Pred desiatimi rokmi bol v Nigérii popravený spisovateľ a aktivista Ken Saro-Wiwa a ďalší ôsmi ľudia, ktorí upozorňovali, že ťažba ropy firmou Shell v delte rieky Niger ničí život jej obyvateľom. Prípad výrazne poškodil meno tejto ropnej spoločnosti, ktorá bola podozrievaná z tichej podpory popráv nepohodlných osôb. Výročím udalosti, proti ktorej protestovali predstavitelia štátov, medzinárodné organizácie aj jednotlivci z celého sveta, je 10. november.

Od prípadu uplynulo desaťročie a porušovanie ľudských a environmentálnych práv v delte Nigeru pokračuje. Zo zariadení Shell opakovane dochádza k únikom ropy, pokračuje ilegálne spaľovanie plynu, ktorý sa uvoľní pri jej ťažbe a až 45% ziskov z ropy sa „stratí“ v dôsledku korupcie. „Medzinárodné ropné spoločnosti o týchto praktikách vedia. Namiesto toho, aby sa ich usilovali odstrániť, sa však snažia len vylepšovať imidž v bohatých krajinách napríklad prostredníctvom dobrovoľných kódexov správania sa, ktoré ich k ničom nezaväzujú,“ upozorňuje Roman Havlíček, ktorý sa v Priateľoch Zeme venuje aktivitám korporácií.

Po škandáli s popravami zahájila Shell v roku 1996 rozsiahlu PR kampaň, v rámci ktorej sa prezentuje ako korporácia s citom pre ľudské práva, sociálnu zodpovednosť a udržateľný rozvoj. Na Slovensku napríklad v roku 2004 získala cenu Via Bona za projekt podpory mikropodnikania znevýhodnených žien.

Vo svojom kódexe Shell uvádza, že podporuje rozvoj komunít. „V delte Nigeru je však obyvateľstvo zbedačené a jeho život poznačuje neustále násilie. V oblasti nie je fungujúca elektrická sieť, rozvody pitnej vody, školy, zdravotnícka starostlivosť, pošty či policajné stanice. Vláda sa nesnaží vytvárať perspektívne pracovné príležitosti,“ konštatuje Ingrid Králová z Amnesty International.

Ropné spoločnosti sú často jediným poskytovateľom práce a sociálnych programov. Prístup k nim má len malá časť obyvateľstva a mnohé fungujú len formálne. Medzi obyvateľmi dochádza prehlbovaniu sociálnych rozdielov. Až 70% ľudí žije z menej ako jedného USD na deň, teda pod hranicou absolútnej chudoby.

Dlhotrvajúca sociálna nespravodlivosť a zbedačovanie komunít vyúsťujú do protestov, ale aj do útokov na majetok a zamestnancov ropných spoločností. Reakcie sú čoraz represívnejšie. Počas neprimeraných zásahov bezpečnostných jednotiek docháda zraneniam a zabitiam neozbrojených civilistov. Armádne razie vyhladzujú celé komunity, nechávajú za sebou zbúrané domy, zhoreniská, ničia už aj tak nedostatočnú infraštruktúru. V oblasti operujú zločinecké gangy – na krádeže ropy najímajú miestnych mladých mužov, ktorí si tak denne môžu zarobiť 75 USD, čo sa rovná mesačnému platu policajta. V oblasti vzrástol nekontrolovaný obchod so zbraňami.

Novinári, vrátane zahraničných reportérov, a ochrancovia ľudských práv, ktorí sa o situácii snažia informovať verejnosť sú obťažovaní, bití, väznení a čelia vyhrážkam zabitím.

„Shell sa ani desať rokov od zabitia Ken Saro-Wiwa nepoučila. V západných krajinách síce pracuje na vylepšovaní svojho imidžu prostredníctvom podpory rôznych projektov, no tam, kde jej činnosť vážne poškodzuje životy ľudí, svoje správanie nemení. Je len ťažko pochopiteľné, že porota, ktorá rozhodovala o uďelení ceny Via Bona, nevidela alebo nechcela vidieť širšie dopady činnosti firmz Shell,“ uzatvára Havlíček.

Správa Amnesty International Nigéria 10 rokov po...:
http://web.amnesty.org/library/Index/ENGAFR440222005

Správa Priateľov Zeme-Nigéria o praktikách firmy Shell:
http://www.eraction.org/

Obchodné zásady Shell:
http://www.shell.com/static/royal-en/downloads/sgbp/sgbp_300805.pdf