Európsky parlament (EP) včera rozhodoval o nariadeniach pre využitie niekoľkých miliárd eur zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rokoch 2007 až 2013. Mimovládne organizácie oceňujú, že poslanci schválili nariadenia v podobe, ktorá kladie dôraz na životné prostredie. Európska komisia v rovnakom čase prijala Strategické pokyny pre fondy EÚ zamerané nielen na rast, ale aj na trvalú udržateľnosť.
Nariadenia o eurofondoch v rokoch 2007 až 2013 sú jedným z najdôležitejších legislatívnych balíčkov tohto roku. Poslanci o ňom rozhodli ani nie tri týždne po tom, čo sa EÚ nedohodla na rozpočte pre nasledujúce 7-ročné obdobie. Parlament sa zhodol, že prostriedky z fondov musia byť využité na udržateľný rozvoj, ochranu prostredia a že nesmú financovať projekty, ktoré by mu škodili. Fondy by mali v nasledujúcom rozpočtovom období financovať aj sieť chránených území Natura 2000, projekty zamerané na prevenciu klimatických zmien a na ochranu vody. Do ich manažovania a monitorovania by mala byť zapojená občianska spoločnosť. Prostriedky z Kohézneho fondu by podľa nových nariadení mali smerovať aj do skvalitnenia regionálnej infraštruktúry. Najmä v nových členských krajinách totiž potrebuje urgentnejšiu podporu ako transeurópska dopravná sieť.
Mimovládne organizácie poslancov EP pred hlasovaním vyzvali, aby sa postavili za to, že kohézna politika EÚ bude efektívna, transparentná a environmentálne udržateľná. Ešte v máji im preto poslali list, v ktorom upozornili, že fondy neboli v minulosti vždy využívané transparentne a správne. Slovenským europoslancom list zaslali slovenskí Priatelia Zeme.
Fondy EÚ predstavujú 32 miliárd eur, teda až tretinu rozpočtu únie. „Ak budú využité dobre, môže sa z európskeho hospodárstva stať jedno z energeticky najefektívnejších na svete. Ak nie, môžu vzniknúť veľké škody na životnom prostredí,“ upozorňuje Magda Stoczkiewicz zo siete mimovládnych organizácií CEE Bankwatch Network.
Podľa nových nariadení možno z fondov financovať projekty zamerané na energetické úspory v bytových domoch. „Tieto projekty môžu byť veľmi užitočné najmä v nových členských krajinách, kde pri vykurovaní domov dochádza k obrovským energetickým stratám,“ dodáva Stoczkiewicz.
V minulosti z eurofondov najviac profitovalo Grécko, Írsko, Portugalsko a Španielsko. Tieto krajiny pritom zaznamenali najväčší nárast emisií skleníkových plynov v EÚ. „Ak nové členské krajiny nechcú opakovať rovnaké chyby, mali by medzi svoje priority zaradiť úsporu a využívanie obnoviteľných zdrojov energie a podporu verejnej dopravy. Majú vybudovanú rozsiahlu železničnú sieť, ktorá trpí nedostatočným financovaním a ich potenciál obnoviteľných zdrojov energie ostáva zatiaľ nevyužitý. Ak to EÚ myslí zo záväzkami Kjótskeho protokolu vážne, mala by na ich naplnenie využiť práve eurofondy,“ poznamenáva Martin Konečný z Priateľov Zeme Európa.