Západoafrický plynovod, ktorému roku 2006 spolu so Svetovou bankou a jej poisťovacou agentúrou MIGA odsúhlasila EIB pôžičku 70 miliónov eur (2,1 mld. Sk). Podľa veriteľov mal projekt zlepšiť stav životného prostredia a podporiť lokálny rast, ale miestne skupiny občianskej spoločnosti tvrdia, že sľubované prínosy sa neuskutočnili. Plynovod dokončili roku 2007. Inšpekčný panel Svetovej banky sa v reakcii na sťažnosti miestnych komunít vyjadril, že vedeniu Banky sa nepodarilo zabezpečiť, aby bol projekt v súlade s jej základnými politikami v oblasti životného prostredia a nedobrovoľného presídľovania.

Aktuálne sa EIB chystá čoraz viac investovať aj v oblastiach Zakaukazska (najmä Gruzínska) a Strednej Ázie. Skúsenosti s ropovodom Baku – Tbilisi – Cejhan ale naznačujú, aké ničivé dopady na život miestnych komunít môžu mať ťažobné projekty v tomto regióne: porušovanie ľudských práv, korupcia, škody na životnom prostredí, nárast prostitúcie, obchod s ľuďmi, výskyt HIV/AIDS a ďalšie.

Dolu podpísané domáce i zahraničné organizácie žiadajú, aby EIB prestala podporovať projekty spojené s ťažbou ropy do decembra roku 2009, kedy bude na Konferencii strán Rámcovej dohody OSN o zmene klímy v Kodani uzatvorená nová globálna klimatická dohoda a projekty spojené s ťažbou všetkých fosílnych palív do konca roka 2012. Okrem spomenutých nepriaznivých dopadov na životné prostredie, klimatickú stabilitu, ľudské práva a udržateľný rozvoj sa nám zdá neprijateľné, aby sa z verejných európskych financií dotovali mimoriadne ziskové ropné korporácie. Výzvu prídu do Českej republiky, na Slovensko (13. – 15. novembra 2008) a do Poľska podporiť občianski aktivisti z Nigérie a Gruzínska, ktorí majú s dopadmi ropných projektov na rozvoj, klímu a ľudské práva priame skúsenosti. Žiadame Vás, aby ste sa v mene Slovenskej republiky zasadili v rámci svojho pôsobenia v EIB za pozastavenie investícií EIB do projektov ťažby a transportu fosílnych palív. S rovnakou požiadavkou sa na svojich zástupcov v Rade guvernérov obracajú v otvorenom liste aj naši českí a poľskí partneri.


Ivan Lesay
Priatelia Zeme-CEPA

Branislav Tichý
Amnesty International Slovensko

Pavol Široký
Slovenská klimatická koalícia; Za Matku Zem

Kateřina Husová
CEE Bankwatch Network, Česká republika

Petr Hlobil
Centrum pro dopravu a energetiku, Česká republika

Robert Cyglicki
Polish Green Network, Poľsko

Prince Chima Williams
Environmental Rights Action, Nigéria

David Chipashvili
Green Alternative, Gruzínsko


Na vedomie:

Ján Kubiš
Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky
Hlboká cesta 2
833 36 Bratislava

Search