Rokovania v Montreale o budúcnosti klímy vstúpili do druhého týždňa. Priatelia Zeme apelujú na EÚ a ďalšie rozvinuté krajiny, aby sa zasadili za to, že rokovania prinesú konkrétne záväzky o znižovaní emisií.
Spojené štáty, ktoré pristúpili k Rámcovému dohovoru o zmene klímy, nie však ku Kjótskemu protokolu, dali jasne najavo, že sa nechcú zapojiť do úsilia o stanovenie záväzkov pre budúce znižovanie emisií. „Niektoré krajiny využívajú rokovania v Montreale na svoje úzke ciele. USA, Japonsko a Rusko napríklad žiadajú o prístup do fondu, ktorý bol vytvorený na pomoc najchudobnejším krajinám, aby sa mohli vyrovnať s dôsledkami klimatických zmien,“ uvádza Štefan Jančo z Priateľov Zeme.
Ministri z jednotlivých krajín pricestujú do Montrealu v stredu, 7. decembra. Slovensko bude zastupovať minister životného prostredia László Miklós. Práve ministri by mali stanoviť jasné ciele a termíny stanovania záväzkov. Priatelia Zeme mu poslali list, v ktorom ho – podobne ako iných ministrov z krajín EÚ – žiadajú, aby sa zasadil za prijatie jasných cieľov, ktoré povedú k zníženiu emisií.
„S Vašim príchodom do Montrealu začne najdôležitejšia časť rokovaní. Kľúčovým bodom rozhovorov bude budúcnosť režimu na znižovanie emisií skleníkových plynov v období po roku 2012. Veríme, že ambiciózne ciele môže EÚ dosiahnuť, len ak na základe článku 3.9 Kjótskeho protokolu stanoví jasný časový plán rokovaní, ktorý skončí v roku 2008,“ píše sa v liste.
Mimovládna organizácia konštatuje, že by Spojené štáty mali byť súčasťou celého procesu, no zároveň ministra vyzýva, aby nedovolil, aby došlo k podkopaniu rokovaní.
V uliciach fínskych miest v piatok 3. decembra stovky ľudí žiadali, aby vláda prijala konkrétne kroky na zmiernenie klimatických zmien. „Fínsko by malo byť priekopníkom v tejto oblasti a do roku 2020 znížiť emisie o 30%,“ konštatovali organizátori pochodov, medzi ktorými boli okrem environmentálnych organizácií aj odbory a cirkvi. „Nadnárodné korporácie by mali prejaviť dostatok zodpovednosti a investovať časť ziskov do technológií, ktoré pomôžu znížiť množstvo produkovaných emisií,“ uviedol šéf odborov v kovospracujúcom priemysle Kai Laaksonen.
„Škandinávske krajiny sú v mnohých medzinárodných iniciatívach lídrami, a to aj napriek tomu, že nejde o veľmoci. Domnievame sa, že podobnú pozíciu by malo zastávať aj Slovensko a spolu s inými štátmi stáť na čele úsilia o vysporiadanie sa s klimatickými zmenami,“ tvrdí Štefan Jančo.
Montrealské rokovania sú jedinou nádejou pre milióny ľudí, ktorých životy sú ohrozené klimatickými zmenami. Práve v ich dôsledku v najbližších dňoch čaká sťahovanie asi 2000 obyvateľov z ostrova Papui Novej Guinei – Carteret.