Minulý týždeň uplynula lehota, v ktorej mal primátor Mesta Trenčín splniť rozsudok Krajského súdu v Trenčíne. Ten 12. októbra rozhodol, že mesto porušilo zákon, keď odmietlo sprístupniť zmluvy o prenájme a prevádzke vodární medzi medzi vlastníkom infraštruktúry Trenčianske vodárne a kanalizácie (TVK) a súkromným prevádzkovateľom vodárenských služieb Trenčianska vodohospodárska spoločnosť (TVS). Sprístupnenie žiadali Priatelia Zeme-CEPA. Súd konštatoval, že rozhodnutie o nesprístupnení bolo nedostatočne zdôvodnené a vrátil vec mestu na nové konanie.
Priatelia Zeme však do dnešného dňa nedostali ani zmluvu, ani rozhodnutie, ktorým by primátor sprístupnenie zamietol. Hovorca mesta sa pre agentúru SITA vyjadril, že primátor dal 13. októbra príkaz sprístupniť zmluvu „každému záujemcovi, spĺňajúcemu kritériá zákona o slobodnom prístupe k informáciám“. Podľa hovorcu „túto možnosť využili viacerí záujemcovia, žiaľ, predstavitelia Priateľov Zeme-CEPA, medzi nimi neboli“.
„Slová hovorcu primátora sú úplne absurdné,“ reaguje Roman Havlíček z Priateľov Zeme-CEPA. „Z rozsudku krajského súdu je úplne jasné, že primátor je povinný znova sa zaoberať našou žiadosťou a zmluvu nám poslať, tak ako sme žiadali, alebo vydať rozhodnutie o tom, že nám opäť odmieta zmluvu sprístupniť. Akýkoľvek iný postup je porušením zákona. Ak primátor Trenčína Celler a jeho hovorca očakávajú, že budeme podávať novú žiadosť, potom buď nepoznajú zákon, alebo s nami skúšajú žartovať,“ uzatvára R. Havlíček.
Priatelia Zeme-CEPA žiadali v januári 2005 mesto Trenčín, aby sprístupnilo prevádzkovú zmluvu medzi TVK a TVS. Podľa krajského súdu bolo rozhodnutie mesta Trenčín odmietnuť sprístupnenie zmluvy nezákonné najmä preto, že nie je možné utajovať zmluvu ako celok s odvolaním na to, že ide o obchodné tajomstvo. Súd preto zrušil rozhodnutie mesta a vrátil mu celú vec na nové konanie. Na pojednávaní mesto argumentovalo napríklad tým, že nemohlo zmluvu sprístupniť, pretože ju nemá k dispozícii.
Prevádzková zmluva medzi TVK a TVS kľúčovým dokumentom, ku ktorému by mala mať verejnosť prístup, pretože definuje základné vzťahy medzi vlastníkom infraštruktúry a súkromným prevádzkovateľom vodárenských služieb. Vodárenské služby sú službami vo verejnom záujme a majú charakter prirodzeného monopolu, aj preto je potrebné, aby boli pod účinnou verejnou kontrolou.