Európska sieť Bankwatch Network dnes zverejnila tretie vydanie správy o využívaní fondov.

Pri príležitosti diskusií o rozširovaní EÚ, ktoré sú súčasťou práve prebiehajúceho Zeleného týždňa v Bruseli, predstavili organizácie Bankwatch Network a európski Priatelia Zeme tretiu, aktualizovanú verziu štúdie o predvstupových fondoch s podtitulom: „Deklarácie o udržateľnosti - neudržateľná prax?“ Občianske organizácie sa v štúdii sústredili na niekoľko problémov súvisiacich s predvstupovou pomocou EÚ a položili Bruselu kontroverznú otázku: je skutočným cieľom predvstupových fondov iba minúť peniaze?

Finančné nástroje predvstupovej pomoci (ISPA, SAPARD a PHARE) majú kandidátskym krajinám pomôcť zosúladiť domácu legislatívu s normami EÚ a zároveň pripraviť štátnu správu na všetkých úrovniach a samosprávy na efektívne využívanie verejných prostriedkov v budúcnosti. „Hoci predvstupové fondy mali v prvom rade pripravovať kandidátske krajiny na budúce využívanie štrukturálnych a kohéznych fondov, zdá sa, že najdôležitejším aspektom celého procesu sa stali investície samotné,“ vyhlásila Magda Stoczkiewicz, koordinátorka spoločného projektu Bankwatch Network a Priateľov Zeme nazvaného „Miliardy pre udržateľnú budúcnosť?“.

Jednotlivé štúdie v tejto správe pripravili členské organizácie Bankwatch Network z kandidátskych krajín. Poukazujú v nich na hlavné problémy implementácie predvstupových fondov: nízku zainteresovanosť verejnosti na rozhodovaní, netransparentnosť, pochybnú kvalitu časti podporených projektov, úlohu západných konzultantov a napokon aj o potenciálne negatívne environmentálne účinky projektov financovaných z fondov EÚ.

„Zaznamenali sme všeobecne nedostatočnú účasť verejnosti“, hovorí Peep Mardiste z estónskej pobočky Priateľov Zeme. „Stáva sa, že úrady považujú účasť občanov za prekážku plynulej a efektívnej prípravy plánov a projektov. Ak občianske organizácie dostanú na pripomienkovanie tri týždne ako v Estónsku (včítane vianočných a novoročných sviatkov), alebo tri dni ako v Litve (včítane víkendu), musíme pochybovať o skutočnom záujme o naše názory.“

Anelia Stefanova z organizácie Za Zemiata z Bulharska spomína problémy so západnými konzultačnými firmami, ktoré majú pomáhať pri príprave stratégií a projektov v kandidátskych krajinách. „Ani jeden z projektov predložených bulharskou vládou na financovanie z fondu ISPA nebol prijatý Európskou komisiou bez problémov. Nedostatočné kapacity Ministerstva životného prostredia na tvorbu dobrých projektov sú jednou stránkou problému. Na prípravu projektov však Bulharsko dostáva peniaze z programu PHARE. Z týchto peňazí sa platia zahraniční konzultanti, ktorí pripravujú realizačné štúdie a analýzy vplyvov projektov na životné prostredie. V takýchto prípadoch by za nízku kvalitu projektu mala niesť zodpovednosť aj konzultačná firma a Európska komisia, ktorá projekty technickej pomoci financuje.“

Ďalším vážnym problémom je konflikt medzi záujmami národných chránených území a vplyvom projektov financovaných z predvstupových fondov. „Z hľadiska životného prostredia je dôležité, aby predvstupové fondy boli v súlade so stratégiou udržateľného rozvoja, prijatou v EÚ, a aby podporovali udržateľný rozvoj a prístupy nepoškodzujúce a neohrozujúce životné prostredie,“ zdôrazňuje M. Stoczkiewicz. „Realita je však často celkom iná. Projekty, akými sú diaľnica cez roklinu Kresna v Bulharsku alebo diaľnica D8 v Čechách, sú jasnými príkladmi presadzovania infraštruktúrnych projektov za každú cenu.“

Správa obsahuje všeobecné aj konkrétne odporúčania na zlepšenie správy predvstupových fondov a navrhuje, čo treba zmeniť, aby sa udržateľný rozvoj, skvalitňovanie manažmentu verejných fondov a budovanie demokratických inštitúcií stali ich hlavnými prioritami.

Správa „Sustainable Theory – Unsustainable Practice? Billions for Sustainability? Third Briefing“ je k dispozícii na internetovej stránke www.bankwatch.org Preklad časti o situácii na Slovensku spolu s prekladom úvodných kapitol zverejní Centrum pre podporu miestneho aktivizmu onedlho na vlastnej internetovej stránke www.cepa.sk/ekon